Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Sţo/49/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozsudok krajského súdu je vecne správny. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:

1. a)jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom,
2. b)nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
3. c)hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je moţné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 5 4 Sţo/49/2014 Podľa § 6b ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môţe poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je primerané okolnostiam ţiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm.
4. i)zákona o bezplatnej právnej pomoci, je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy ţivotného minima a táto fyzická osoba si vyuţívanie právnych sluţieb nemôţe zabezpečiť svojim majetkom. Podľa § 10 ods. 6 zákona o bezplatnej právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náleţitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, ţe ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môţe ţiadateľ v tej istej veci podať ţiadosť opätovne. Osobitným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z predloţeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe navrhovateľka podala ţiadosť o poskytnutie právnej pomoci doručenú odporcovi osobne dňa 16.10.2013, kde ţiadala o bezplatnú právnu pomoc na zastupovanie v konaní o príspevok na výţivu rozvedenej manţelky. V ten istý deň, t.j. 16.10.2013 prevzala navrhovateľka výzvu na doloţenie dokladov, okrem iného aj na doloţenie kópií bankových účtov a na špecifikáciu plusových poloţiek na účte. Uvedené mala navrhovateľka doloţiť najneskôr do 31.10.2013, čo aj učinila. Nemoţno teda konštatovať, ako to uvádza odporca vo svojom odolaní proti napadnutému rozsudku, ţe navrhovateľka vedome nepravdivo uviedla v ţiadosti, ţe príbuzní jej vypomáhajú iba s nákupom potravín. Keďţe navrhovateľka včas na výzvu doručila 6 4 Sţo/49/2014 odporcovi poţadované doklady, okrem iného aj výpisy plusových poloţiek, z ktorých vyplýva, ţe rodinní príslušníci jej finančne pomáhajú aj s platením pôţičiek, nemoţno tvrdiť, ţe uviedla nepravdivé údaje. To, ţe tieto okolnosti neuviedla uţ v ţiadosti o bezplatnú právnu pomoc, ale aţ na výzvu (osobne ňou prevzatú v deň vypisovania ţiadosti u odporcu), je podľa názoru najvyššieho súdu splnením si poţadovaných povinností navrhovateľkou vyţadovaných odporcom. Pokiaľ ide o otázku aplikácie § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, najvyšší súd sa plne stotoţňuje s krajským súdom, ţe odporca je povinný vţdy ex offo skúmať a posudzovať, či sú v danom prípade splnené podmienky podľa tohto zákonného ustanovenia. Je potom samozrejme len moţnosťou odporcu priznať bezplatnú právnu pomoc navrhovateľke (takţe nie povinnosťou), avšak v kaţdom prípade je odporca povinný odôvodniť primeranosť, resp. neprimeranosť okolností ţiadanej právnej pomoci. Toto je odporca povinný odôvodniť vţdy s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Na odôvodnenie rozhodnutia odporcu sa analogicky aplikuje vyššie citované ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie odporcu č. KaTS-47962/8437/2013-52136/2013 zo dňa 7. novembra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm.
5. a)O.s.p., doplnil i ďalší zrušovací dôvod rozhodnutia odporcu. V tomto prípade je daný i zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm.
6. d)O.s.p. a to nedostatok dôvodov rozhodnutia odporcu. Odporca nedostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí nepriznanie bezplatnej právnej pomoci navrhovateľke, keď sa nevysporiadal s aplikáciou § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Nie je pravdou tvrdenie odporcu, ţe nemá povinnosť vţdy vysporiadať sa s týmto zákonným ustanovením a taktieţ je irelevantné, ţe navrhovateľka aplikáciu tohto ustanovenia nenavrhla. Najvyšší súd má za to, ţe odporca napriek skutočnosti, ţe nemá povinnosť priznať bezplatnú právnu pomoc podľa § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, má povinnosť vysporiadať sa a odôvodniť priznanie, prípadne nepriznanie bezplatnej právnej pomoci podľa tohto ustanovenia. Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. 7 4 Sţo/49/2014 tak, ţe navrhovateľke napriek jej úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretoţe jej trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 17. septembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková