2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 140 € na účet právneho zástupcu ţalobcu Geško, Hulín a partneri s.r.o., Bratislava, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“)
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného a zrušenia prvostupňového rozhodnutia, dodatočného platobného 2 4Sţf/11/2014 výmeru Daňového úradu Ţilina (ďalej aj „správca dane“) č. 9500302/5/1139892/2012 zo dňa 21.06.2012, ktorým správca dane
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) ţalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške 9 712 965,-Sk, t.j. 322 411,37 €. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo zvýšenie základu dane o neuznané daňové výdavky, nespĺňajúce podmienky § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), vynaloţené v rozpore § 19 citovaného zákona. Uvedené výdavky boli ţalobcom preukazované dodávateľskými faktúrami za nákup tovaru od spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., Bratislava v celkovej sume 30 688 865,-Sk a daňové výdavky deklarované dodávateľskými faktúrami za nákup tovaru od spoločnosti CAMURRI, s.r.o. Divina v celkovej sume 20 432 000,-Sk. Podstatou neuznania sporných výdavkov bolo spochybnenie reálneho základu daňových dokladov deklarujúcich uvedené nákupy tovaru. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100308/1/65102/2013 zo dňa 11.02.2013, vydaným
4 daňového poriadku v spojení s § 165b ods. 1 citovaného zákona, uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Krajský súd v medziach ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom, pretoţe v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Náhradu trov konania neúspešnému ţalobcovi
1 OSP nepriznal. Krajský súd s poukazom na § 2 písm. i), § 17 ods. 1 a 2 a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly konštatoval riadne zistenie skutkového stavu, odôvodňujúce konštatovanie daňových orgánov oboch stupňov, ţe ţalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnených nákladov (výdavkov) súvisiacich s dodaním tovaru od spoločností Eleven Trade, s.r.o., a CAMURRI, s.r.o., Divina, nakoľko nebolo v daňovom konaní preukázané skutočné vynaloţenie finančnej hotovosti na úhradu sporných faktúr. Vo vzťahu k faktúram vystaveným dodávateľskou spoločnosťou Eleven Trade, s.r.o., krajský súd zhrnul obsah skutkových zistení z administratívneho spisu: „Pri týchto dodávateľských faktúrach neboli priloţené ţiadne ďalšie doklady - dodacie listy od dodávateľa, objednávky, prípadne zmluvy, na základe ktorých bola dodávka tovaru realizovaná. Úhrady dodávateľských faktúr boli realizované v hotovosti z pokladnice, ihneď po výbere z bankového účtu spoločnosti. Pri miestnom zisťovaní správca dane zistil, ţe spoločnosť Eleven Trade, s.r.o., sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Správca dane predvolal ako svedka Mareka Šeba, ktorý bol konateľom tejto spoločnosti od 13.11.2007 do 29.01.2009, teda v kontrolovanom období. Nepodarilo sa ho však predvolať, pretoţe na adrese, ktorú má ako konateľ spoločnosti uvedenú v obchodnom registri, je adresát neznámy. Správca dane vychádzal z jeho tvrdení uvedených do Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 20.04.2010, v ktorej poprel akékoľvek kontakty so spoločnosťou TK Slovakia, s.r.o., a s jej konateľom Tomášom Kotúčom. S tovarom ako pamäťové karty, kamery a iné, nikdy neobchodoval. Hotovosť uvedenú na pokladničných dokladoch nikdy 3 4Sţf/11/2014 neprevzal, ani pokladničné doklady nepečiatkoval a nepodpisoval. Nikomu nedal plnú moc na zastupovanie. Z uvedenej výpovede vyplýva, ţe tovar pre ţalobcu spoločnosť Eleven Trade, s.r.o., nikdy nedodala, faktúry za predmetný tovar nevystavovala. Podpisy na faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch štatutárnemu zástupcovi spoločnosti nepatria. Samotný konateľ ţalobcu Tomáš Kotúč vo svojom vyjadrení nepoukázal na ţiadne skutočnosti, ktorými dodatočne preukázal obstaranie tovaru od spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., ani nevie identifikovať osobu zo spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., ktorá sa mala deklarovaných obchodov zúčastniť, napriek tomu, ţe tejto osobe mala byť vyplatená hotovosť v sume 30 688 865,-Sk.“ K dodávateľským faktúram od spoločnosti CAMURRI, s.r.o., krajský súd uviedol nasledujúce zistenia daňových orgánov: „Konateľ ţalobcu k týmto obchodným transakciám uviedol dňa 23.03.2012, ţe nemal skladové priestory, takţe tovar prevzal od spoločnosti CAMURRI, s.r.o., na parkovisku pri obchodnom centre Carrefour v Ţiline a na tom istom mieste tovar hneď predával spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Ďalej konateľ dodávateľskej spoločnosti CAMURRI, s.r.o., Marián Škorík dňa 15.11.2011 ako svedok uviedol, ţe tovar na faktúrach vystavených pre ţalobcu nakupoval od Kórejca, jeho meno si nepamätá, ktorý bol konateľom spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Ţilina. Tomáš Kotúč si ho prevzal do dodávky pred obchodným centrom Carrefour, na ktorej prišiel. Bolo zistené, ţe spoločnosť JRV-Group, s.r.o., sa na svojej adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. V čase uskutočnenia obchodných transakcií so ţalobcom bol jediným konateľom tejto spoločnosti Heung-Sik Hwang, avšak bolo zistené, ţe takáto osoba sa nenachádza v Registri obyvateľov Kórejskej republiky. Nepodarilo sa preukázať, ţe by táto spoločnosť vystavovala faktúry pre spoločnosť CAMURRI, s.r.o., a predávala nejaký tovar. Sám Marián Škorík tvrdil, ţe od Kórejca nakupoval tovar na základe ústnej dohody. Na uvedený obchod nemá ţiadne objednávky ani zmluvy. Nepreukázal teda pôvod tovaru, ani totoţnosť osoby, u ktorej mal tovar objednať, nakúpiť a prevziať. Nedisponuje okrem dodávateľských faktúr ţiadnymi dokladmi, ktoré preukazovali uskutočnenie deklarovaných transakcií. Nevedel špecifikovať spôsob balenia samotného tovaru, ani obsah jednotlivých balení, nakoľko
jeho vyjadrenia, ako „krabice“ kúpil, tak ich predal. Prevzatie tovaru nebolo nikým potvrdené, súčasťou faktúr nebol dodací list, spoločnosť nedisponuje ţiadnymi záručnými listami, neposkytuje záruku na predaný tovar, nedisponuje ţiadnym dôkazom o existencii tovaru. Spoločnosť TK Slovakia, s.r.o., neviedla skladovú evidenciu. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe Marek Šebo v rámci výpovede svedka dňa 21.12.2010 uviedol, ţe nemôţe vylúčiť, ţe medzi listinami, ktoré podpisoval u notára, bolo aj plnomocenstvo pre tretiu osobu, správca dane uviedol, ţe na všetkých predloţených faktúrach je uvedené, ţe ich vystavil Marek Šebo. Tomáš Kotúč existenciu splnomocneného zástupcu nepreukázal, nevedel identifikovať osobu, od ktorej údajne tovar a doklady prevzal. Taktieţ aj doklady o vyplatení súm v hotovosti mal vystavovať konateľ spoločnosť CAMURRI, s.r.o., Marek Šebo. Ak Tomáš Kotúč tvrdí, ţe tieto sumy v hotovosti vyplácal zástupcovi tejto spoločnosti, ktorý sa volal Jaro, z jeho strany neboli urobené ţiadne opatrenia na to, aby si osvedčil totoţnosť tejto osoby, uţ aj vzhľadom na výšku sumy, ktorú tejto osobe mal vyplatiť - legitimáciu tejto osoby Tomáš Kotúč nepovaţoval za potrebnú.“
krajského súdu sa nezakladá na pravde tvrdenie ţalobcu ohľadne nezaoberania sa s jeho námietkami správcom dane, pretoţe tento na námietky, ktoré predniesol ţalobca v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, dal riadne a vyčerpávajúce odpovede. Námietku dostatočného preukázania ústne dohodnutých deklarovaných plnení 4 4Sţf/11/2014 predloţením faktúr a výpovedí svedkov, konateľa ţalobcu Kotúča a konateľa CAMURRI, s.r.o., Škoríka, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďţe ţalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. Ak tvrdí, ţe k jednotlivým zdaniteľným obchodom došlo v takej výške a v takom rozsahu, ako je to uvedené na faktúrach, ktoré jediné ako doklad predloţil, má dôkazné bremeno, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Ţalobca v danom prípade tieto tvrdenia chcel preukázať svedeckými výpoveďami svedkov Škoríka a Kotúča. Svedkovia Škorík a Kotúč len všeobecne uvádzali, ţe k jednotlivým obchodom došlo, pričom však nevedeli konkrétne uviesť, kedy jednotlivé obchody prebehli, mnoţstvo tovaru, jednotlivé finančné plnenia. Pritom vzhľadom na mnoţstvo tovaru, jeho objem, výšku jednotlivých plnení, bolo v ich dispozícii navrhnúť konkrétne dôkazy na preukázanie týchto skutočností, napr. pracovníkov, ktorí tovar prekladali alebo zabezpečovali jeho odvoz alebo administratívu vo vzťahu k záručným listom, atď. Títo svedkovia však nepotvrdili konkrétne obchody od firmy CAMURRI, s.r.o., ţalobcovi. Bolo preto potrebné inými dôkazmi preukázať jednotlivé obchodné prípady, keďţe zmluvy
samotného tvrdenia ţalobcu boli len ústne. Ak dôkazy ţalobca nepredloţil (správca dane od neho práve z tohto dôvodu poţadoval iné listinné dôkazy vzťahujúce sa na obchodné prípady), je v dôkaznej núdzi a musí znášať pre neho nepriaznivý procesný výsledok. Krajský súd sa riadil úvahou, ţe
predloţených faktúr firma CAMURRI, s.r.o., ţalobcovi fakturovala veľké mnoţstvá elektroniky v počte rádovo tisícov kusov za vysoké finančné čiastky presahujúce milióny slovenských korún. Nie je potom mysliteľné, aby takéto kvantá tovarov a veľké finančné sumy neboli preukázateľné inými listinnými dôkazmi, len faktúrami. Ak sa tak stalo, jedná sa
krajského súdu o obchodné riziko na strane ţalobcu, ktorý si nezabezpečil základné dôkazné prostriedky na to, aby mohol v budúcnosti uskutočnenie takéhoto mnoţstva obchodov a finančných tokov aj preukázať. Také konanie konateľa ţalobcu, ktorý
jeho vlastného tvrdenia ani nekontroloval jednotlivé kusy tovarov, len mal prekladať jednotlivé tovary do motorového vozidla a vyplatiť vysoké sumy peňazí v hotovosti na verejnom priestranstve sa javí ako neštandardný postup spojený so značným obchodným rizikom. Skutočnosť, ţe sa dodávateľ ţalobcu, spoločnosť Eleven Trade, s.r.o., nenachádza na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra, krajský súd vyhodnotil ako podporný dôkaz o neaktívnosti tejto spoločnosti a o spochybnení realizácie jej dodávok pre ţalobcu. Je to teda jeden z dôkazov, ktorý pri jeho hodnotení vo vzájomnej súvislosti dokazuje tú skutočnosť, ţe k obchodným prípadom medzi spoločnosťou Eleven Trade, s.r.o., a ţalobcom v roku 2008 v skutočnosti nedošlo. Čo sa týka námietky, ţe ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť za to, ţe konateľ JRV-Group, s.r.o., nie je zapísaný v registri obyvateľov Kórejskej republiky, uvedená námietka je taktieţ nedôvodná z tých istých dôvodov. Je to podporný dôkaz na to, ţe firma JRV-Group, s.r.o., ako „neaktívna“ v roku 2008 neobchodovala so ţalobcom a preto nemohlo dôjsť k obchodným prípadom
ţalobcom predloţených faktúr. Vo vzťahu k namietanému pouţitiu výsluchu svedka Mareka Šeba (konateľa spoločnosti Eleven Trade, s.r.o.,), realizovaného v rámci daňovej kontroly, neskôr odvolacím daňovým orgánom označenej za nezákonnú z dôvodu nedodrţania lehoty na jej vykonanie, krajský súd uviedol, ţe aj v preskúmavanom daňovom konaní je moţné pouţiť jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci takejto daňovej kontroly, ak boli vykonané zákonne.
krajského súdu na takto vykonané dôkazy sa musí hľadieť separátne, t.j. či sami o sebe majú štatút zákonného dôkazu. V danom prípade, ak sa jedná o výsluch svedka, či boli dodrţané postupy
5 zákona o správe daní a či bol daňový subjekt prizvaný na tento výsluch. Krajský súd konštatoval, ţe správca dane nevychádzal z protokolu nezákonnej daňovej kontroly, ale len pouţil dielčí dôkaz, na ktorého zákonnosť sa hľadí 5 4Sţf/11/2014 samostatne. V preskúmavanej veci krajský súd tento dôkaz vyhodnotil ako zákonne vykonaný, pretoţe daňový subjekt bol poučený o moţnosti zúčastniť sa tohto výsluchu, avšak toto právo nevyuţil. Správca dane teda mal teda zákonnú moţnosť túto výpoveď pouţiť ako dôkaz. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku poţadujúcu opätovné vypočutie svedka Mareka Šeba. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe tomuto svedkovi správca dane bezvýsledne doručoval predvolanie na výsluch na ním uvádzané adresy, ktoré si tento na výsluchoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred správcom dane sám uviedol. Adresu na doručenie písomností uviedol Harmanecká 2, Bratislava. Na túto adresu mu bolo doručené i predvolanie o výsluchu svedka zo dňa 18.10.2012, pričom zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Na tú istú adresu mu bolo doručované aj predvolanie na výsluch dňa 30.07.2012 potom, čo predvolanie zo dňa 23.01.2012 adresované na adresu Mlynarovičova 17, Bratislava nebolo úspešné, pretoţe
relácie poštového doručovateľa sa na uvedenej adrese nezdrţiava. Na ţiaden z týchto termínov sa svedok Šebo nedostavil. Keďţe správca dane mal k dispozícii zápisnicu o vykonaní výsluchu svedka Mareka Šeba pred správcom dane a ďalšiu zápisnicu o jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní (vo forme listinného dôkazu), je
názoru krajského súdu plne v jeho kompetencii v zmysle § 29 ods. 1 zákona o správe daní vyhodnotiť túto procesnú situáciu tak, ţe ďalší výsluch svedka Mareka Šeba nie je potrebný a bude vychádzať z predchádzajúceho výsluchu a listinného dôkazu o výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Krajský súd nepovaţuje za potrebné opätovnými/ďalšími výsluchmi overovať vierohodnosť svedka Mareka Šeba vo vzťahu k existencii ním udelenej plnej moci tretej osobe na konanie v mene spoločnosti Eleven Trade, s.r.o. , pretoţe jeho svedecká výpoveď v rámci daňového konania zo dňa 20.04.2010 a v rámci trestnej veci pred Prezídiom Policajného zboru ÚBOK, Banská Bystrica zo dňa 21.12.2010 sú súladné a ţiadne rozpory v týchto výpovediach nie sú. Ak ţalobca tvrdí, ţe tento svedok také plnomocenstvo tretej osobe udelil, je na ňom, aby to preukázal. Ohľadom námietky ţalobcu týkajúcej sa nepreverovania uskutočnenia obchodov medzi ţalobcom a jeho odberateľom HS TRADE HUNGARY Kft., Budapešť, krajský súd poukázal na odpoveď získanú v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií na zahraničný daňový subjekt HS TRADE HUNGARY Kft., Budapešť za celé zdaňovacie obdobie roku 2008, ktorá bola súčasťou správneho spisu pripojeného k spisu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 20S/25/
2 písm.
názoru ţalobcu rozsudok krajského súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca má za to, ţe bol ukrátený na svojich právach z dôvodu nedodrţania jeho procesných práv v priebehu preskúmavaného správneho konania. Ţalobca namieta pouţitie nezákonného dôkazného prostriedku v preskúmavanom daňovom konaní. Týmto dôkazom je
jeho názoru výsluch konateľa spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., svedka Mareka Šeba, zo dňa 20.04.2010, ktorý správca dane uskutočnil v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 (začatej 26.05.2009 a ukončenej 24.02.2011), ktorú odvolací daňový orgán, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, v rozhodnutí č. I/228/12631-64249/2011/992025-r zo dňa 15.06.2011 označil za vykonanú v rozpore s ust. § 15 ods. 17 a 18 zákona o správe daní z dôvodu nedodrţania/prekročenia zákonnej lehoty na jej vykonanie. Odvolací orgán označil protokol o výsledku tejto daňovej kontroly spolu s jeho dodatkom za nezákonne získané dôkazy, ktoré v daňovom konaní nemoţno pouţiť. Z uvedeného dôvodu odvolací daňový orgán zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ţilina II č. 894/230/11021/11/Zack zo dňa 04.03.2011.
ţalobcu výpoveď svedka Mareka Šeba bola uskutočnená v daňovom konaní, ktoré je postihnuté vadou nezákonnosti, táto výpoveď bola obsahom protokolu o výkone daňovej kontroly, ktorý bol osobitne označený za nezákonný dôkazný prostriedok a v jeho dôsledku tak celé daňové konanie (teda aj jeho jednotlivá časť - daňová kontrola) bolo označené za nezákonné. Ţalobca má za to, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, a teda, s poukazom na právny názor vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010, jeho argumentácia týkajúca sa samostatnosti posudzovania zákonnosti dôkazných prostriedkov nie je dôvodná. Ţalobca ďalej namieta, ţe správca dane na základe jeho návrhu na vykonanie dôkazov výsluchom svedka Mareka Šeba a M. G., tieto bez dostatočného odôvodnenia nevykonal. Ţalobca povaţuje ich výpovede podstatné vo vzťahu k zisteniu skutočnosti, či konateľ ţalobcovho dodávateľa Trade, s.r.o., Marek Šebo splnomocnil tretiu osobu na konanie uvedenej obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k zistenému nereálnemu sídlu obchodnej spoločnosti JRV- Group, s.r.o., Ţilina a neexistencii jej konateľa, občana Kórejskej republiky Heung-Sik Hwang, ako i záveru daňových orgánov oboch stupňov o neaktívnosti uvedenej obchodnej spoločnosti, ţalobca namieta, ţe tieto skutočnosti nemôţu byť na jeho ujmu v preukazovaní uskutočnenia sporných 7 4Sţf/11/2014 zdaniteľných obchodov.
ţalobcu správca dane z tejto okolnosti - nezdrţiavanie sa spoločnosti v jej sídle - vyvodil nepravdepodobnosť poskytnutého plnenia, t.j. dodania tovaru. Avšak skutočnosť, ţe spoločnosť JRV-Group, s.r.o. sa nezdrţiava v jej sídle, nemá ţiadny vplyv na reálnosť uskutočnených obchodov. Ţalobca namieta, ţe krajský súd sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal s faktom, ţe spoločnosť JRV-Group, s.r.o., dodávateľ spoločnosti CAMURRI, s.r.o., bola zaregistrovaná na bývalom Daňovom úrade Ţilina I ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 11.01.2005 do 31.03.2011 a podávala daňové priznania k DPH. S odkazom na protokol Daňového úradu Ţilina I o výkone daňovej kontroly č. 9500401/5/464565/2012 zo dňa 21.05.2012, uviedol, ţe v rozhodujúcom období uvedená spoločnosť jednoznačne vykonávala ekonomickú činnosť, čo ţalobca doloţil aj tvrdeniami o podanom daňovom priznaní k DPH. Uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov ţalobca obhajuje následným predajom tovaru jeho odberateľovi, maďarskej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, ktorej nakladanie s predaným tovarom ţalobca povaţuje za dôleţitý podporný bod na reálne preukázanie existencie obchodov. Ide o totoţný tovar, ktorého existenciu ţalovaný spochybňuje a ţalobca má za to, ţe práve preverenie odberateľa by dokázalo, ţe s daným tovarom sa v skutočnosti obchodovalo. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na potvrdenie maďarského správcu dane, ktorý jednoznačne deklaroval, ţe spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. priznala nadobudnutie tovaru za IV. štvrťrok 2008 vo výške 333 696 000 HUF.
ţalobcu sa prvostupňový súd a ţalovaný nevysporiadali s touto skutočnosťou, čo ţalobca povaţuje za nedostatočne zistený skutkový stav. Ţalobca má za to, ţe výpoveď navrhovaného svedka Martina Schultza, konateľa spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft., mala byť v priebehu daňovej kontroly vykonaná, keďţe správca dane iba jednoducho poprel uskutočnenie obchodu medzi ním a spoločnosťou HS TRADE HUNGARY Kft., avšak takýto záver nijakým spôsobom neodôvodnil a ani v tejto časti nevykonal ţiadne dokazovanie. Zisťovanie v danej veci nemôţe byť bezpredmetné, ako uviedol ţalovaný, keďţe ide o totoţný tovar, ktorého existenciu ţalovaný spochybňuje a práve preverenie odberateľa by dokázalo, ţe s daným tovarom sa skutočne obchodovalo. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.01.2014 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zotrváva na stanovisku, ţe len formálne doloţenie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného vykonania sluţieb (prác, dodávok a pod.) pre daňové účely nepostačujúce. Ţalovaný s odkazom na nález Ústavného súdu I. ÚS 269/05 uviedol, ţe daňové orgány boli usmernené, ako majú postupovať v prípadoch, keď odvolací orgán alebo súd zruší rozhodnutie a vráti vec do vyrubovacieho konania bez výkonu opakovanej daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania správca dane vykonáva dokazovanie. Po vyhodnotení dokazovania správca dane vydá rozhodnutie, v ktorom vyčísli rozdiel oproti daňovému priznaniu, pričom vychádza nielen z protokolu z riadnej daňovej kontroly, ale aj z vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní. To
ţalovaného znamená, 8 4Sţf/11/2014 ţe po zrušení dodatočného platobného výmeru ţalovaný uţ vec nevracia do štádia daňovej kontroly, v rámci ktorého sa dopĺňalo dokazovanie a opäť bolo správcom dane a daňovým subjektom pristúpené k prerokovaniu protokolu o výkone daňovej kontroly, v ktorom bola určená daň, resp. zistený rozdiel na dani a následne bol vydaný dodatočný platobný výmer v rámci vyrubovacieho konania. Preto námietku ohľadne výpovede Mareka Šeba, ţe sa jedná o nezákonný dôkazný prostriedok, pretoţe správca dane nerešpektoval maximálnu dĺţku trvania daňovej kontroly, povaţuje ţalovaný za neopodstatnenú. Vo vzťahu k dôveryhodnosti svedka Mareka Šeba ţalovaný zastáva názor, ţe je na ţalobcovi, akým spôsobom, a či si overí totoţnosť, prípadne ďalšie skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Správca dane pri daňovej kontrole neskúma, za akých okolností došlo k zmene konateľov spoločnosti, ale pre správne určenie daňovej povinnosti je podstatné, kto za spoločnosť daňového subjektu môţe konať a či skutočne konal v prípade sporných transakcií. K navrhovanému výsluchu M. G. ţalovaný opakovane uviedol, ţe tento svedok nebol nikdy štatutárnym orgánom spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., a taktieţ nebol pred daňovými orgánmi splnomocneným zástupcom dodávateľskej spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., preto pán G. nie je oprávnený vyjadrovať sa k obchodným vzťahom spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., a kontrolovanej spoločnosti TK Slovakia, s.r.o.,. Jediným konateľom spoločnosti Eleven Trade, s.r.o., bol v kontrolovanom období Marek Šebo.
ţalovaného samotná registrácia spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Ţilina na Daňovom úrade Ţilina I ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, na ktorú poukazuje ţalobca, ako aj skutočnosť, ţe táto spoločnosť podávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, nepreukazuje opodstatnenosť uplatnenia nákladov v základe dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2008. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné a
2 písm. e) OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku z niţšie uvedených dôvodov. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). 9 4Sţf/11/2014
3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
aţ 221 tohto zákona.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
c) zákona o správe daní; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo.
18 zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán
odseku 15 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺţená
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
1 písm.
osobitného zákona, 6eb) c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. 10 4Sţf/11/2014
3 písm.
5 zákona o správe daní odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou
odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či riadne prebehlo prvostupňové daňové konanie, v rámci ktorého neboli ţalobcovi ako účastníkovi preskúmavaného konania odňaté práva predkladať návrhy na vykonanie dôkazov a vysporiadanie sa s jeho námietkami v rámci dokazovania vo vyrubovacom konaní. Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť ţalobcom namietaného procesného postupu správcu dane pri preverovaní základu dane z príjmov ţalobcu za rok 2008. Najvyšší súd
obsahu odvolacích dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu v daňovom konaní a zistil, ţe krajský súd pri 11 4Sţf/11/2014 rozhodovaní o ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov nesprávne právne posúdil postup správcu dane predchádzajúci vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia - dodatočného platobného výmeru. Z dodatočného platobného výmeru dane č. 9500302/5/1139892/2012 zo dňa 21.06.2012 vyplýva, ţe podklad pre rozhodnutie správcu dane tvoril protokol o výsledku daňovej kontroly vykonanej správcom dane č. 9500403/5/237856/2012 zo dňa 04.05.2012 a jeho dodatok. Uvedená kontrola prebiehala od 26.08.2011 do 18.06.2012, pričom z poverenia na výkon tejto daňovej kontroly č. 894/320/48922/2011/Frn zo dňa 18.07.2011 vyplýva, ţe toto bolo kontrolórom Daňového úradu Ţilina II udelené na výkon daňovej kontroly
Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe u ţalobcu uţ bola raz vykonávaná daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom výsledky tejto daňovej kontroly sú sumarizované v protokole č. 894/320/78125/2010/Frn zo dňa 25.11.2010 a jeho dodatku. Na základe tohto protokolu o výsledku daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 894/230/11021/11/Zack zo dňa 04.03.2011, ktorý bol v rámci odvolacieho daňového konania rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/228/12631- 64249/2011/992025-r zo dňa 15.06.2011, právoplatným dňa 23.06.2011, zrušený. Z obsahu tohto druhostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, ţe dôvodom na zrušenie uvedeného dodatočného platobného výmeru bolo nedodrţanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, predchádzajúcej vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane. Avšak z rozhodnutia odvolacieho orgánu nevyplýva, ţe by tento okrem zrušenia prvostupňového rozhodnutia zároveň vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 48 ods. 5 zákona o správe daní) a vyslovil právny názor na ďalší postup vo veci. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akým spôsobom sa správca dane, ţalovaný a prvostupňový súd vysporiadali s otázkou opakovaného výkonu daňovej kontroly u ţalobcu na predmetnej dani za uţ raz kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2008. Daňové orgány ani krajský súd neskúmali otázku splnenia zákonných podmienok (§ 15b zákona o správe daní) na výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb, za zdaňovacie obdobie, ktoré uţ predtým bolo predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe konštatovanie odvolacím daňovým orgánom o nedodrţaní maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nie je samo o sebe podkladom na opätovné vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu na tej istej dani za to isté zdaňovacie obdobie, ktorá uţ raz bola kontrolovaná. Za kaţdých procesných okolností súvisiacich so správou daní a v kaţdom štádiu daňového konania je potrebné zo strany správcu dane skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na výkon opakovanej daňovej kontroly, či uţ
definície jej pozitívneho vymedzenia
1 zákona o správe daní alebo jej negatívneho vymedzenia v zmysle § 15b ods. 3 citovaného zákona. Keďţe je zrejmé, ţe daňové orgány neskúmali splnenie podmienok na opakovaný výkon daňovej kontroly, uţ v predchádzajúcom období raz vykonanej na predmetnej dani, pričom jej závery obsiahnuté v protokole č. 9500403/5/237856/2012 zo dňa 04.05.2012 a jeho 12 4Sţf/11/2014 dodatku tvorili hlavný podklad pre vydanie preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia daňového orgánu, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené procesné okolnosti konštatuje nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov. S prihliadnutím na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky výrokom tohto rozsudku zrušil obe preskúmavané rozhodnutia, ako správcu dane, tak i ţalovaného a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania a to v celkovej výške 140 € za zaplatené súdne poplatky 2 x 70 € - za ţalobu a za podanie odvolania. Trovy právneho zastúpenia na náhradu priznané neboli s poukazom na § 151 ods. 1 a 2 OSP, keďţe k ich vyčísleniu v zákonnej lehote troch dní neprišlo a z obsahu spisu iné trovy nevyplývali okrem uţ priznanej náhrady za súdne poplatky. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 7. októbra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.