Najvyšší súd 1Sžso/8/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 58a § 59 ods.

1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 22 písm. b) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 599/2003 Z. z.“) zmenil výrok rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE/2012/22756/4 z 02.10.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) tak, ţe znie: „

§ 29ods.

5, § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa občanovi V. T., nar. X., bytom N. zastavujú príspevky v trvaní šesť mesiacov od 01.09.2012 a odníma a zastavuje sa výplata dávky a príspevkov v sume 89,88 Eur mesačne od 01.09.2012.“ 2. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (č. l. 9) vyplýva, ţe ţalobkyni bola zastavená výplata príspevkov v trvaní 6 mesiacov od 01.09.2012 a iba odňatá dávka v hmotnej núdzi v sume 89,88 Eur mesačne od 01.09.2012.

§ 22písm.

b) zák. č. 599/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje úrad.

§ 29ods.

5 zák. č. 599/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov.

§ 26ods.

2 zák. č. 599/2003 Z. z. v citovanom znení úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

§ 2zák.

č. 599/2003 Z. z. v citovanom znení hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 3 1Sžso/8/2014 3. Svoje rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe ţalobkyni bola od 01.01.2010 poskytovaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Spoločne posudzovanou osobou bol syn N.. V priebehu tohto poskytovania dávok prvostupňový orgán zistil, ţe syn N. mal uzavretú dohodu o vykonaní práce v Agentúre: brigádnici.sk spol. s r.o, pričom v mesiaci jún 2012 mal príjem 19,55 € a v júli 2012 sumu 4,25 €. Nakoľko túto skutočnosť ţalobkyňa neoznámila, bola

prvostupňového orgánu splnená zákonná podmienka

ust. § 29 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 29 ods. 5 zák. č. 599/2003 Z. z.

1. Následne ţalovaný uviedol spôsob výpočtu odňatej dávky v hmotnej núdzi v sume 89,88 €. Ďalej ţalovaný neuznal odvolaciu námietku ţalobkyne, ţe nemala informácie o tom, ţe jej syn má uzavretú dohodu, ako aj ţe má príjem. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala ţalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu ţalobu z 31.01.2013 na Krajský súd v Košiciach.
3. Základnými ţalobnými dôvodmi, na ktorých sa ţaloba zakladala, boli tieto: - ţalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoju správnu úvahu, ani nevykonal dokazovanie v tom smere, či ţalobkyňa mohla reálne vedieť o pracovnej aktivite svojho syna a následne potom splniť oznamovaciu povinnosť, - povinnosť vrátiť dávku a príspevky nie je moţné uloţiť vţdy, ale len pri splnení podmienok uvedených v ust. § 29 ods. 4 písm. a) zák. č. 599/2003 Z. z., poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, -

ust. § 4 písm.

1. j)zák. č. 599/2003 Z. z. za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovaţuje príjem z príleţitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe dohody o vykonaní práce do výšky 4 1Sžso/8/2014 dvojnásobku ţivotného minima za 12 mesiacov, príjem syna ţalobkyne nemal charakter príjmu zo závislej činnosti a pod. B) 7. Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p., a po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného nebolo v súlade s platnou právnou úpravou. Na uvedenom základe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
2. a)O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanú zaviazal na úhradu trov konania úspešnej ţalobkyni. 8. Krajský súd napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, vysoko formálne, keďţe ţalovaný iba citoval ust. § 29 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, bez ďalšieho skúmania, či ţalobkyňa mala informáciu o tom, ţe jej syn mal uzavretú dohodu o vykonaní práce s vyššie uvedenou agentúrou. Navyše zárobok syna ţalobkyne v mesiaci jún a júl 2012 nebol

krajského súdu rozhodujúci na určenie výšky dávky a príspevkov. Takýmto zárobkom, ako bol zistený, nedošlo k zmene rodinných a majetkových pomerov. 9. V súvislosti s uvedeným krajský súd upozornil, ţe zárobok syna ţalobkyne na účely posudzovania hmotnej núdze sa s odkazom na ustanovenie § 5 ods. 4 písm.

1. i)zák. č. 599/2003 Z. z. nepovaţuje za príjem, keďţe išlo o príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce v minimálnej sume, neovplyvňujúci zotrvávajúci stav hmotnej núdze. Na dôvaţok správnemu orgánu tieţ bolo známe, ţe syn ţalobkyne je študentom Technickej univerzity v Košiciach, Letecká fakulta (pre akademický rok 2012/2013), na ktorého sa vzťahuje aj ustanovenie § 5 ods. 4 písm.
2. k)citovaného zákona.

§ 5ods.

4 písm.

1. i)a
2. k)zák. č. 599/2003 Z. z. v citovanom znení za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovažuje
3. i)nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou

osobitného predpisu, 5 1Sžso/8/2014

1. j)príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima získané za 12 mesiacov,
2. k)príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. 10. Navyše

krajského súdu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či si ţalobkyňa nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy syna alebo skutočnosť, ţe syn uzavrel dohodu o vykonaní práce, o uzavretí ktorej, ako bolo vyššie zdôraznené krajským súdom, samozrejme nemala vedomosť, potom sa ako nelogická javí poţiadavka na ohlásenie tejto skutočnosti. 11. Uvedené závery viedli krajský súd k zrušeniu rozhodnutí správnych orgánov. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A) 12. Včas podané odvolanie zo dňa 09.12.2013 (č. l. 34) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný zaloţil na odvolacích dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm.

1. b)a
2. f)O.s.p. 13. Predovšetkým ţalovaný poukázal na predtlač, ktoré sa nachádza vo formulári ţiadosti, ktorým mala byť ţalobkyňa poučená o svojich povinnostiach vyplývajúcich jej z ustanovenia § 29 zák. č. 599/2003 Z. z. 14. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe k rozhodnutiu o zastavení pristúpil po oboznámení sa s údajmi z databázy Sociálnej poisťovne, Nakoľko skutočnosť, ţe syn ţalobkyne N. mal od 10.05.2012 do 02.10.2012 uzavretú dohodu o vykonaní práce, ţalobkyňa prvostupňovému orgánu neoznámila v lehote do 8 dní, tým si

ţalovaného nesplnila povinnosť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §

1. Túto povinnosť za ţalobkyňu si splnil jej syn N., ktorý tieto podklady prvostupňovému orgánu aţ po uplynutí 2 mesačnej lehoty predloţil. 6 1Sžso/8/2014
2. Hoci príjem syna N. za uvedené obdobie neprekročil hranicu 1,2 násobku ţivotného minima, tak

ţalovaného jeho neoznámením bolo prvostupňovému orgánu znemoţnené sledovať, kedy kumulatívny príjem stanovenú hranicu prekročí.

mienky ţalovaného oprávnenie určiť, kedy príjem prekročí uvedenú hranicu a je povaţovaný za príjem, patrí úradu a nie poberateľovi dávky. Preto ţalovaný v odvolaní konštatoval, ţe z uvedeného dôvodu argumentáciu ţalobkyne, ţe spoločne posudzovaná osoba, t. j. syn N. vykonával prácu na dohodu a neoznámil príjem, nebolo moţné v správnom konaní zohľadniť.

1. Čo sa týka argumentácie krajského súdu o tom, ţe zastavenie príspevkov napĺňa charakter sankcie, a ako také musí splniť formálne náleţitosti vo svojom výroku, ţalovaný uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím o správnom delikte ale o sankcii, ktorá vychádza z ustanovení § 29 ods. 1 a 3 zák. č. 599/2003 Z. z. a ktoré porušenie povinnosti nie je v texte zák. č. 599/2003 Z. z. označené ako priestupok. Z uvedeného dôvodu ţalovaný v odvolaní zastáva názor, ţe vo výroku rozhodnutia nemusí byť špecifikovaný delikt s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania tak, ako sa to poţaduje v priestupkovom konaní.
2. Vzhľadom na uvedené názory ţalovaný označil napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny, tieţ ţe nevychádza z príslušných ustanovení zák. č. 599/2003 Z.z. a je s nimi naopak v rozpore. Preto ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodne o zamietnutí ţaloby a aby rozhodol o trovách konania. B)
3. Z vyjadrenia ţalobkyne zastúpenej právnym zástupcom zo dňa 09.01.2014 (č. l. 38) vyplýva, ţe námietky ţalovaného neuznáva a ţe závery vyslovené prvostupňovým súdom sú v súlade so štandardnou rozhodovacou činnosťou súdov.
4. V súvislosti s námietkou ţalovaného proti absencii skutkovej vety vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ţalobkyňa uviedla, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na skutočnosť, ţe z rozhodnutia nie je zrejmé, či si ţalobkyňa 7 1Sžso/8/2014 nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy syna alebo skutočnosť, ţe jej syn uzavrel dohodu o vykonaní práce. Ďalej s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä sp. zn. 7Sţso/33/2011) zdôraznila ustálený judikačný názor, ţe nepostačuje všeobecné konštatovanie o nesplnení si ohlasovacej povinnosti, ale je potrebné aj špecifikovanie, či si ţalobkyňa nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy syna alebo skutočnosť, ţe syn uzavrel dohodu o vykonaní práce.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobkyňa navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby potvrdil rozsudok krajského súdu a ţalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo vyčíslenej výške 170,45 €. IV. Právne názory odvolacieho súdu
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil na základe nasledujúcich právnych názorov. 22. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobkyne), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto 8 1Sžso/8/2014 procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 23. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalovaného (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či ţalobkyni za zisteného skutkového stavu vznikla oznamovacia povinnosť vo vzťahu k príjmu jej syna. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. 9 1Sžso/8/2014
2. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
3. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.
4. S argumentáciou ţalovaného, ţe ţalobkyni bolo prostredníctvom predtlačeného textu vo formulári ţiadosti dané dostatočné poučenie, ako sa má správať v prípade, pokiaľ sa dozvie o skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. Práve výklad významu slova „rozhodujúcich“ sa v tomto konaní stal sporovým momentom medzi ţalobkyňou a ţalovaným. Bez ohľadu na tú skutočnosť, či ţalobkyňa mala alebo nemala vedomosť o príjmových aktivitách svojho syna N. počas mesiacov jún a júl 10 1Sžso/8/2014 2012, je nutné určiť, či uvedené príjmy a ich výšku je moţné povaţovať za rozhodujúce skutočnosti na trvanie nároku na dávku a na jej vyplácanie.

§ 29ods.

5 zák. č. 599/2003 Z. z. v citovanom znení občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. 28. Z obsahu odvolania ţalovaného vyplýva, ţe oprávnenie určiť, kedy príjem prekročí hranicu uvedenú v zákone, a preto bude povaţovaný za rozhodujúci príjem na posudzovanie trvania nároku, patrí do pôsobnosti správneho orgánu a nie poberateľovi dávky. S týmto argumentom sa Najvyšší súd nemohol stotoţniť, nakoľko jednotlivec je najmä cez znalosť práva (viď § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky) a znalosť právnych medzí svojho správania (viď čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky) zaťaţený právnou zodpovednosťou za následky svojho konania, čo logicky predpokladá ich aktívne vyhodnocovanie jednotlivcom. V uvedenej súvislosti krajský súd správne poukázal (viď bod č. 9) na pochybenie správnych orgánov, keď nezobrali na vedomie zákonné výnimky z posudzovaných príjmov zakotvené v § 5 ods. 4 zák. č. 599/2003 Z. z., medzi ktoré zákonodarca priradil aj príjmy svojou podstatou označené za nepravidelné príjmy, ktoré je moţné získať napríklad prostredníctvom vykonávaním činností

dohody o vykonaní práce (čo v danom prípade nastalo), ako aj príjmy študenta vysokej školy do výšky 1,2 násobku sumy ţivotného minima (za jún 2012 príjem 19,55 € a júl 2012 príjem 4,25 €).

1. Ţalovaný za tejto situácie nevytkol prvostupňovému orgánu nedostatky v odôvodnení, kedy sa vôbec k tomuto právnemu posúdeniu veci nevyjadril, ale naopak v odvolaní konštatoval, ţe z uvedeného dôvodu argumentáciu ţalobkyne, ţe spoločne posudzovaná osoba, t. j. syn N. vykonával prácu na dohodu a neoznámil príjem, nebolo moţné v správnom konaní zohľadniť.
2. Nesprávne právne posúdenie veci ako zrušujúci dôvod uvedený zákonodarcom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. sa v zmysle doterajšej súdnej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso 52/2013 z
3. augusta 2014) vymedzuje ako omyl v procese subsumácie (podriadenia) riadne zisteného skutkového stavu existujúcemu (t. j. účinnému) pozitívnemu právu vrátane právu komunitárnemu a medzinárodných organizácií. 11 1Sžso/8/2014 Uvedený omyl sa môţe vyskytovať v štyroch rovinách, a to, ţe na predkladanú právnu situáciu v konaní správny orgán aplikoval
4. iný právny predpis, ako sa očakávalo, ţe mal aplikovať, vrátane v tom čase neúčinného,
5. správny právny predpis, ale iné ustanovenie, ako mal,
6. správny právny predpis, správne jeho ustanovenie ale jeho výklad je nesprávny (vrátane porušenia zásady ústavnej alebo ľudsko-právnej konformity) alebo
7. správny právny predpis, správne jeho ustanovenie, ktoré však bolo neskôr vyhlásené za neústavné.
8. Pre Najvyšší súd je nepochybné, ţe krajský súd poukazuje vo svojom odôvodnení na druhú skupinu, t. j. opomenutie výkladu ustanovenia § 5 ods. 4 zák. č. 599/2003 Z. z. Ako uţ Najvyšší súd vyššie uviedol, bez vyhodnotenia vplyvu citovaného ustanovenia na prejednávanú vec, je rozhodnutie nezákonné a neumoţňuje prijať záver o porušení povinnosti ţalobkyňou.
9. Preto krajský súd správne napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle uvedeného ustanovenia a Najvyšší súd sa s jeho závermi plne stotoţnil. V.
10. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1Sţso 52/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného v ďalšom konaní sa zaoberať vplyvom tohto ustanovenia na príjmy ţalobkyne vo svetle záverov krajského súdu ako aj Najvyššieho súdu. 34. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešná ţalobkyňa má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou 12 1Sžso/8/2014 pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešnej ţalobkyne jej súd prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Výška priznaných náhrad trov odvolacieho konania vychádza: Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobkyne listom z 09.01.2014 s oporou vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil a o správnosti ktorých nevznikli pochybnosti:
2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde 1.
3. podanie vyjadrenia

§ 149ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť 13 1Sžso/8/2014 sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), charakter konania si nepredurčoval poţiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. mája 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová