Najvyšší súd 3 Sžo 197/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Ja

ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c O.s.p.

§ 212O.s.p.

a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk www.nsud.sk a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. 3 Sžo 197/2010 7 Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu o nepriznaní nároku navrhovateľky ako oprávnenej osoby uplatneným podľa reštitučného zákona na navrátenia vlastníctva k žiadanej nehnuteľnosti z dôvodu prekážky uvedenej v § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Citovaný zákon v ustanovení § 1 písm. a/, b/ upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
2. b)lesný pôdny fond. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku alebo priznanie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 uvedeného zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 uvedeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. a §§ 37-39 zákona č. 330/1991 Zb.) Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. sú príslušné pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.

§ 5ods.

5 zákona č. 330/1991 Zb. V danom prípade navrhovateľke nebolo navrátené vlastníctvo k odňatým nehnuteľnostiam a to parc. č. X. vedená na LV č. X., pričom dôvodom nevrátenia vlastníctva je prekážka uvedená v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., teda z dôvodu, že pozemok v čase prechodu na štát netvoril poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatril a netvoril ani lesný pôdny fond. 3 Sžo 197/2010 8 Podstatnou námietkou navrhovateľky bolo to, že odporca nebol vecne príslušný meritórne rozhodnúť vo veci tak, ako rozhodol a konanie mal podľa 30 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku zastaviť. Podľa navrhovateľky odporca postupoval nezákonne, keďže rozhodol nad rámec osobitného predpisu, ktorý vymedzuje jeho príslušnosť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní spisového materiálu, postupu a rozhodnutí odporcu aj odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľky ako nedôvodné a dospel k záveru, že správny orgán a tiež krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami navrhovateľky, ktoré náležite, dostatočne zrozumiteľne a podrobne odôvodnil, preto sa s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu Krajský súd v Nitre už rozsudkom č.k. 19Sp/162/2008-29 zo dňa 24.11.2008 zrušil rozhodnutie odporcu č. 600/04 – R – II. zo dňa 17.07.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odporca mal doplniť dokazovanie v predmetnej veci a zistiť okolnosti týkajúce sa druhu pozemku. Ďalší postup odporcu mal závisieť od toho, či parc.č. X. bola v čase jej prechodu na štát zastavanou plochou alebo záhradou. V prípade, ak by sa preukázalo, že táto parcela bola už v tom čase zastavanou plochou, žiadateľky by sa nemohli domáhať navrátenia vlastníckeho práva k nej podľa zákona č. 503/2003 Z.z., pretože tento sa vzťahuje len na pozemky, ktoré sú, resp. boli poľnohospodárskou alebo lesnou pôdou. Pokiaľ by k zmene druhu pozemku došlo až po prechode vlastníctva na štát, odporca by sa s týmto zistením musel v súlade so zákonom vysporiadať, posúdiť, resp. ustáliť reštitučný titul a následne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie je povinný náležite odôvodniť. V uvedenej súvislosti krajský súd poukázal na to, že odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhoduje o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhoduje o priznaní práva na náhradu, resp. rozhoduje o nenavrátení vlastníckeho práva alebo nepriznaní práva na náhradu a tomuto musí zodpovedať i výroková časť jeho rozhodnutia. Námietka navrhovateľky, že odporca nebol vecne príslušný rozhodnúť o jej reštitučnom nároku tak, ako rozhodol, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 30 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. 3 Sžo 197/2010 9 V predmetnej veci je na konanie príslušný odporca (§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.

§ 5ods.

5 zákona č. 330/1991 Zb.) bez ohľadu na to, či pozemok, ku ktorému je uplatnený reštitučný nárok, je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou. Odporca ako príslušný správny orgán zastaví správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e/ len v prípade, ak by nastal niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 30 ods. 1 správneho poriadku. Najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že takýto dôvod do vydania rozhodnutia odporcu nenastal, preto nebolo možné konanie zastaviť. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sp/92/2009-51 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246 c O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 09. novembra 2010 JUDr. Ivan R U M A N A , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková