2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil fiktívne rozhodnutie ţalovaného doručené ţalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené ţalobcovi 08.04.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne však vyuţil ustanovenie § 250k ods. 1 veta tretia OSP a náhradu trov konania ţalobcovi, ktorý bol inak úspešný, nepriznal. Rozsudok krajský súd odôvodnil tým, ţe informácie poţadované ţalobcom od ţalovaného sú voľne dostupné na internete, respektíve, ţe ţalobca mal reálnu moţnosť tieto získať oveľa jednoduchším a nenákladnejším spôsobom. Konkrétne na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Haniska, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsarským dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva ţivotného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR
Ramsarského dohovoru [dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02. februára 1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 4Sţi/11/2014 2 Zb.]. Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené ţiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice – okolie, do ktorého administratívne spadá obec Haniska. Preto bolo
krajského súdu zbytočné ţiadať túto obec o poskytnutie informácie o počte území chránených týmto dohovorom a ich zoznamu, ktoré by sa nachádzali na území obce. Informácie o počte a zoznam území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v zmysle smernica Rady ES č.79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch (v národnej legislatíve chránené vtáčie územia) a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch (v národnej legislatíve územia európskeho významu) sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia
okresov a katastrálnych území,
parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. V tomto smere krajský súd poukázal na § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa týka. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto ma krajský súd za neprimerané od ţalobcu poţadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.
jeho názoru krajský súd zaťaţil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania. Opierajúc sa o ďalšiu judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08) dal do pozornosti najvyššieho súdu, ţe nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, ţe uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, ţe taký účastník konania bol úspešný. Nevytvorenie moţnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3698/10 zo 14. septembra 2011). Okolnosti, ktoré krajský súd povaţuje za tie, ktoré majú zakladať nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi, nie sú
ţalobcu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
1 tretia veta OSP. Poukázal, ţe pre jeho účely mu nepostačovala informácia nájdená „niekde na internete“, potreboval ju mať priamo od poverenej osoby – povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje ňou. Poukázal na spornosť poţiadavky krajského súdu preukazovať, ţe sa pokúšal získať ţiadanú informáciu inak, pretoţe zákon mu túto povinnosť nikde neukladá, a teda ani nemohol predpokladať potrebu predloţenia dôkazu v tomto smere. Túto poţiadavku označil za arbitrárnu, osobitne, pokiaľ jej nenaplnenie krajský súd mal za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (rozhodnutie najvyššieho súdu z
názoru Mgr. Bardača nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. 4Sţi/11/2014 4 Rozsudku krajského súdu odvolateľ ďalej vytkol rozpor s právom Európskej únie v tom zmysle, ţe krajský súd vyloţil a aplikoval § 250k ods. 1 veta tretia OSP spôsobom, ktorý je v rozpore s Aarhuským dohovorom a smernicou 2003/4. Z citovaných noriem vyplýva zákaz znemoţnenia, resp. nadmerného sťaţenia prístupu k informáciám o ţivotnom prostredí, pričom takéto informácie boli súčasťou ţalobcovej ţiadosti adresovanej ţalovanému. Poukázal tieţ na právnu úpravu konania pred súdom v správnom súdnictve, ktorá pre konanie o ţalobe ustanovuje obligatórne zastúpenie advokátom. Nepriznaním náhrady trov konania, v ktorom bol úspešný, je teda formou penalizácie, resp. nadmerného sťaţenia výkonu práva. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj s trovami konania pred krajským súdom vyčíslil a špecifikoval. III. Ţalovaný k podanému odvolaniu uviedol, ţe existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania ţalobcovi a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku potvrdil a priznal ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podstatným dôvodom hodným na nepriznanie trov ţalobcovi je skutočnosť, ţe tento podával rovnaké ţiadosti, rovnaké odvolania, rovnaké ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ako aj rovnaké odvolania proti nepriznaní trov konania, pričom tieto sú podávané v stovkách identických prípadov bez toho, aby v kaţdom individuálnom prípade bola do týchto podaní vnesená hoci len minimálna pridaná hodnota, okrem odlišnej identifikácie ţalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný mal záujem vyhovieť ţiadosti ţalobcu. Vzhľadom na to, ţe nemal technickú moţnosť otvoriť súbor so ţiadosťou o poskytnutie informácií, poţiadal ţalobcu o zaslanie ţiadosti v beţne dostupnom formáte. Na túto poţiadavku ţalobca však ţiadnym spôsobom nereagoval. V konečnom dôsledku ţalovaný, riadiac sa právnym názorom súdu v napadnutom rozsudku, poskytol ţalobcovi všetky ním poţadované informácie. Je evidentná snaha ţalovaného vyhovieť poţiadavke ţalobcu, pričom obdobne by konal aj v prvotnom štádiu, ak by sa ţalovaný o obsahu ţiadosti mohol dozvedieť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie sú naplnené podmienky pre konanie o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach a je namieste odvolanie odmietnuť. Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní zistil, ţe v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádza v úradne neoverenej fotokópii prezidiálna plná moc, udelená ţalobcom advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu a neoverená fotokópia plnej moci na podanie ţiadostí na obce
zákona o slobode informácií. Zo ţaloby ţalobcu vyplýva, ţe plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je zaloţená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. 1SprV/232/
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy
Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní. Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôţe obmedziť na jednotlivé úkony, pretoţe by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa povaţuje za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predloţené v origináli. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť ţalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. ţe plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.).
1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát môţe vykonávať advokáciu
zákona č. 586/2003 Z.z. Účastníka konania môţe zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré boli zaloţené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych sluţieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo právnickej osobe zaloţenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient). Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý moţno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predloţil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predloţené vôbec, tak aj v prípade, ţe bolo predloţené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo moţné povaţovať za platné. V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý moţno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v kaţdom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, zaloţené v spise pred podaním odvolania, nepovaţuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní. Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v kaţdom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo moţné zaloţiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003). Z uvedeného je zrejmé, ţe je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predloţením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Na zaloţenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umoţňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná. 4Sţi/11/2014 7 Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú uţ ani oprávnené ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011, 5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964. Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyţadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na kaţdom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto poţiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva ţiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva
1 O.s.p. Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného ţalobcom advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto moţnosť nemá. Existencia plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môţe účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať. Advokátska kancelária Bardač s.r.o., si zrejme nesprávne vyloţila ustanovenie zrušenej Inštrukcie č. 18/1964 o moţnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná“, a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci v mene a na účet ţalobcu, nepredloţila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne preukázať. Najvyššiemu súdu bolo vo veci ţalobcu predloţené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet ţalobcu v danej veci nereagovaním na predmetnú výzvu. Preto nemoţno mať za to, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť, ţe toto podala advokátska kancelária Bardač s.r.o., vo vlastnom mene a na vlastný účet.
1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
1 a 2; ak boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Preto najvyšší súd po zistení, ţe odvolanie podal iný subjekt neţ účastník konania - spoločnosť Bardač s.r.o., pričom ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet ţalobcu (plnomocenstva), 4Sţi/11/2014 8 postupoval
1 písm. b/ O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe odvolanie bolo odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Hoci ţalobca svojím konaním, spočívajúcim v nepredloţení riadnej plnej moci na zastupovanie v tomto konaní, a to ani na výzvu odvolacieho súdu s uvedením následkov jej nepredloţenia, zavinil odmietnutie jeho odvolania proti rozsudku krajského súdu, odvolací súd, taktieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého procesný kódex priznáva právo na náhradu trov konania len úspešnému ţalobcovi, ţalovanému ním uplatnenú náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 3. septembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.