2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného a zrušenia prvostupňového rozhodnutia, dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Ţilina (ďalej aj „správca dane“), č. 9500302/5/1611297/2012 zo dňa 10.07.2012, ktorým správca dane
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) zníţil ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2008 vo výške 3 882 922,-Sk, čo predstavuje 128 889,39 Eur, na hodnotu 842,-Sk, čo je 27,94 Eur. 2 4Sţf/8/2014 Dôvodom zníţenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) bolo správcom dane konštatované porušenie § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „zákon o DPH“) a neuznanie reálneho základu ţalobcom predkladaných faktúr vystavených jeho dodávateľom CAMURRI, s.r.o., Divina, konkrétne faktúry č. 30080013 zo dňa 02.12.2008, faktúry č. 30080014 zo dňa 10.12.2008 a faktúry č. 30080015 zo dňa 22.12.2008 za nákup počítačových komponentov, videokamier a MP4 prehrávačov v hodnote,
poradia uvádzaných faktúr, 1 258 560,-Sk, 7 786 170,-Sk a 8 645 350,-Sk, vrátane DPH. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100308/1/1299899/2012 zo dňa 04.12.2012, vydaným
5 zákona o správe daní v spojení s § 165 ods. 2 daňového poriadku, uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Krajský súd v medziach ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom, pretoţe v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Náhradu trov konania neúspešnému ţalobcovi
1 OSP nepriznal. Krajský súd s odkazom na dikciu § 49 ods. 2 zákona o DPH a na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 poukázal na jednoznačnú zákonnú úpravu podmienok na odpočítanie DPH, pričom za základnú podmienku označil reálnu skutočnosť dodania tovarov konkrétnym platiteľom DPH.
krajského súdu úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa ţalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, ţe predmetný tovar bol dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ ţalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočívanie dane v zmysle zákona o DPH. Krajský súd má za to, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť, keďţe to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, t.j. ţalobcu. Naopak zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti krajský súd výkladom zákona uzavrel, ţe pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Krajský súd zhrnul postupnosť dodávateľsko - odberateľských obchodných transakcií na predmetný tovar. Posudzovanými faktúrami ţalobca preukazoval plnenie, ktoré mu v rámci dodávateľského reťazca dodala obchodná spoločnosť CAMURRI, s.r.o., keď táto tovar nadobudla od obchodnej spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Ţilina. Ţalobca následne po kúpe tovaru tento prevádzal obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť. 3 4Sţf/8/2014 Ţalobca preukazoval reálnu existenciu plnenia predloţením faktúr a účtovných dokladov viaţucich sa k faktúram dodávateľa - obchodnej spoločnosti CAMURRI, s.r.o., ďalej faktúrami, ktorými plnenie účtoval odberateľovi - HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, ako i vo vzťahu k preukazovaniu ekonomickej činnosti dodávateľa JRV-Group, s.r.o., Ţilina, argumentoval predloţeným dodatočným daňovým priznaním na daň z pridanej hodnoty obchodnej spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Ţilina z 23.01.2009, ktorá bola dodávateľom tovaru pre CAMURRI, s.r.o., Divina. Krajský súd však poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca nedisponoval listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali uzatvorenie obchodných zmlúv medzi jeho dodávateľom a jeho odberateľom, resp. inými listinnými dôkazmi - dodacie listy, ktoré by preukazovali reálne fyzické dodanie účtovaného tovaru. V súvislosti s prieskumom namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, krajský súd z obsahu administratívneho spisu zhrnul zistenia vykonaného dokazovania: „Z výsluchu konateľa CAMURRI, s.r.o. - Mariána Škoríka súd zistil, ţe v čase zdaniteľného plnenia spoločnosť nedisponovala ţiadnymi zamestnancami, ţiadnym majetkom, konateľ Škorík k obchodu uviedol, ţe sa realizoval v meste Ţilina, bez bliţšieho miestneho určenia, za prítomnosti JRV-Group, s.r.o., a to jedného Kórejca, resp. niekedy aj ďalšej osoby, ktoré však nevedel bliţšie identifikovať a tovar bol odovzdaný ţalobcovi, konateľovi - Ivanovi Kotúčovi, ktorý si ho prevzal priamo z auta dodávateľa CAMURRI, s.r.o., - JRV-Group, s.r.o., Ţilina, do svojej dodávky. Škorík nevedel bliţšie identifikovať ŠPZ vozidla, ktorým prišli zástupcovia JRV-Group, s.r.o., Ţilina, ani osoby, ktoré za túto obchodnú spoločnosť konali a zúčastnili sa odovzdania tovaru, uviedol, ţe od októbra 2010 Kórejca, ktorého vizuálne opoznal, ktorého však bliţšie identifikačnými údajmi neoznačil, uţ nevidel. Konateľ ţalobcu Ivan Kotúč vo výpovedi potvrdil, ţe v čase plnenia nemal ţalobca ţiadnych zamestnancov, konal k dodávateľovi CAMURRI, s.r.o., sám a v deň, keď nadobudol účtovaný tovar, predal ho ihneď svojmu odberateľovi - obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, pričom nikde ho nevyskladňoval, ani neuskladňoval. Kotúč uviedol, ţe pri odovzdaní tovaru bol prítomný iba konateľ CAMURRI, s.r.o., Škorík. Tovar, ktorý mu bol dodaný, dodával priamo obch. spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, jej konateľovi Martinovi Schultzovi, svojmu odberateľovi. Nevedel uviesť bliţšie identifikačné údaje vozidiel (ŠPZ), ktorými JRV-Group, s.r.o. tovar na miesto dodania dodala, resp. do ktorých ţalobca tovar fyzicky odovzdával obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť a nevedel ani uviesť miesto, kde fyzicky k odovzdaniu fakturovanej ceny došlo. Tomáš Kotúč vo svojej výpovedi uviedol, ţe miesto, na ktorom došlo k dodaniu tovaru bolo Ţilina, obchodný dom Carrefour, parkovisko.“ K namietanému nevykonaniu výsluchu Martina Schultza, konateľa odberateľa ţalobcu HS TRADE HUNGARY Kft., krajský súd uviedol: „Pokiaľ by aj Martin Schultz potvrdil, ţe nadobudol tovar od ţalobcu, toto tvrdenie by mohlo byť podporným, nepriamym dôkazom preukazujúcim disponovanie predmetným tovarom ţalobcom po jeho nadobudnutí, avšak samo o sebe nie je spôsobilé preukázať, ţe tovar bol nadobudnutý ţalobcom od osoby, ktorá je uvedená na faktúrach. Výpoveď Schultza, len podporne, mohla by byť spôsobilá preukázať existenciu dodávateľského reťazca a pre posúdenie veci by bola relevantná iba vtedy, keby bolo inými dôkazmi osvedčené dodanie plnenia, ktoré prijal ţalobca od CAMURRI, s.r.o. Preto na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, by svedecká výpoveď Schultza a jeho potvrdenie nadobudnutia predmetného tovaru od ţalobcu nemala vplyv a nebola by spôsobilá preukázať skutočnosti o obchodno-záväzkových vzťahoch medzi ţalobcom a jeho dodávateľom CAMURRI, s.r.o., keď konateľ ţalobcu Tomáš Kotúč uviedol, ţe pri plnení bol prítomný iba Škorík a neoznačil prítomnosť iných osôb pri plnení.“ 4 4Sţf/8/2014 „Pokiaľ nebol vykonaný výsluch svedka Martina Schultza, tento dôkaz nebol vykonaný nie pre nečinnosť daňových orgánov, ale z dôvodu, ţe prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií sa výsluch nepodarilo zabezpečiť, pričom v konaní bolo preukázané, ţe správca dane vykonal efektívne a reálne kroky k tomu, aby výpoveď tejto osoby pre konanie zabezpečil, nezodpovedá však za činnosť doţiadaných medzinárodných organizácií a skutočnosť, ţe Martin Schultz je aj pre partnerské orgány správcu dane so sídlom v Maďarsku, nekontaktný.“ Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil ţalobné dôvody k nevykonaniu výsluchu konateľa dodávateľa ţalobcu ako nedôvodné. Krajský súd taktieţ vyhodnotil výpovede konateľa dodávateľa ţalobcu (spoločnosť CAMURRI, s.r.o.) Mariána Škoríka a konateľa ţalobcu Tomáša Kotúča, pričom konštatoval nepotrebnosť vykonania ich vzájomnej konfrontácie: „Obaja deklarovali v ústnych vyjadreniach dodanie tovaru fakturovaného posudzovanými faktúrami. Pokiaľ Škorík tvrdil, ţe pri obchodnom prípade bol prítomný zástupca JRV-Group, s.r.o., a túto skutočnosť konateľ ţalobcu Tomáš Kotúč neuviedol, súd konštatuje, ţe kaţdý hodnotil a vyjadroval sa k skutkovým okolnostiam dodania tovaru z pohľadu, ktorý vnímal, z ich výsluchu súd nezistil rozpory, ktoré by bolo potrebné konfrontáciou odstrániť.“
krajského súdu ţalobca v konaní nevedel preukázať spôsob vyskladnenia predmetného tovaru, skutočný objem, ani spôsobom, akým k dodaniu došlo a v konečnom dôsledku, okrem predloţenia účtovných dokladov (faktúr a pokladničných dokladov o zaplatení) nevedel preukázať miesto, čas a spôsob odovzdania finančnej hotovosti, ktorá je deklarovaná v posudzovaných faktúrach. Formálna existencia faktúr a účtovných dokladov, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm účtovnými dokladmi, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Ţalobca
prvostupňového súdu v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm.
názoru ţalobcu rozsudok krajského súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca má za to, ţe bol ukrátený na svojich právach z dôvodu nevyuţitia všetkých dostupných prostriedkov na zistenie skutkového stavu, nakoľko pokiaľ existovali akékoľvek nejasnosti v danom konaní, bolo
jeho názoru potrebné vyuţiť všetky prostriedky na absolútne objasnenie daných obchodov. V súvislosti so zisteným a nesprávne vyhodnoteným skutkovým stavom veci ţalobca s poukazom na obsah svedeckých výpovedí Mariána Škoríka a Tomáša Kotúča argumentuje tým, ţe zmluvy s jeho dodávateľom ako aj s odberateľom boli uzatvorené ústnou formou, tovar bol nakupovaný na základe ústnej objednávky a ústnej zmluvy. Ţalobca má za to, ţe existenciu tovaru preukazujú jednak vystavené faktúry, ktoré slúţili súčasne 5 4Sţf/8/2014 aj ako dodacie listy (je to potvrdené svedeckou výpoveďou bývalého konateľa ţalobcu Tomáša Kotúča a konateľa spoločnosti CAMURRI, s.r.o., Mariána Škoríka), pričom prevzatie tovaru bolo písomne potvrdené na predmetných faktúrach. Taktieţ existencia záručných listov bola potvrdená oboma uvedenými svedkami. Ich výpovede sa v ţiadnych podstatných okolnostiach neodlišujú, pričom je z nich zrejmé, ţe uskutočnenie obchodu opisujú takmer zhodným spôsobom. Uvedené potvrdil aj príslušný súd a teda ţalobca má za to, ţe neexistuje ţiadna pochybnosť o dôveryhodnosti týchto svedkov. Keďţe sa obchody realizovali v decembri roku 2008, s odstupom času uţ si uţ obaja konatelia neboli schopní zapamätať všetky konkrétnosti ohľadom vykonaných obchodov. Vo vzťahu k zistenému nereálnemu sídlu obchodnej spoločnosti JRV- Group, s.r.o., Ţilina a neexistencii jej konateľa, občana Kórejskej republiky Heung-Sik Hwang, ţalobca namieta, ţe tieto skutočnosti nemôţu byť na jeho ujmu v preukazovaní uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov.
ţalobcu správca dane z tejto okolnosti - nezdrţiavanie sa spoločnosti v jej sídle - vyvodil nepravdepodobnosť poskytnutého plnenia, t.j. dodania tovaru. Avšak skutočnosť, ţe spoločnosť JRV-Group, s.r.o., sa nezdrţiava v jej sídle, nemá ţiadny vplyv na reálnosť uskutočnených obchodov. V tejto súvislosti ţalobca poukazuje na § 16 Obchodného zákonníka,
ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, ţe konajúca osoba na to nie je oprávnená.
ţalobcu identita osôb skutočne konajúcich a vykonávajúcich obchody v mene spoločnosti JRV-Group, s.r.o., preberaním platieb a vystavovaním daňových dokladov k zdaniteľným plneniam, nie je pre toto konanie podstatný. Ak aj za spoločnosť konali tretie osoby a nie konateľ, ich konanie jednoznačne bolo konaním spoločnosť JRV-Group, s.r.o., keďţe tieto osoby disponovali účtovnými dokladmi spoločnosti JRV-Group, s.r.o., firemnými pečiatkami, či motorovým vozidlom. Na základe toho spoločnosť CAMURRI, s.r.o., bez ohľadu na to, kto v mene spoločnosti JRV-Group, s.r.o. so spoločnosťou konal, nadobudla vlastnícke právo k predmetu kúpnych zmlúv platne. Ţalobca namieta, ţe krajský súd sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal s faktom, ţe spoločnosť JRV-Group, s.r.o., dodávateľ spoločnosti CAMURRI, s.r.o., bola zaregistrovaná na bývalom Daňovom úrade Ţilina I ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 11.01.2005 do 31.03.2011 a podávala daňové priznania k DPH. S odkazom na protokol Daňového úradu Ţilina I o výkone daňovej kontroly č. 9500401/5/464663/2012 zo dňa 21.05.2012 uviedol, ţe v rozhodujúcom období uvedená spoločnosť jednoznačne vykonávala ekonomickú činnosť, čo ţalobca doloţil aj tvrdeniami o podanom daňovom priznaní k DPH. Uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov ţalobca obhajuje faktúrou preukazujúcou následný predaj predmetného tovaru jeho odberateľovi, maďarskej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť ako súčasťou obchodného reťazca, ktorej nakladanie s predaným tovarom, ţalobca povaţuje za dôleţitý podporný bod na reálne preukázanie existencie obchodov. Ide o totoţný tovar, ktorého existenciu ţalovaný spochybňuje a ţalobca má za to, ţe práve preverenie odberateľa by dokázalo, ţe s daným tovarom sa v skutočnosti obchodovalo. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na potvrdenie maďarského správcu dane, ktorý jednoznačne deklaroval, ţe spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. priznala nadobudnutie tovaru za IV. štvrťrok 2008 vo výške 333 696 000 HUF.
ţalobcu sa prvostupňový súd a ţalovaný nevysporiadali s touto skutočnosťou, čo ţalobca povaţuje za nedostatočne zistený skutkový stav. Ţalovaný sám priznal, ţe správca dane nepreveril 6 4Sţf/8/2014 samotnú dodávku tovaru tzn., ţe správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, avšak táto skutočnosť nemôţe byť na škodu ţalobcu.
ţalobcu skutočnosť, ţe medzi menovanými spoločnosťami prebehli uvedené obchody, nebola vyvrátená nijakým dôkazom. Ďalej ţalobca namieta porušenie jeho procesného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti ako účastníka konania, kedy postupom krajského súdu tento o veci konal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu napriek tomu, ţe jeho právny zástupca na výzvu súdu zo dňa 18.03.2013 zareagoval odpoveďou zo dňa 02.04.2013 a uviedol, ţe nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a súčasne súd poţiadal, aby došlo k vytýčeniu termínu pojednávania za účelom prejednania veci. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.01.2014 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom, vzhľadom na totoţné odvolacie dôvody so ţalobnými dôvodmi ţalobcu, sa v plnom rozsahu pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
c) zákona o správe daní; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne 7 4Sţf/8/2014 a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
6 písm.
odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní).
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie sluţby (ďalej len „dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 8 4Sţf/8/2014
2 vety prvej zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť ţalobcom namietaného procesného postupu správcu dane pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2008 a preveriť postup krajského súdu vo vzťahu k dodrţaniu práva ţalobcu na prejednanie tejto veci v jeho prítomnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalobcu, sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP): Odvolacie dôvody, napádajúce rozsudok krajského súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, moţno v podstate zhrnúť do týchto základných námietok/bodov: nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu na základe predloţených listinných dokladov, nakoľko realizáciu zdaniteľných obchodov, dohodnutých ústne, deklarujú nevyvrátiteľným spôsobom ţalobcom predloţené tri faktúry, ktoré zároveň slúţia ako dodacie listy a potvrdenia o hotovostnom zaplatení fakturovanej ceny za tovar, nesprávne, bezdôvodne v neprospech ţalobcu, vyhodnotené skutočnosti o neexistencii sídla obchodnej spoločnosti JRV- Group, s.r.o., Ţilina a jej konateľa v súvislosti s preukazovaním uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov, nesprávne vyhodnotenie skutočností vyplývajúcich zo správy medzinárodnej výmeny informácií, nezohľadňujúce reálnosť deklarovaného nadobudnutia tovaru, vzhľadom na jeho preukázaný nasledujúci predaj ţalobcom maďarskej obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft., Budapešť. Synalagmatické záväzky medzi obchodnými partnermi pri uzatváraní kúpnych zmlúv 9 4Sţf/8/2014 nemusia mať obligatórne v zmysle Obchodného zákonníka písomnú formu, avšak vyuţitie zmluvnej voľnosti pri ich realizácii - nevystavením si dodacích listov, potvrdení o prevzatí, o dovoze, zvyšuje náročnosť pri preukazovaní reálneho základu deklarovaných zdaniteľných plnení. V prípade vzniku pochybností, zaťaţuje dôkazné bremeno ţalobcu, nie daňové orgány (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Z obsahu administratívneho spisu a vykonaného zisťovania v rámci správy daní (§ 1a písm. c) zákona o správe daní) v podstate vyplýva, ţe ţalobca je súčasťou obchodného reťazca JRV- Group, s.r.o., Ţilina - CAMURRI, s.r.o., Divina - TK Slovakia, s.r.o., - HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, pričom pôvod tovaru nie je moţné zistiť, ani u spoločnosti stojacej na začiatku reťazca, overiť jeho nadobudnutie a zároveň sa predmetný tovar stráca v Maďarskej republike, kedy nie je moţné u ţalobcovho odberateľa overiť nadobudnutie sporného tovaru, nakoľko z medzinárodnej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi vyplýva, ţe konateľ Martin Schulz je nekontaktný pre tamojšie daňové orgány a zároveň nie je u ţalobcovho odberateľa moţné overiť nákup predmetného tovaru a následné nakladanie s ním, nakoľko táto obchodná spoločnosť sa na registrovanom sídle nenachádza, je pre správcu dane nekontaktná, nemá registrované ţiadne skladové priestory. Navyše zo správy maďarských daňových orgánov vyplýva, ţe odberateľ ţalobcu, spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, predloţila daňové priznanie 22.10.2008 a hodnota IC nadobudnutia v III. štvrťroku bola 68 034 000 HUF, urobili opravu sumy dňa 20.11.2008 na 110 271 000 HUF, pričom v tom istom zdaňovacom období táto spoločnosť deklarovala IC dodávku vo výške 111 000 000 HUF, ktorú mali dodať slovenskej obchodnej spoločnosti Valkyrie, s.r.o., Ţilina, ktorej spoločníkom a konateľom do 30.06.2005 bol aj Martin Schulz (v čase realizácie uvedených zdaniteľných plnení bola spoločníkom uvedeného odberateľa Cresus Investments Inc., Seychelská republika a konateľom bol Chan Ae Lee, Kórejská republika - poznámka odvolacieho súdu). Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťaţujúce ţalobcu, spočívajúce len v predloţení zákonom poţadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneuţívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vo svetle vykonaného dokazovania sa námietky ţalobcu javia ako zavádzajúce a účelové. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou 10 4Sţf/8/2014 rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporných zdaniteľných obchodov/plnení nespĺňajú zákonné kritériá na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH) ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalobcu, ţe mu bola postupom prvostupňového súdu, t.j. rozhodnutím krajského súdu vo veci na pojednávaní dňa 25. novembra 2013 v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu bez ich súhlasu, odňatá moţnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom, odvolací súd konštatuje, ţe s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a charakter procesu súdneho prieskumu správnych rozhodnutí
druhej hlavy piatej časti OSP, ţalobcom namietané právo na súdnu ochranu nebolo porušené a táto námietka je neopodstatnená. Z obsahu spisu prvostupňového súdu vyplýva, ţe súd vo veci nariadil celkom trikrát pojednávanie, pričom predvolania na jednotlivé termíny boli ako ţalobcovi tak i jeho právnemu zástupcovi doručované s dostatočným časovým predstihom. Prvé pojednávanie vo veci bolo krajským súdom vytýčené na 03.09.2013, pričom krajskému súdu bolo 11 4Sţf/8/2014 elektronicky v deň pojednávania doručené ospravedlnenie právneho zástupcu z jeho neúčasti a neúčasti ţalobcu na pojednávaní, ktoré ospravedlnenie písomne doplnil, podaním na poštovú prepravu 03.09.
3 OSP. Taktieţ odvolací súd prihliada na to, ţe ţalobné dôvody a právna argumentácia ţalobcu aj ţalovaného sa zhodujú s argumentmi a skutkovými zisteniami uplatnenými v priebehu preskúmavaných správnych konaní ako i v ţalobe a vyjadreniu k nej. Odvolací súd ešte dodáva, ţe pri posudzovaní namietaného porušenia procesného práva ţalobcu je potrebné vychádzať nie len z konkrétnej procesnej situácie vo veci v danom čase, ale predovšetkým z charakteru, potrieb a cieľa správneho súdnictva, t.j. kasačnej kontroly zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť ţalobou napadnutých správnych rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je uţ skutkový stav známy a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 2 OSP). Ţalobcovi sú dôvody správneho rozhodnutia známe ako i obsah administratívneho spisu a dôkazov, ktoré sú jeho súčasťou. Z uvedeného dôvodu je účastníkovi správneho konania v čase podania správnej ţaloby spravidla známy skutkový stav zistený v správnom konaní, obsah administratívneho spisu ako i právna argumentácia ţalovaného orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu pre správne súdnictvo platí rigoróznejšia úprava prejednania veci v neprítomnosti účastníka konania obsiahnutá v ustanovení § 250g ods. 2 OSP,
ktorého, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho 12 4Sţf/8/2014 orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol
3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 7. októbra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.