1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného M. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14. januára 2015, sp. zn. 1 To 0/2014, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. M. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 20. júna 2014, sp. zn. 2 T 22/2014 bol obvinený M. M. uznaný za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 19. mája 2013 o 19.10 hod. viedol ako vodič motocykel značky Kawasaki Ninja ZX 10R, EČ: P. so spolujazdkyňou D. R. po štátnej ceste č. II/499 v obci T. po ulici O. smerom od obce N., pri prejazde okolo objektu Kinekus sa pohyboval pravdepodobnou rýchlosťou 60 km/h, pričom sa pred ním vo vzdialenosti pribliţne 65 metrov pohybovalo nákladné motorové vozidlo značky Mazda Premacy EČ: T., ktoré v tom čase viedol vodič P. L. a vo vzdialenosti pribliţne 16 m pred uvedeným motocyklom sa pohybovalo aj ďalšie vozidlo značky Fiat Palio EČ: N., v tom čase vodič vozidla Mazda Premacy P. L. začal odbočovať z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu tým spôsobom, ţe dal riadne znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, začal spomaľovať a nakoľko v spätnom zrkadle uvidel iba za ním idúce vozidlo značky Fiat Palio, začal odbočovať z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu vľavo, pričom obţalovaný, keď dobehol pred ním idúce 2 1 Tdo 27/2015 vozidlo značky Fiat Palio, tak po prejazde mostu na uvedenej komunikácii v km 101,320 začal obe uvedené vozidlá idúce pred ním predchádzať, pričom došlo k zráţke obţalovaného s vozidlom značky Mazda Premacy a k následnému pádu motocykla na vozovku, pričom obţalovaný utrpel pri tejto dopravnej nehode úraz ťaţký s dobou liečenia práceneschopnosti viac ako 42 dní a spolujazdkyňa obţalovaného na motocykli – poškodená D. R. utrpela v dôsledku nehody úraz ťaţký – zlomeninu kosti spánkovej a spodiny lebečnej, zmliaţdenie mozgu, zakrvácanie pod tvrdý obal mozgu v oblasti čelovej vľavo, zmliaţdenie hrudníka so zlomeninou II. – VI. rebra vpravo a I. rebra vľavo, zmliaţdenie pľúc, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu pravej lopatky a zlomeninu dolného ramena pravej lonovej kosti s početnými zmliaţdeniami a krvnými podliatinami na tele, vyţadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 10-16 týţdňov, pričom k dopravnej nehode došlo preto, ţe obţalovaný ako vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5 písm. d/, písm. g/, § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Okresný súd obvinenému uloţil
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák. súd podmienečne odloţil výkon trestu odňatia slobody.
1 Tr. zák. obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. uloţil obvinenému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (troch) rokov.
1 Tr. por. uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V., a.s., škodu vo výške 12 658,87 EUR. 3 1 Tdo 27/2015 Proti rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo 14. januára 2015, sp. zn. 1 To 80/2014,
por. odvolanie obvineného zamietol, pretoţe bolo zistené, ţe nie je dôvodné. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený, prostredníctvom obhajcu, dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený namietol, ţe súdy niţšieho stupňa porušili jeho právo na obhajobu, keď sa v rozhodnutiach nevysporiadali s jeho argumentáciou k podstatným otázkam. Nesprávne vyhodnotili podiel jednotlivých účastníkov na dopravnej nehode, nezaoberali sa porušením pravidiel cestnej premávky vodičom Mazdy, dospeli k nesprávnym právnym záverom vyplývajúcim z nesprávneho zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov, neodstránili nesúlad medzi skutkovými zisteniami a závermi znaleckých posudkov Ing. H., Ing. S. a Ing. M., nepripustili doplnenie dokazovania o vyšetrovací pokus. Za základ rozhodnutia vzali záver znaleckého posudku Ing. H., aj keď bol v rozpore so závermi ostatných znaleckých posudkov, obstaraných obvineným, pričom na preskúmanie nesúladu nepribrali znalecký ústav. Súdy sa nevysporiadali s vierohodnosťou svedka B., otázkou zapnutia ľavého ukazovateľa smeru na vozidle Mazda. Je vylúčená automatická aktivácia ľavého smerového ukazovateľa, otočením kľúčika nemohlo byť aktivované samočinné vypínanie ukazovateľa. Zo záznamu o dopravnej nehode nevyplýva, ţe poškodený L. mal na vozidle zapnutý ľavý smerový ukazovateľ. Poškodený L. zavinil nehodu nedodrţaním § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Obvinený taktieţ poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Ľ. H., ktorý vychádzal z výpovedí svedkov, uskutočnených pred vznesením obvinenia. Samotný znalecký posudok bol vypracovaný pred vznesením obvinenia, preto ide o nezákonný dôkaz. Znalecký posudok Ústavu súdneho inţinierstva, predloţený obhajobou, odvolací súd vykonal nezákonne, keď ho iba prečítal ako listinný dôkaz. Rovnako bol nezákonne vykonaný dôkaz – svedecká výpoveď poškodenej D. R., keď súd v zápisnici z pojednávania konaného dňa 16. apríla 2014 uviedol, ţe vypovedá zhodne ako na č. l. 45, pričom na uvedenom čísle listu sa nachádza iba dodatok 4 1 Tdo 27/2015 k výsluchu poškodenej zo 16. januára 2014, v ktorom sa iba pridrţala svojej predchádzajúcej výpovede. V tejto výpovedi potvrdila nedostatočnú pozornosť vodiča Mazdy a nedanie znamenia o zmene smeru jazdy. Dovolateľ ďalej argumentoval nenaplnením subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu vo forme nedbanlivosti. Nie je zrejmé, aký podiel na vzniku dopravnej nehody malo porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany vodiča Mazdy. Súd pochybil pri posúdení relevancie porušenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) ako dôleţitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., ktoré zakladá spáchanie prečinu závaţnejším spôsobom konania
2 písm. a/ Tr. zák. V skutkovej vete sa nenachádza údaj o rýchlosti motocykla po prejazde okolo objektu Kinekus, ktorý je od miesta nehody vzdialený niekoľko desiatok metrov. V právnom posúdení prekročenia rýchlosti pri objekte Kinekus absentuje bezprostrednosť, ktorá by spájala porušenie dôleţitej povinnosti
zák. so vznikom dopravnej nehody. Taktieţ porušenia povinností
1 písm. c/ a § 15 ods. 5 písm. d/, písm. g/ zákona o cestnej premávke nevyplývajú zo skutkovej vety. Kriţovatka nebola označená, obvinený úsekom prechádzal prvý raz, vozidlo pred ním dávalo znamenie, aţ keď vykonával predchádzanie.
obvineného je uloţený trest neprimerane prísny. Podnikanie obvineného je závislé od jeho dostatočnej mobility, preto uloţenie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 rokov popiera zákonné zásady ukladania trestov. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť porušenie zákona uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie a rozsudok okresného súdu zrušiť, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a okresnému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. K dovolaniam sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany, ktorý k namietanej nezákonnosti znaleckého posudku Ing. H. uviedol, ţe v čase pribratia znalca nebolo dovolateľovi vznesené obvinenie, preto mu z logických dôvodov nemohlo byť uznesenie o pribratí doručené. Následne, uţ v prípravnom konaní, mal moţnosť sa so znaleckým posudkom oboznámiť, namietať spôsob vypracovania posudku a správnosť záverov, ako i osobu znalca. Obvinený sa trestnej činnosti dopustil ako vodič porušením 5 1 Tdo 27/2015 dôleţitej povinnosti uloţenej mu
zákona a inému spôsobil ťaţkú ujmu na zdraví, preto mu bol popri treste odňatia slobody zákonne uloţený trest zákazu činnosti. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré potvrdil odvolací súd. Obvinený sa snaţí dosiahnuť zmenu skutkových zistení a ich hodnotenia, čo nie je v dovolacom konaní v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. moţné. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila poškodená D. R.,
ktorej bola znaleckými posudkami z polície jednoznačne preukázaná vina obvineného, ktorý sa jej ani raz neospravedlnil. Dovolaciemu súdu navrhla zvýšiť obvinenému trest. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, 373 Tr. por., na Okresnom súde Topoľčany, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje poţiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti, pretoţe toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby podliehajúce všetkým pravidlám, ktoré 6 1 Tdo 27/2015 sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a moţno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného : - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyţadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiţ jednoznačne vyplýva, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, ţe o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Takéto pochybenie súdov niţšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemoţno zaujať stanovisko, ţe došlo k porušenie práva na obhajobu obvineného M. M. zásadným spôsobom, ktorá skutočnosť uţ sama osebe znamená nenaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci tohto dovolacieho dôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený. Nevyhodnotenie dôkazov
predstáv obvineného nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu. Súdy niţšieho stupňa sa dostatočne vysporiadali so skutočnosťami preukazujúcimi vinu obvineného, pričom neobišli ani dôkazy zaobstarané obhajobou. Obvineným predloţené znalecké posudky síce vyznievali v jeho prospech, avšak 7 1 Tdo 27/2015 vec neposudzovali komplexne, ani sa nezoberali všetkými relevantnými problémami. Kaţdý zo znalcov vyhodnocoval iné skutočnosti. Spoločným bolo porovnávanie štýlu jazdy oboch vodičov, ako aj ich moţnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody. Súčasne zo znaleckých posudkov vyplývalo v neprospech obvineného prekročenie povolenej rýchlosti. Súdy nemali dôvod preskúmavať dôveryhodnosť svedka B.. Zapnutie ľavej smerovky potvrdili aj svedkovia L. a L., pričom svedok B. nemal dôvod vypovedať v rozpore so skutočnosťou. K námietke obvineného o nevykonaní vyšetrovacieho pokusu najvyšší súd pripomína, ţe je plne na úvahe súdu posúdiť, ktoré dôkazy je potrebné vykonať pre zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. Odmietnutie vykonania dôkazu nie je porušením práva na obhajobu zásadným spôsobom. Dovolací súd k tejto časti dovolania uzatvára, ţe postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na obhajobu u obvineného M. M. zásadným spôsobom, a preto dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nie je naplnený. K dovolacej námietke v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Poverený príslušník Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, okresný dopravný inšpektorát, uznesením zo dňa 19. mája 2013, ČVS:ORP-33/DI-TO-2013 pribral
1 Tr. por. do konania znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Ľ. H. – ustanoveného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Uznesenie bolo doručené znalcovi, M. M., P. L. a D. R.. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku č. 12/2013 uviedol výpovede P. L., Ľ. L., M.. M. a Ľ. B.. Je pravda, ţe tieto osoby boli k priebehu udalosti vypočuté v postavení svedkov pred vznesením obvinenia obvinenému M. M., avšak znalec nevychádzal iba z týchto výpovedí, ale aj z fotografií z miesta nehody a z videozáznamu z kamerového systému umiestneného na čerpacej stanici Benzinol. Obvinený si dal vypracovať vlastné znalecké posudky, v ktorých znalci taktieţ pouţili výpovede svedkov z výsluchov pred vznesením obvinenia. 8 1 Tdo 27/2015 Hoci obhajoba vytýka v dovolaní, ţe krajský súd iba prečítal znalecký posudok Ústavu súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity, predloţený obvineným v odvolacom konaní, čím mal porušiť ustanovenia Trestného poriadku o prípustnosti prečítania znaleckého posudku, nevypočutie znalca nemoţno hodnotiť ako absolútne nezákonné vykonanie dôkazu. Odvolací súd, ako sám uvádza v napadnutom rozhodnutí, prihliadol pri rozhodovaní na rozsiahle dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa. Nevypočutím znalca sa totiţ nezmenilo postavenie obvineného. Tento dôkaz nebol jediný a osamotený. Súdy vzali do úvahy aj ďalšie dva znalecké posudky vyhotovené tieţ na podnet obvineného. Poškodená R. sa v zápisnici o výsluchu poškodeného – dodatok zo dňa 16. januára 2014 na č. l. 45 nielen pridrţala svojej predchádzajúcej výpovede zo dňa 16. septembra 2013, ale navyše vypovedala, ţe obvineného upozorňovala na riskantnú jazdu a za nehodu zodpovedá obvinený, pričom k rýchlosti pri obiehaní vozidiel sa vyjadriť nevedela. Nakoľko sa v spise nenachádza audiozáznam z hlavného pojednávania konaného dňa 16. apríla 2014, dovolací súd nemôţe kvalifikovane posúdiť, či poškodená vypovedala zhodne iba s dodatkom zo dňa 16. januára 2014, alebo uvádzala aj skutočnosti zo svojej prvej výpovede zo dňa 16. septembra 2013 /č. l. 42-43/. V prípade absencie ďalších uvedených čísel listov však nesprávna protokolácia v zápisnici o hlavnom pojednávaní nerobí z výpovede poškodenej nezákonný dôkaz. Ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nie je daný. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili niţšie súdy.
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. môţe byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych nedostatkov, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu 9 1 Tdo 27/2015 právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§§ 322 ods. 3, 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto moţnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd je viazaný zistením skutkového stavu, ako ho ustálil okresný súd. V danej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečin ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Súdy niţšieho stupňa správne vyhodnotili dôkazy, pričom sa vysporiadali aj s otázkou zavinenia nehody obvineným. Mali jednoznačne preukázané, ţe obvinený sa plne nevenoval riadeniu vozidla. Z hľadiska situácie na vozovke má vodič povinnosť predvídať, čo v danom prípade u obvineného absentovalo. Navyše obvinený dôsledne nesledoval situáciu v cestnej premávke, keď nereagoval na znamenie o zmene smeru predchádzaného vozidla, čím porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke. Najvyšší súd dodáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument dovolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov druhostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v dovolacom konaní. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, ţe rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby dovolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdov niţšieho stupňa. 10 1 Tdo 27/2015 Nad rámec uvedeného povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe snaha obvineného preniesť zodpovednosť za nehodu na svedka L. je len spôsob obrany obvineného vyviniť sa. Ak by obvinený predbiehal iba jedno vozidlo, mal by čas reagovať na vzniknutú situáciu. Spomaľovanie pred ním idúcich áut malo byť tieţ pre obvineného signálom o moţnej zmene situácie na ceste. Ospravedlnením obvineného nemôţe byť jeho tvrdenie, ţe daným miestom prechádzal prvýkrát a nevedel o kriţovatke. O to viac mal byť obozretný a nepredbiehať dve autá naraz. Pokiaľ ide o dovolaním namietaný trest zákazu činnosti, ani v tomto výroku súdy niţšieho stupňa nepochybili. O nezodpovednosti obvineného svedčí aj skutočnosť, ţe motocykel nemal platný doklad o absolvovaní technickej kontroly a po rozhodnutí okresného súdu boli obvinenému uloţené dve pokuty za prekročenie rýchlosti. V evidencii priestupkov má obvinený zaznamenaných ďalších 7 priestupkov za rýchlu jazdu. Preto aj najvyšší súd povaţuje trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 rokov za primeraný. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. M. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.