Obsah (11)

§ 250j§ 19§ 58§ 22§ 18§ 137§ 212§ 220§ 219§ 224§ 151

Najvyšší súd 1Sžd/16/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 205,67 € a z titulu náhrady iných trov konania vo výške 35,-- €. O d ô v o d n e n i e : 2 1Sžd/16/2014 I. Konanie na správnom orgáne

1. V zmysle článku VII. zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa
2. januára 2013 zmenil text ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákonov tak, ţe za prvú vetu boli vloţené nasledujúce nové vety: „Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec.“ Následne bolo na Najvyšší súd doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií č. p. SLV-PS-1120/2012, ktoré podpísal Podpredseda vlády a minister vnútra SR dňa 12.12.
3. Medzi uvedenými krajskými riaditeľstvami policajného zboru bol uvedený aj ţalovaný. S odkazom na ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ďalej v rozhodnutí konštatovalo, ţe práva a povinnosti, t. j. aj procesného charakteru, zrušených rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. S prihliadnutím na hore citované ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. a to, ţe Najvyšší súd nemá vedomosť, ţe by bol minister v tomto zmysle takto rozhodol. Na základe niţšie citovaných právnych noriem má Najvyšší súd preukázané, ţe do procesného postavenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto bude s týmto procesným nástupcom ďalej konané na strane ţalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho procesného nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.

§ 19O.s.p.

spôsobilosť byt účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 3 1Sžd/16/2014 2. Rozhodnutím o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-P-220/2012 zo dňa 27.12.2012 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ – viď príloha č. 18 v administratívnom spise) ţalovaný ako odvolací orgán v priestupkovom konaní

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach- okolí č.: ORPZ-KS-ODI2-P-89/2012 z 11.10.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“, resp. „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola ţalobcovi

§ 22ods.

2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia pokuta vo výške 150,- €. 3. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal z právneho stavu, ţe ţalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku

§ 22ods.

l písm.

1. g)zák. č. 372/1992 Zb., ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z. z.“) s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm.
2. c)citovaného zákona.

§ 22ods.

1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. v znení relevantnom v posudzovanej veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

§ 18zák.

č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení vodiči protiidúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Ak jeden z nich musí cúvať, urobí to ten, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ak sa vodič nemôže vyhnúť protiidúcej električke vpravo, vyhýba sa jej vľavo.

§ 137ods.

2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

1. Uvedeného porušenia právnych predpisov sa ţalobca mal dopustiť tým skutkom, ţe dňa 06.01.2012 v čase o 16.10 hod. spoluzavinil dopravnú nehodu tak, ţe ako vodič osobného motorového vozidla značky Š. O. ev. č. K. (ďalej na účely rozsudku len „vozidlo 4 1Sžd/16/2014 žalobcu“) premával po štátnej ceste III. triedy v smere od centra obce Niţný Klatov smerom na mesto Košice, kde v chatovej časti na konci obce zašiel s vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla značky Š. O. ev. č. K., ktoré riadil vodič M. F., ktorý s vozidlom taktieţ zašiel do stredu komunikácie.
2. Prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z výpovedi ţalobcu ale aj z viacerých svedeckých výpovedí. Ţalobca uviedol, ţe nie je si vedomý dopravného priestupku, pretoţe celou plochou motorového vozidla bol vo svojom jazdnom pruhu a predchádzajúcim dvom vozidlám jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu v protismere, z ktorých jedno bolo terénne a druhé dodávkové vozidlo, sa vyhol bez problémov. K jazde viac ku stredu komunikácie nemal ţiaden dôvod.
3. Svedok M. D. uviedol, ţe 06.01.2012 v čase okolo 16.10 hod. ako vodič riadil osobné motorové vozidlo z obce Hýľov do Košíc, pričom jazdil v kolóne troch motorových vozidiel, on bol v poradí tretí. Pred ním idúce osobné motorové vozidlo značky Š. O. s košickým evidenčným číslom, pričom v obci Niţný Klatov v časti záhradkárskej lokality pri míňaní sa s oproti idúcimi motorovými vozidlami prešlo ľavou časťou za stredovú čiaru po tom, čo sa minulo s prvým vozidlom a následne došlo k poškodeniu spätného zrkadla tohto vozidla. Upresnil, ţe ľavé kolesá pred ním idúceho motorového vozidla išli po stredovej čiare.
4. Vo svojej výpovedi svedok M. P. uviedol, ţe ako spolujazdec sa viezol na prednom sedadle vedľa vodiča v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol K. M. v smere od Košíc na obec Niţný Klatov. Jazdili v kolóne motorových vozidiel. Pred ním išlo motorové vozidlo značky Š. O. čiernej farby. Po prejdení tiahlej zákruty a jazde na rovinke videl, ako vozidlo Š. O. čiernej farby vykonalo taký manéver, ţe sa vysunulo vľavo a vrátilo sa späť do svojho jazdného pruhu. Zráţku obidvoch vozidiel nevidel. Na záver uviedol, ţe pretoţe v týchto miestach nie je široká cesta, svedkovi sa javilo, ţe vozidlo jazdiace pred ním prešlo cez stredovú čiaru do protismeru.
5. Prvostupňový orgán ďalej zreprodukoval výpoveď svedka K. M., ktorý ako vodič viedol osobné motorové vozidlo v smere od Košíc na obec Niţný Klatov, pričom jazdil v kolóne motorových vozidiel. Pred ním jazdili tri osobné motorové vozidlá, pričom prvé vozidlo bolo Š. O. čiernej farby combi. Po prejdení tiahlej zákruty sa dostal na rovinku, kde 5 1Sžd/16/2014 videl, ako vozidlo Š. O. čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a následne sa zrazilo s oproti idúcim vozidlom, a to spätnými zrkadlami, pričom hneď sa vrátilo do svojho pruhu. Uviedol, ţe mal výhľad na celú ľavú polovicu vozidla Š. O. čiernej farby. Na otázku vypočúvajúceho policajta uviedol, ţe vozidlá jazdiace pred ním jazdili cca v strede jazdného pruhu. K tejto výpovedi prvostupňový orgán uviedol, ţe sú v nej zjavné rozpory, keď svedok na jednej strane tvrdí, ţe vozidlo Š. O. čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a na druhej strane uvádza, ţe vozidlá idúce pred ním jazdili v strede jazdného pruhu. Preto

správneho orgánu prvého stupňa sa táto výpoveď rozchádza v tvrdeniach a je účelová. 9. Ako ďalší dôkaz hodnotil prvostupňový orgán skutočnosť, ţe J. K., spolujazdec ţalobcu v čase dopravnej nehody, sa dňa 23.01.2012, t. j. 17 dní po dopravnej nehode dostavil na ODI Košice - okolie za účelom doplnenia vysvetlenia, ktoré poskytol 06.01.2012 a následne 28.01.2012 bol v denníku Korzár uvedený inzerát o ţiadosti vodiča tmavej O., aby sa prihlásil svedok tejto dopravnej nehody. Ak týmto svedkom

prvostupňového orgánu mali byť páni K. M. a M. P., tak títo svedkovia mali moţnosť sa bezprostredne hneď po tejto udalosti prihlásiť na ODI Košice - okolie, resp. nechať ţalobcovi hneď na mieste nehody telefonický kontakt a nie aţ 24 hodín po dopravnej nehode. Prvostupňový orgán vníma túto skutočnosť - podanie inzerátu a prihlásenie sa uvedených svedkov ako účelovú skutočnosť v snahe vyhnúť sa potrestaniu za spáchaný priestupok.

1. V závere prvostupňový orgán uviedol, ţe pribratie znalca z odboru dopravy povaţoval za neúčelné, pretoţe na mieste dopravnej nehody neboli nájdené a zaistené také stopy, z ktorých by znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Boli zdokumentované len úlomky z vozidiel, ktoré sa nachádzali po celej šírke vozidla a vzhľadom na frekventovanosť premávky mohlo dôjsť k ich posunutiu. Uvádzané vzdialenosti vodičmi a svedkami medzi jednotlivými vozidlami sú len subjektívne a v skutočnosti tieto vzdialenosti mohli byť úplné iné. Jedinou skutočnosťou, z ktorej sa dá vychádzať je, ţe z oboch strán išli kolóny protiidúcich vozidiel a pred aj za vozidlami, medzi ktorými došlo k zráţke, boli ďalšie vozidlá, pokiaľ jedno z týchto vozidiel by išlo riadne pri pravom okraji vozovky, takto druhé vozidlo by muselo prejsť do proti smernej časti vozovky tak, ţe by došlo k stretu aj s iným vozidlom. Z tohto je zrejmé, ţe obidva vozidlá išli bliţšie k stredovej čiare a nie pri pravom okraji vozovky, a teda 6 1Sžd/16/2014 nevyhýbali sa včas a v dostatočnej miere tak, ako to uvádza zákon o cestnej premávke. Z rovnakých dôvodov správny orgán povaţoval za neúčelné vykonať aj rekonštrukciu navrhnutú ţalobcom.
2. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadol na skutočnosť, ţe ţalobca je drţiteľom vodičského oprávnenia od roku 2001 a má evidovaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej v premávke z roku
4. Ţalovaný neakceptoval námietku ţalobcu o zamietnutí vykonania znaleckého dokazovania a vykonania rekonštrukcie na mieste dopravnej nehody. Uviedol, ţe prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, prečo do konania neprizval znalca, nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody a z čoho vychádzal pri svojom rozhodnutí o priestupku. Tieţ ţalovaný nesúhlasil s tvrdením ţalobcu o porušení základných pravidiel správneho konania v zmysle § 3 Správneho poriadku.
5. Rovnako ţalovaný nesúhlasil s námietkou ţalobcu,

ktorej správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov vyhodnotil podanie inzerátu a prihlásenie sa svedkov K. M. a M. P. ako účelovú skutočnosť. K tejto námietke ţalovaný uviedol, ţe menovaní sa neprihlásili dobrovoľne na útvare policajného zboru po dopravnej nehode a nie sú uvedení ani v zázname o dopravnej nehode ako svedkovia. Prihlásili sa na inzerát v denníku Korzár, kde bolo uvedené súkromné telefónne číslo. Z uvedeného dôvodu aj ţalovaný povaţoval ich výpoveď za účelovú. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu z 28.02.2013 na Krajský súd v Košiciach.
2. Ţalobca prvostupňovému orgánu v ţalobe vytkol, ţe bez akýchkoľvek relevantných dôkazov spochybnil výpovede svedkov M. P. a K. M., ktorí vypovedali v jeho prospech, pričom ich výpovede ako aj výpoveď poškodeného J K. označili za účelové. 7 1Sžd/16/2014 Rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa povaţoval za nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ďalej uviedol, ţe prvostupňový správny orgán v súlade s pokynom odvolacieho orgánu mal vykonať dokazovanie pribratím znalca z odboru cestná doprava a vykonať rekonštrukciu. V záujme vykonania týchto dôkazov bol správny orgán prvého stupňa povinný určiť miesto zráţky vozidiel, pričom toto miesto doposiaľ nebolo zistené. Tvrdil, ţe vykonaným dokazovaním zo strany správneho orgánu nebolo preukázané, ţe sa priestupku dopustil.
4. Ţalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2013 navrhol ţalobu zamietnuť. B)
5. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s administratívnymi spismi ţalovaného a prvostupňového orgánu jednomyseľne dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. Na uvedenom základe zrušil

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. (nepreskúmateľnosť) napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania.

1. Krajský súd zdôraznil, ţe v zázname dopravnej nehody zo dňa 06.01.2012 nie sú uvedené vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody - ţalobcu a M.. F.. Do záznamu sa vlastnoručne vyjadrili poškodení J. K. - spolujazdec ţalobcu s tým, ţe nesúhlasí s verziou o vyhnutí sa ich motorového vozidla do stredu vozovky a A. F. - spolujazdkyňa vodiča M.. F., ktorá nesúhlasila so záverom policajta o tom, ţe vošli do stredu vozovky, pretoţe išli vo svojom jazdnom pruhu. Tieţ v zázname dopravnej nehody nie sú uvedení ţiadni svedkovia dopravnej nehody.
2. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. l , § 22 ods. l, § 51 zák. č. 372/1990 Zb., § 18 zák. č. 8/2009 Z. z., § 34 ods. 5 Správneho poriadku krajský súd konštatoval, ţe prvostupňový orgán protiprávnosť konania ţalobcu pri predmetnej dopravnej nehode videl v tom, ţe ţalobca zašiel s vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil 8 1Sžd/16/2014 do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla, ktorého vodič taktieţ s vozidlom zašiel do stredu komunikácie. Z takto popísaného konania ţalobcu nevyplýva jeho protiprávnosť a nie je z tohto popisu zrejmé, na základe čoho toto konanie správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z. z. Popis konania ţalobcu je neurčitý a nie je z neho zrejmé, kde sa ţalobca v čase dopravnej nehody nachádzal, či bol celým objemom svojho motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu, resp. či svojim osobným motorovým vozidlom zasiahol do ľavého jazdného pruhu, v ktorom sa v protismere pohybovalo osobné motorové vozidlo vedené vodičom M. F..
3. Z dôvodov prvostupňového rozhodnutia ako aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako bolo ustanovenie § 18 zák. č. 8/2009 Z. z. aplikované a nevyplývajú z nich ani skutkové údaje o tom, ţe ţalobca porušil povinnosť uvedenú v § 18 veta druhá zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. aby ţalobca, v ktorého smere jazdy sa nachádzala prekáţka alebo zúţená vozovka nedal prednosť vjazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu.
4. Ďalej krajský súd s poukazom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) vyhodnotil postup správnych orgánov, kedy jeden dôkaz prijímajú a druhý protichodný dôkaz odmietajú ako nevierohodný bez toho, aby uviedol relevantné dôvody, prečo neprihliadol na neakceptovaný dôkaz, za rozporný s uvedenou zásadou.
5. Najmä poukázal na to, ţe prvostupňový orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia výpoveď svedka M. D., ktorý uviedol, ţe ţalobca prešiel svojim osobným vozidlom k, resp. za stredovú čiaru, vyhodnotil ako vierohodnú a potvrdzujúcu to, ţe ţalobca v tom čase svojim spätným zrkadlom zasahoval do jazdného pruhu protiidúceho motorového vozidla riadeného M. F.. Naopak svedecké výpovede M. P. a K. M. zo dňa 30.01.2012, ktorí zhodne tvrdili, ţe osobné motorové vozidlo vedené M. F. sa vysunulo do stredu cesty, resp. prešlo cez stredovú čiaru do protismeru, hodnotil ako účelovú. Túto nevierohodnosť svedeckých výpovedí uvedených svedkov prvostupňový orgán mal

krajského súdu vyvodiť iba zo spôsobu zistenia identity týchto svedkov na základe inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 28.01.

1. 9 1Sžd/16/2014
2. Ţalovaný, ktorý sa s týmto hodnotením dôkazov stotoţnil, navyše pri hodnotení výpovedí svedkov M. P. a K. M. ako účelových zdôraznil aj skutočnosť, ţe vo výpovediach ţalobcu, J.a K., M.. F. a A. F., ktorí boli priami účastníci dopravnej nehody, nebol výrok o tom, ţe sa pri nich zastavili nejakí svedkovia dopravnej nehody. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, ţe v zázname dopravnej nehody nie sú okrem účastníkov dopravnej nehody uvedení ďalší svedkovia. Preto krajský súd označil hodnotenie svedeckých výpovedí svedkov M. P. a K. M. za rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
3. Nakoľko v obidvoch rozhodnutiach

krajského súdu absentuje odôvodnenie aplikácie ustanovenia § 22 ods. l písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. ako aj ustanovenia § 18 zák. č. 8/2009 Z. z. a tieţ z nich nevyplývajú relevantné dôvody hodnotenia uţ uvedených svedeckých výpovedí ako účelových a tým aj nevierohodných, preto krajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.04.2014 (č. l. 44) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný poukázal na odvolací dôvod - súd prvého stupňa vychádzal pri vydaní rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne pri aplikácii § 18 zák. č. 8/2009 Z. z. na zistené skutočnosti. Následne ţalovaný podrobne zopakoval zistenia uvedené tak v odôvodnení rozsudku krajského súdu tak v napadnutom rozhodnutí.
2. Ďalej odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalovaného: - Ţalobca mal spoluzaviniť dopravnú nehodu s pánom M. F. tým, ţe obaja vošli viac do stredu komunikácie a ľavými spätnými zrkadlami narazili do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla. - Pán M. F. si vinu uznal a rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.
3. 10 1Sžd/16/2014 - Ako to vyplýva ţalovanému z fotodokumentácie, ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody na oboch krajoch vozovky bola súvislá vrstva odtlačeného snehu. Od stredovej čiary po odtlačený sneh bola vzdialenosť 2,5 m a to platilo pre oba jazdné pruhy. - Ďalej

ţalovaného pri rozhodovaní o priestupku vychádzal tak prvostupňový orgán ako aj ţalovaný z dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Ţalovaný sa nestotoţnil so skutočnosťami uvádzanými krajským súdom v napadnutom rozsudku, pričom zastáva názor, ţe v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal kaţdou námietkou ţalobcu uvedenou v odvolaní, čo podrobne rozpísal.

1. Záverom ţalovaný poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu a aby vec vrátil krajskému súdu na nové konanie.
2. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 06.05.2014 (č. l. 48) vyplýva, ţe ţalobca povaţuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny. 30.

ţalobcu je evidentné, ţe policajti na všetkých úrovniach prejednávania predmetnej veci, sa nevysporiadali so základnou otázkou a to, v ktorých častiach vozovky došlo k zráţke. Bez zistenia tejto elementárnej skutočnosti nemohli objektívne zistiť, kto nehodu a v akej miere zavinil.

1. Záverom ţalobca poţadoval, aby odvolací súd odvolanie ţalovaného zamietol v celom rozsahu. IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. 11 1Sžd/16/2014 Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie je čiastočne dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), čo vyvoláva vecnú nesprávnosť výroku rozsudku krajského súdu, ktorý za zrušovací dôvod pouţil § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného obdobne spolu s prvostupňovým rozhodnutím postupom

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či ţalobca na základe zistených materiálnych znakov skutku svojim konaním naplnil aj mu kladenú za vinu skutkovú podstatu priestupku so všetkými právnymi dôsledkami. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od niektorých logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní, najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedená zmena z iných dôvodov). 12 1Sžd/16/2014
3. Predovšetkým ţalovaný namietal ţalobcovo spoluzavinenie dopravnej nehody spoločne s pánom M. F. tým, ţe obaja vošli viac do stredu komunikácie a ľavými spätnými zrkadlami narazili do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla. Avšak ţalovaný, resp. prvostupňový orgán takto zistený skutkový stav subsumoval pod skutkovú podstatu priestupku, pri ktorej správne krajský súd konštatoval, ţe „z takto popísaného konania žalobcu nevyplýva jeho protiprávnosť a nie je z tohto popisu zrejmé, na základe čoho toto konanie správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z. z. “. Preto Najvyšší súd túto námietku odmietal ako nedôvodnú.
4. Ani skutočnosť, ţe pán M. F. si vinu uznal a rozhodnutie o jeho priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2012 nemôţe napraviť krajským súdom vytýkanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tieţ samotné poukazovanie ţalovaného v jeho odvolaní na fotodokumentáciu, poprípade na zápisnicu z obhliadky miesta dopravnej nehody, ţe na oboch krajoch vozovky mala byť súvislá vrstva odtlačeného snehu v určitej vzdialenosti od stredovej čiary, nemôţe napraviť ten základný nedostatok, ţe táto argumentácia mala byť uvedená v napadnutom rozhodnutí, poprípade v prvostupňovom rozhodnutí, aby ţalobcovi boli dostatočným spôsobom objasnené úvahy správneho orgánu, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o naplnení skutkovej podstaty uvedenej v § 18 zákona č. 8/2009 Z. z. Preto aj túto námietku musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako nedôvodnú.
5. Čo sa týka tvrdenia ţalovaného, ţe pri rozhodovaní o priestupku vychádzal tak prvostupňový orgán ako aj ţalovaný z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, Najvyšší súd zhodne s krajským súdom zastáva názor, ţe hodnotenie výpovedí niektorých svedkov ako účelové a naopak vyhodnotenie iných výpovedí svedkov ako hodnoverné, tak závery, ktoré ţalovaného viedli k tomuto hodnoteniu, neboli ţalovaným dostatočne objasnené.
6. Čo sa týka odlišných dôvodov pre potvrdenie rozsudku krajského súdu Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd právny titul na zrušenie napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyvodil zo záveru, ţe [Najvyšší súd cituje relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu]: 13 1Sžd/16/2014 „V rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa absentujú dôvody, z ktorých by vyplývala protiprávnosť konania žalobcu a zdôvodnenie aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z. z. Taktiež z nich nevyplývajú relevantné dôvody hodnotenia už uvedených svedeckých výpovedí ako účelových a tým aj nevierohodných. Preto súd hodnotí žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich

§ 250jods.

2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.“

1. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty, ktorá je imanentnou súčasťou ústavnej idei právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. ţe v obdobných veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolností a právne základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.
2. Orgány súdnej moci, rovnako ako iné orgány štátnej moci sú limitované ústavnou maximou zakotvenou v čl. 2 ods. 2 ústavy, t.j. jej zverenú moc pochádzajúcu od ľudu (občanov) môţu a musia vykonávať ústavno-súladným spôsobom (secundum et intra constitutionis) a v tomto priestore dbať na rozsah (pôsobnosť vo forme úloh) a spôsobom (právomoc na výkon konkrétnych oprávnení konať), ktorý ustanoví zákon, čo je protikladom ústavnej slobody „konaj ako chceš, ibaţe ti to ľud prostredníctvom svojich zástupcov zakáţe (iura merae facultatis)“. Osobitné poţiadavky ústavodárca kladie na riadny výkon súdnej moci, t. j. tej časti moci suveréna zameranej na riadny výkon práva, t. j. bdieť pri uvedení jednotlivých právnych noriem do ţivota jednotlivcami a orgánmi štátu.
3. Osobitne správne súdnictvo je oprávnené vykonávať negatívny výkon exekutívy, t. j. rušiť či moderovať negatívne zásahy výkonnej moci do sféry subjektívnych práv 14 1Sžd/16/2014 jednotlivca vrátane ich oprávnených záujmov. Kaţdý takýto prejav súdnej moci musí byť zaloţený na argumentoch, ktoré svojou presvedčivosťou budú podporovať ideu panstva práva zakotvenú v čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy. Opačný prístup k plneniu ústavou zverenej pôsobnosti podkopáva dôveru jednotlivcov v riadny výkon súdnej moci. K tomuto účelu zákonodarca zveril správnemu súdnictvu celkom päť navzájom odlišných a autonómnych nástrojov (zrušovacích dôvodov zakotvených v § 250j ods. 2 O.s.p.), ktorými na základe ţalobných bodov testuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia vrátane jeho postupu.
4. Ak nielen ústava ale aj medzinárodné dokumenty kladú vysoký dôraz na prístupnú a efektívnu (inak povedené spravodlivú) súdnu ochranu, potom je ústavne neudrţateľné (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 2, resp. čl. 152 ods. 4 ústavy), ba priam so zásadami logického očakávania jednotlivca protirečivé (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy a právnom štáte) vyslovenie takého odôvodnenia výroku správneho súdu pri prieskume výkonu správneho trestania, ktoré napriek konštatovaniu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, t. j. rozhodnutia celkovo postrádajúce akékoľvek argumenty, ktoré by mali zabezpečiť realizáciu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, tak tento záver mu nebráni vo vykonaní prieskumu s ďalším záverom, ţe tam dohľadané argumenty nasvedčujú (majú dostatočnú vypovedaciu hodnotu) o tom, ţe vykonané dokazovanie na zistenie skutkového stavu je zaťaţené rozpormi a samotná právna kvalifikácia skutku je nesprávna (viď bod č. 35).
5. Navyše odôvodnenie krajského súdu nesmeruje k naplneniu dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ale argumentačne k naplneniu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Nedostatočné či vadné právne posúdenie veci, spočívajúce najmä v nedostatku dôvodov na preskúmanie záverečnej fáze subsumácie, t. j. podriadenia zisteného skutkovému stavu zvolenej právnej norme, nevytvárajú prekáţku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle zrušovacieho dôvodu zakotveného v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
6. Zákonodarca pri tvorbe zrušovacieho dôvodu

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. formuloval svoj úmysel nasledovne: 15 1Sžd/16/2014

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 45. Z uvedeného vyplýva, ţe zákonodarca vychádzajúc z pojmu „rozhodnutie je nepreskúmateľné“ nepripúšťa ţiadnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako takého s výsledkami vykonaného prieskumu, ktoré by sa napríklad týkali spochybnenia riadneho zistenia skutkového stavu. Tento záver podporuje judikatúra Najvyššieho súdu s dôrazom na prípustnosť výnimky: „Ak krajský súd vysloví zrušujúci dôvod

písm. d), tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť aj súčasne zrušujúci dôvod

písm. a), ibaže by to štruktúra rozhodnutia výnimočne umožňovala. Neprispôsobenie argumentácie v odôvodnení súdu v tom duchu, aby bolo z nej zrejmé, ktorá časť odôvodnenia sa týka ktorého zrušovacieho dôvodu, je nutné vyhodnotiť ako zásadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle písm. f).“ (napríklad rozsudok sp. zn. 1Sţr 134/2011 zo dňa 10.07.2011).

1. Preto krajský súd neposkytol riadnym spôsobom výkon súdnej ochrany (resp. súdnej moci), keď vo výroku v spojení s argumentáciou vo svojom odôvodnení uviedol ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia aplikáciu zrušujúceho ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
2. V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, ţe súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závaţný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. 1Sţr 8/2011 z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje.

spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá 16 1Sžd/16/2014 poţiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, ţe:

1. na kaţdý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva;
2. aj na kaţdý irelevantný argument ţiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument ţiadateľa nedôvodný.
3. Iba ak preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo však, ako je vyššie odôvodnené, v prejednávanej veci nenastalo. V.
4. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalovaným uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie nemá všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia vyţadované slovenským právnym poriadkom, a to najmä v zmysle § 47 Správneho poriadku. V uvedenom rozhodnutí správneho orgánu nie je zistený skutkový stav dostatočne logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. Odvolací súd sa preto rovnako ako krajský súd nemôţe stotoţniť so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe konanie ţalobcu malo naplniť všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle príslušného ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
5. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sţr 134/2011 ako aj 1Sţr 8/2011, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), 17 1Sžd/16/2014 s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 51. Napriek zásade hospodárnosti súdneho konania bol Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistené právne závery nútený sa odkloniť od svojej ustálenej judikačnej praxe a preto uviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), hoci dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. 52. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Čo sa týka ich výšky, Najvyšší súd sa stotoţnil s ich vyčíslením v tom rozsahu a z dôvodov, na základe ktorých ich priznal krajský súd za prvostupňové konanie. Nakoľko si úspešný ţalobca priznanie trov za odvolacie konanie nenárokoval, tak Najvyšší súd nemal právny titul na ich priznanie. 18 1Sžd/16/2014
2. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné vzhľadom na spor o správnosť výkladu dotknutého ustanovenia v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
3. mája 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová