1 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z
1 Tr. zák. účinného do
vykonanej kontroly daňovým orgánom ani riadne nezahrnul do účtovníctva občianskeho zdruţenia, reálne spísal podanie označené ako „Návrh občianskeho zdruţenia E. na podmienečné prepustenie z väzby obvineného J. Š., nahradenie väzby zárukou a sľubom“, pričom musel vedieť (minimálne musel byť uzrozumený), ţe záväzok „zabezpečenia prepustenia z väzby“ J. Š. splniť nemôţe (a ani ho nesplnil), peniaze P. Š. na základe jej ţiadosti nevrátil, čím P. Š. spôsobil škodu vo výške 250 000,- Sk (8 298,48 Eur). Okresný súd
zák. upustil od uloţenia súhrnného trestu, pretoţe mal za to, ţe trest uloţený skorším rozsudkom Okresného súdu Ţilina z
2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia, je dostatočný.
1 Tr. por. uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej P. Š. škodu vo výške 8 298,48 EUR (250 000,- Sk). So zvyškom nároku odkázal poškodenú na občianske súdne konanie. 3 1 Tdo 14/2015 Proti rozsudku podal obvinený, prokurátor a poškodená odvolanie. Krajský súd v Ţiline uznesením z 9. júla 2014, sp. zn. 2 To 52/2014,
por. odvolanie prokurátora, obvineného a poškodenej P. Š. zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sám, ako aj prostredníctvom obhajkyne, dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obhajkyňa obvineného uviedla, ţe obvinenému nebolo umoţnené zúčastniť sa výsluchov svedkov v prípravnom konaní. V konaní pred súdom uţ boli ich výpovede účelovo zmenené. Súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy – oboznámenie sa s obrazovo – zvukovými záznamami z výpovedí svedkov M. S., P. H., R. B.. Svedkyni M. S. bolo nedôvodne priznané procesné postavenie poškodenej, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a rovnosti strán v trestnom konaní. Nezákonnosť nebola zhojená ani následným rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý poškodenej toto postavenie odňal. K ďalšiemu porušeniu zákona došlo absenciou podstatných náleţitostí obţaloby, keď odôvodnenie obţalobného návrhu neobsahovalo opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov odôvodňujúcich podanie obţaloby. Skutok bol v obţalobe posudzovaný
Trestného zákona účinného od 1. januára 2006, ktorý nebolo moţné aplikovať. Nebola zachovaná totoţnosť medzi skutkom z odsudzujúceho rozsudku a uvedeným v obţalobe. Nezákonnosť vykonaných dôkazov mala spočívať v tom, ţe konanie pred súdom prebiehalo najprv pred samosudcom, kedy sa vykonala väčšina výsluchov svedkov a následne pred senátom, v dôsledku čoho sa uskutočnili opätovné výsluchy. Súd prihliadal iba na výpovede svedkov vykonané pred senátom, neposudzoval ich v súvislosti so skoršími výpoveďami. Senát vypočul opätovne aj J. Š., ktorý sa medzičasom stal splnomocnencom poškodenej Š. a teda disponoval všetkými informáciami, čo je nezlučiteľné s postavením svedka. 4 1 Tdo 14/2015 Obvinený nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu. K nevráteniu sumy 250 000,- Sk poškodenej došlo v súvislosti so započítaním sumy 20 000,- Sk zo stany E. na členské, sumy 50 000,- Sk na odstupné a sumy 300 000,- Sk na zmluvnú pokutu. E. má voči poškodenej pohľadávku vo výške 120 000,- Sk, o ktorej sa vedie civilné súdne konanie. V konaní nebol akceptovaný princíp „ultima ratio“, keď vec je civilnoprávneho charakteru. Ohľadne zmluvného vzťahu prebiehajú občianskoprávne konania na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 31 C 269/2007 a na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6 Cb 3/2008, v ktorých sa súdy majú vysporiadať s platnosťou mandátnej zmluvy a povinnosťou finančného plnenia zmluvných strán. Napriek konaniam súd priznal poškodenej náhradu škody. Obhajkyňa obvineného navrhla dovolaciemu súdu vysloviť porušenie zákona, zrušiť uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, a okresnému súdu prikázať, aby znova konal a rozhodol. Zároveň poukázala na dovolanie obvineného. Obvinený v rukou písanom dovolaní namietol, ţe ako predseda záujmového zdruţenia mohol ovplyvniť prepustenie J. Š. z väzby na slobodu. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť porušenie zákona uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, zrušiť obe rozhodnutia a okresnému súdu prikázať vec opätovne prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniam sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Ţilina, ktorý poukázal na skutočnosť, ţe ustanovený obhajca sa zúčastnil všetkých hlavných pojednávaní, obvinený mal priestor na svoju obhajobu, pričom väčšina dokazovania sa orientovala na pôsobenie E., nevykonanie dôkazu – záznamu výpovede M. S. bolo zákonným rozhodnutím v súvislosti s ústnosťou hlavného pojednávania. Procesné postavenie svedkyne M. S. s právom na obhajobu nesúvisí. Svedkovia svoje svedecké výpovede v rámci popisu skutkového deja nemenili. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila poškodená P. Š., ktorá namietla zmätočnosť dôvodov a odôvodnenia dovolania. Dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného zamietnuť, resp. odmietnuť a súdom niţšieho stupňa prikázať doplniť výrok o vine o právnu kvalifikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty. 5 1 Tdo 14/2015 Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Ţiline ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, 373 Tr. por., na Okresnom súde Ţilina, t. j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje poţiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti, pretoţe toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby podliehajúce všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a moţno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného : - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyţadujú to záujmy spravodlivosti. 6 1 Tdo 14/2015 Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiţ jednoznačne vyplýva, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, ţe o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Takéto pochybenie súdov niţšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemoţno zaujať stanovisko, ţe došlo k porušenie práva na obhajobu obvineného M. B. zásadným spôsobom, ktorá skutočnosť uţ sama osebe znamená nenaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci tohto dovolacieho dôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený. Svedkovia P. Š., S. Š., P. Š., J. Š., M. S., P. H. a JUDr. M. V. boli v prípravnom konaní vypočutí v období júl – september 2006, t. j. pred vznesením obvinenia M. B., ktorému bolo vznesené obvinenie aţ dňa
návrhu obvineného, 7 1 Tdo 14/2015 sama osebe bez ďalšieho neznamená porušenie práva obvineného na obhajobu, hlavne v situácii, keď súdy povaţovali skutkový stav za dostatočne preukázaný. Je plne v kompetencii súdu, aby sám rozhodol v okolnostiach prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla. Súd prvého stupňa pochybil, keď konal so svedkyňou M. S. ako s poškodenou napriek tomu, ţe skutková veta neobsahuje konanie obvineného aj vo vzťahu k nej. Nesprávnosť postupu okresného súdu odstránil odvolací súd, ktorý na verejnom zasadnutí vyslovil, ţe M. S. do konania nepripúšťa. Uplatňovanie práv svedkyňou S. ako osoby poškodenej nemalo vplyv na postavenie a odsúdenie obvineného. Vo vzťahu k obvinenému vypovedala ako svedok, nie poškodená. Je pravda, ţe prokurátor Okresnej prokuratúry Ţilina podal obţalobu bez odôvodnenia obţalobného návrhu a pre trestný čin podvodu
1, 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 napriek tomu, ţe skutok sa stal v roku 2005, t. j. za účinnosti starého Trestného zákona a vyšetrovateľ policajného zboru podal návrh na podanie obţaloby pre trestný čin podvodu
1, ods. 3 Trestného zákona. Nejde však o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Aplikácia nového Trestného zákona nebola pre obvineného priaznivejšia (trestná sadzba je u oboch zákonov rovnaká), preto aj okresný súd uznal obvineného za vinného
ustanovení starého Trestného zákona. Súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré sa konanie viedlo pre trestný čin podvodu
nového Trestného zákona a obvinený bol nakoniec uznaný za vinného
starého Trestného zákona. Pokiaľ ide o namietaný skutok, totoţnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totoţnosť konania páchateľa alebo následku jeho protiprávnej činnosti aspoň čiastočne, pričom na ňu nemajú vplyv ani zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú, napríklad čas, miesto, spôsob jeho vykonania. Skutok je teda moţné počas konania upravovať, a to v závislosti od vykonaných dôkazov a získaných poznatkov o relevantných skutočnostiach, nemôţe sa však meniť jeho podstata daná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania upravil skutok, pričom konanie obvineného, ktorým podviedol poškodenú P. Š., zostalo zachované. 8 1 Tdo 14/2015 Dovolací súd k tejto časti dovolania uzatvára, ţe postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na obhajobu u obvineného M. B. zásadným spôsobom, a preto dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nie je naplnený. K dovolacej námietke v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Súd prvého stupňa bol po zistení podmienok na pouţitie ustanovení o súhrnnom treste, vo vzťahu k skoršiemu trestu uloţenému senátom, povinný konať v senáte. Z dôvodu tejto zmeny musel súd v súlade so zásadou bezprostrednosti opakovane vykonať dôkazy. V zmysle § 2 ods. 19 Tr. por. mohol potom prihliadať iba na dôkazy vykonané pred senátom. K výsluchu svedka J. Š., ktorý bol zároveň splnomocnencom poškodenej P. Š., sa vyjadril krajský súd. Najvyšší súd sa stotoţňuje s argumentáciou odvolacieho súdu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nie je daný. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili niţšie súdy.
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. môţe byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych nedostatkov, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§§ 322 ods. 3, 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých 9 1 Tdo 14/2015 rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto moţnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd je viazaný zistením skutkového stavu, ako ho ustálil okresný súd. V danej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu
1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.