2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
názoru krajského súdu bol návrh na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného podaný dôvodne a konanie bolo zastavené po späťvzatí tohto návrhu z dôvodu, ţe vydaním rozhodnutia, ktorého sa ţalobca domáhal, odpadol dôvod na ďalšie konanie. 2 1Sžso/30/2014 Výrok o trovách konania napadol ţalovaný odvolaním. Nesúhlasí s tvrdením súdu,
ktorého bol návrh na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného podaný dôvodne. Má za to, ţe by sa súd musel vysporiadať s vyriešením predbeţnej otázky, ktorej predmetom by bolo dokázanie, ţe návrh ţalobcu bol podaný dôvodne. Nakoľko ţalobca sa ţalobou domáhal aj prípadného zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ţalovaný poukázal na to, ţe toto prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo v čase podania ţaloby právoplatnosť. Poukázali preto aj na ust. § 247 ods. 2 OSP. Predpokladom zaloţenia právomoci všeobecného súdu na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia v správnom súdnictve,
druhej hlavy piatej časti OSP je existencia právoplatného rozhodnutia po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú v správnom konaní. Táto skutočnosť,
názoru ţalovaného, svedčí o tom, ţe ţaloba bola podaná neopodstatnene, a nie je daný dôvod na priznanie náhrady trov ţalobcovi. Ďalej uviedli, ţe k vydaniu stanoviska k odvolaniu podanému po zákonnej lehote došlo na základe emailovej informácie o dátume podania odvolania ţalobcu poskytnutej zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Preto vydali stanovisko k odvolaniu podanému po zákonnej lehote. Stanovisko bolo ţalobcovi doručené dňa 13.11.
ust. § 250k ods. 1 OSP. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú
ţalovaného:
ust. § 247 ods. 1 OSP. K veci ďalej ţalovaný uviedol, ţe z povahy a charakteru procesného inštitútu trov konania vyplýva, ţe ich zmyslom a účelom je poskytnúť náhradu účastníkovi, ktorý mal úspech v konaní. Pokiaľ ani jeden úspech nemal, náhrada sa ţiadnemu z nich neprizná.
1 písm. c) OSP ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Majú za to, ţe v tomto prípade kaţdý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, ako aj trovy právneho zastúpenia. Navrhoval preto, zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, ţe ţiadnemu z účastníkov sa neprizná náhrada trov konania. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe dôvodom podania ţaloby bolo vydanie stanoviska k odvolaniu podanému po zákonom stanovenej lehote zo strany ţalovaného,
ktorého bolo odvolanie podané oneskorene. Záver ţalovaného o zmeškaní lehoty bol nesprávny, čo nakoniec uznal aj ţalovaný, keďţe následne vydal meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, ţe ak sa domáhal zrušenia nielen stanoviska, ale aj prvostupňového rozhodnutia, bol takýto postup v súlade s § 250j ods. 3 OSP, ktoré takýto postup výslovne umoţňuje. Úmyslom ţalobcu bolo, aby súd zistil, či nie je daný niektorý z dôvodov zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia
3 OSP, ku ktorým musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ţalobca tak dosiahol plný úspech, keďţe ţalovaný opustil svoj právny názor o zmeškaní lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ ide o otázku právoplatnosti 4 1Sžso/30/2014 prvostupňového správneho rozhodnutia, zo samotného stanoviska, ako aj ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, je zrejmé, ţe samotný ţalovaný jednoznačne vychádzal z predpokladu, ţe prvostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a skutočnosť, ţe táto nebola vyznačená je irelevantná, keďţe realizácia tohto úkonu je plne v moci správneho orgánu. K odvolaniu ţalovaného ţalobca ďalej uviedol, ţe vzhľadom na to, ţe ţalovaný svoj právny názor o zmeškaní lehoty opieral o relevantné ustanovenia správneho poriadku, ako aj o obsah spisu, predpokladal, ţe si za svojim právnym názorom bude stáť. Hoci podal výzvu na prehodnotenie stanoviska, nemohol si byť istý, či ţalovaný zmení svoj názor. Takisto si nemohli byť istý, či ţalovaný túto výzvu kvalifikuje. Nevedel, či ju posúdi ako návrh na začatie konania, opätovné odvolanie alebo inak. Ak by výzvu posúdil spôsobom, ţe by mu vznikla povinnosť na ňu reagovať v lehote
2 správneho poriadku, nemohol sa spoľahnúť na to, ţe túto lehotu ţalovaný dodrţí, keďţe v konaní lehotu uţ raz nedodrţal. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal 13.8.2013 a stanovisko bolo vydané aţ 7.11.
prvá veta OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie
2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil zo záverom krajského súdu o tom, ţe ţalobca vzal ţalobu späť pre správanie odporcu, a ţe návrh na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného bol podaný dôvodne. Bola teda splnená podmienka
2 OSP, a preto je ţalovaný povinný uhradiť trovy ţalobcu. Správny orgán vydal druhostupňové rozhodnutie – Stanovisko k odvolaniu podanému po zákonom stanovenej lehote. Po doručení rozhodnutia, v zákonom ustanovenej lehote podal ţalobca na krajskom súde ţalobu proti tomuto rozhodnutiu. Ţiadal v nej zrušiť toto rozhodnutie, prípadne zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Následne bolo správnym orgánom vydané meritórne rozhodnutie. Ţalobca preto vzal svoju ţalobu v celom rozsahu späť. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca vzal ţalobu späť pre správanie sa ţalovaného, nakoľko po podaní ţaloby, vydal rozhodnutie, ktorým ţalobcovi vyhovel, prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu meritórne preskúmala a vydal rozhodnutie. Ţaloba tak bola podaná dôvodne. Odvolací súd je toho názoru, ţe podanie ţaloby ţalobcom, bolo jeho zákonným právom a nemoţno takúto ţalobu povaţovať za predčasne predloţenú či neopodstatnenú. Ţalobu podal z dôvodu, ţe nesúhlasil s rozhodnutím správneho orgánu. Nemal ţiadnu povinnosť upozorňovať správny orgán na jeho nesprávne druhostupňové rozhodnutie, a preto nemal ţiadnu povinnosť čakať na to, či nejakým spôsobom rozhodne a či sa vôbec 6 1Sžso/30/2014 bude zaoberať jeho výzvou na prehodnotenie stanoviska. Navyše, ako tvrdí ţalobca, a vyplýva to aj zo spisu krajského súdu, informácia o tom, ţe správny orgán vec meritórne rozhodne, mu bola telefonicky oznámená aţ po podaní ţaloby, t. j. po jej podaní na poštovú prepravu. Pokiaľ ide o námietky ţalovaného týkajúce sa toho, ţe ţalobca ţiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré ešte nebolo právoplatné, odvolací súd uvádza, ţe zo ţaloby vyplýva, ţe primárne ţiadal ţalobca preskúmať a rozhodnúť o druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. To, ţe sa eventuálne domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, neznamená, ţe jeho ţaloba bola podaná neopodstatnene. V prípade, ak by ţaloba nespĺňala náleţitosti
OSP, ako to tvrdí ţalovaný, krajský súd by ţalobcu v súlade s ustanoveniami OSP vyzval na jej doplnenie a ani táto skutočnosť by neznamenala, ţe podaná ţaloba, bola neopodstatnená. Odvolací súd nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe v tomto prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa
ust. § 250k ods. 1 OSP. K dôvodom č. 1, 2 a 5 sa odvolací súd vyjadril vyššie. Pokiaľ ide o tretí uvádzaný dôvod, ţe ţalobca nevzal ţalobu späť hneď po doručení meritórneho rozhodnutia dňa 2.12.2013, ale aţ dňom 9.12.2013, túto povaţuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko neexistuje zákonná lehota na to, kedy presne je potrebné v takomto prípade vziať ţalobu späť. Za tých pár dní nedošlo ani k navýšeniu trov konania. Pokiaľ ide o štvrtý dôvod, ţe konanie vedené pod sp. zn. 14S/5/2014 (proti zákonnosti postupu toho istého konania, t. j. proti zákonnosti toho istého prvostupňového rozhodnutia) nebolo zastavené a moţno rozumne očakávať, ţe ţalobcovi budú priznané trovy aj v tomto konaní a boli by mu tak duplicitne priznané trovy konania v tej istej veci, odvolací súd uvádza, ţe ani táto námietka nie je dôvodná. Ţaloba v predmetnom konaní bola podaná z dôvodov, ţe ţalobca nesúhlasil s tým, ţe by odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal po lehote, v spomínanom konaní 14S/5/2014 sa rozhoduje vo veci meritórne. Ide teda o 2 rôzne konania, pričom ţaloby boli podané z rôznych dôvodov a predmet konania 7 1Sžso/30/2014 je preto rozdielny. Nemoţno ani predpokladať, ako bude rozhodnuté a či bude mať ţalobca v konaní úspech a trovy mu budú priznané. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom, uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 75,04 € tak, ako si ich advokát vyčíslil, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby (písomné podanie na súd – vyjadrenie k odvolaniu) v sume 67 € a prislúchajúci reţijný paušál 8,04 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 01. júna 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.