Obsah (12)

§ 59§ 13§ 247§ 250j§ 2§ 212§ 7a§ 33§ 5§ 6§ 219§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/6/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 59ods.

2 Správneho poriadku a § 13 ods. 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 600/2003 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ţilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, č.: ZAl/OŠSD/SOC/2012/35608 z 29.11.2012 (ďalej na účely rozsudku tieţ „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“).

§ 13ods.

5 zák. č. 600/2003 Z. z. v relevantnom znení pre prejednávanú vec platí, že ak bol priznaný a vyplatený daňový bonus 1) za kalendárny rok na nezaopatrené dieťa, na ktoré platiteľ vyplatil príplatok k prídavku, oprávnená osoba je povinná vrátiť vyplatený príplatok k prídavku.

§ 13ods.

6 zák. č. 600/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ jej prídavok alebo príplatok k prídavku vyplatil neprávom, je povinná vrátiť prídavok a príplatok k prídavku. Nárok na vrátenie prídavku a príplatku k prídavku vyplateného neprávom alebo nárok na vrátenie vyplateného príplatku k prídavku

odseku 5 zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď platiteľ zistil túto skutočnosť, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty prídavku alebo príplatku k prídavku alebo odo dňa poslednej výplaty príplatku k prídavku

odseku

2. Prvostupňovým rozhodnutím bola ţalobkyni uloţená povinnosť vrátiť príplatok k prídavku na dieťa M. H., nar. X., D. H., nar. X. a M. H., nar. X., do 15 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia za mesiace jún aţ december 2009 v sume 209,16 €, za február aţ december 2010 v sume 340,23 € a za apríl aţ december 2011 v sume 278,64 €, t. j. v celkovej sume 828,03 € na tam určený bankový účet.
3. Výrok rozhodnutia odôvodnil ţalovaný tým, ţe podmienkou nároku na príplatok k prídavku na dieťa v zmysle § 7a zák. č. 600/2003 Z. z. je okrem iného nevykonávanie zárobkovej činnosti oprávnenou osobu alebo ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môţe uplatniť daňový bonus

osobitného predpisu, a nepriznanie daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, na ktoré si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok. 3 1Sžso/6/2014 Ďalej ţalovaný v súvislosti s pojmom zárobková činnosť zdôraznil, ţe je to činnosť zakladajúca nárok na príjem zdaňovaný

zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (viď jeho § 5 a § 6), pričom sem spadá aj činnosť vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce.

1. Z databázy registra platiteľov poistného v Sociálnej poisťovni prvostupňový orgán zistil, ţe ţalobkyňa bola evidovaná ako zamestnanec na dohodu u INDEX NOSLUŠ, s. r. o. v období od 03.01.2009 do 31.12.2009, ďalej od 05.01.2010 do 31.12.2010 a tieţ od 22.03.2011 do 31.12.
3. Prostredníctvom podaného odvolania ţalobkyňa namietala, ţe bola síce evidovaná ako zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti, avšak nepracovala kaţdý mesiac. Príplatok k prídavku jej bol vyplácaný na základe splnenia zákonných podmienok a vzhľadom na skutočnosť, ţe za uvedené obdobie si nemohla uplatňovať daňový bonus, príplatok poberala oprávnene. Ţalovaný na túto odvolaciu námietku uviedol, ţe odvolateľka uţ v čase podania ţiadosti o príplatok k prídavku na dieťa vykonávala pracovnú činnosť na dohodu a uvedenú skutočnosť platiteľovi neoznámila, hoci tak mala povinnosť urobiť v zmysle § 14 zák. č. 600/2003 Z. z. do ôsmich dní písomne od zmeny rozhodujúcich skutočností, preto nie je moţné zohľadniť túto námietku uvádzanú v odvolaní. Uţ v čase spísania ţiadosti o vyplácanie príplatku bola odvolateľka o svojich povinnostiach uzrozumená.
4. Vzhľadom na to, ţe vykonávala pracovnú činnosť na dohodu a túto skutočnosť platiteľovi neoznámila, spôsobila neoprávnenú výplatu príplatku k prídavku na dieťa, a preto je povinná ho za predmetné mesiace vrátiť. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
5. Proti hore citovanému rozhodnutiu ţalovaného podala ţalobkyňa ţalobu z 24.04.
7. Potvrdila, ţe počas poberania príplatku k prídavku na dieťa veľmi nepravidelne a krátkodobo pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti. 4 1Sžso/6/2014 Ďalej namietala, ţe výkon tejto práce nemoţno z vecného hľadiska povaţovať za zárobkovú činnosť pre jej časový rozsah (dobu výkonu práce), ako aj pre výšku odmeny.

ţalobkyne nie je moţné vykladať zákon tak, aby jej deti boli sankcionované len preto, ţe sa snaţila zabezpečiť pre ne nepatrné finančné prostriedky. Poberaním príplatku k prídavku sa ona ani jej deti neoprávnene neobohatili.

1. Tieţ namietala, ţe správny orgán vôbec nezisťoval, v ktorom období skutočne reálne pracovala a akú odmenu za prácu dostala. Jej odmena v roku 2009, 2010 a 2011 vyplýva z potvrdenia jej zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ, s. r. o., so sídlom v Ţiline. Prevaţnú časť mesiacov týchto v rokoch nepoberala ţiadnu odmenu, lebo nepracovala.
2. Písomnú ţiadosť na vyplácanie príspevku k prídavkom nevypísala, ani nepodpísala ona, ale jej manţel. Ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie.
3. Ţalovaný sa k ţalobe vyjadril podaním zo dňa 28.05.
4. To, ţe ţalobkyňa dosahovala v určitých mesiacoch nulový príjem, nemá

ţalovaného vplyv na skutočnosť, ţe vykonávala zárobkovú činnosť na základe stále trvajúcej dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Ţiadal ţalobu zamietnuť. B) 12. Krajský súd v Ţiline ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, preskúmal

§ 247a nasl.

O.s.p. v medziach ţaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. 13. Krajský súd vychádzal z toho skutkového stavu, ţe z potvrdenia o príjme vystaveného spoločnosťou INDEX NOSLUŠ, s. r. o., Ţilina,

ktorého ţalobkyňa bola ich pracovníčkou v období rokov 2009-2011 na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ţalobkyňa v roku 2009 nedosiahla ţiaden príjem, v roku 2010 dosiahla príjem v

1. aţ
2. mesiaci a v roku 2011 dosiahla príjem v
3. aţ
4. a
5. dvanástom mesiaci. 5 1Sžso/6/2014
6. S poukazom na ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., § 7a, § 11 ods. 1 a 3, § 13 ods. 5 a 6 § 13 ods. 6 cit. zák. č. 600/2003 Z. z. krajský súd zdôraznil, ţe hmotnoprávne podmienky na vznik nároku na príplatok k prídavku na dieťa musia byť všetky splnené kumulatívne. Správny orgán vychádzal z toho, ţe nebola splnená podmienka v § 7a písm. c) zák. č. 600/2003 Z. z., a to nevykonávanie zárobkovej činnosti oprávnenou osobu

§ 2ods.

3 (v prejednávanej veci ţalobkyňa ako rodič nezaopatreného dieťaťa) a ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môţe uplatniť daňový bonus.

argumentácie ţalovaného si ţalobkyňa nesplnila túto podmienku preto, lebo bola zamestnaná v pracovnej agentúre INDEX NOSLUŠ, s. r. o., na základe dohody o vykonaní práce, bez ohľadu na to, ţe v niektorých mesiacoch nedosiahla na základe tohto právneho titulu ţiaden príjem. 15.

krajského súdu výkon práce na základe dohody o pracovnej činnosti je moţné povaţovať za zárobkovú činnosť.

Zákonníka práce (§ 226) ide o dohodu, ktorá spadá do skupiny dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Hospodárskym cieľom jej uzavretia je dosiahnutie príjmu (odmena za vykonanie pracovnej úlohy alebo odmena za vykonávanú prácu), ktorý následne bude zdanený. Z tohto pohľadu vykonávanie prác na základe týchto dohôd je potrebné povaţovať za zárobkovú činnosť. Nie je však vylúčené, ţe zamestnancovi nevznikne nárok na odmenu za vykonávanú prácu (pri dohode o pracovnej činnosti) pravidelne mesačne, ako je to pri mzde vyplácanej z titulu pracovného pomeru (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnanec teda nemá v týchto prípadoch právny nárok na odmenu za vykonanú prácu pravidelne mesačne a preto nie je moţné hovoriť, ţe ide o takú zárobkovú činnosť, ktorá mu zakladá nárok na mesačný príjem, ktorý by bol zdaňovaný

zákona o dani z príjmov. Preto v týchto prípadoch je

názoru krajského súdu potrebné individuálne prihliadať na dosiahnuté príjmy zamestnanca v jednotlivých mesačných obdobiach.

1. Na základe uvedeného krajský súd vyslovil právny názor, ţe je potrebné prihliadnuť na tie mesiace, v ktorých ţalobkyňa ako zamestnanec nedosiahla z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ţiaden príjem, teda spĺňala v tomto období podmienku § 7a písm. c) zák. č. 600/2003 Z. z. v tom zmysle, ţe v týchto mesiacoch nedosiahla zdaniteľný príjem. Posudzovanie vykonávania zárobkovej činnosti v prípadoch, keď zamestnanec nemá právny nárok na pravidelný mesačný príjem sa musí teda posudzovať v jednotlivých 6 1Sžso/6/2014 mesiacoch osobitne a nielen paušálne obdobím platnosti dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
2. Nakoľko v prejednávanej veci ţalovaný vyslovil právny názor, ţe podmienka na priznanie príplatku k prídavku nebola splnená ani za obdobie mesiacov, v ktorých ţalobkyňa reálne nedosiahla z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ţiaden príjem, ktorý právny názor je v rozpore s právnym názorom krajského súdu, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť

§ 250jods.

2 písm.

1. a)O.s.p a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 18. Čo sa týka argumentácie ţalobkyne, ţe ţiadosť na vyplácanie príplatku k prídavku nevypísala ani nepodpísala, krajský súd konštatoval, ţe toto tvrdenie ţalobkyne nie je pravdivé, nakoľko v správnom spise sa nachádza originál ţiadosti zo dňa 18.12.2009, z ktorej krajskému súdu vyplýva opak. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská 19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 23.12.2013 (č. l. 56) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol ako dôvod odvolania to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.
2. f)O.s.p./. 20. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalovaného: - ţalobkyňa v svojej ţiadosti z 18.12.2009 uviedla, ţe nevykonáva zárobkovú činnosť, pričom súčasne v bode G ţiadosti vyhlásila, ţe všetky ňou uvedené údaje sú pravdivé, - minimálne dvakrát došlo k zmene (pri uzatváraní dohôd v roku 2010 a 2011), ktoré mali vplyv na výšku a výplatu príplatku k prídavku na dieťa, čo však ţalobkyňa ani raz ţalovanému neoznámila, - s citáciou dotknutých ustanovení Zákonníka práce ţalovaný vyslovil, ţe odmena za splnenie uloţenej úlohy ako aj termín jej splnenia bol ţalobkyni známy, - hoci bol príjem ţalobkyne v určitých mesiacoch nulový, toto uvedené nemá vplyv na skutočnosť, ţe vykonávala zárobkovú činnosť na základe stále trvajúcej dohôd, 7 1Sžso/6/2014 - skutočnosť, ţe ţalobkyňa nemala za určité mesiace príjem, neznamená, ţe nevykonávala zárobkovú činnosť, nakoľko nie je v kompetencii a ani v moţnostiach prvostupňového orgánu a ţalovaného dokladovanie a skúmanie, či na základe vykonávania pracovnej činnosti ţalobkyňa mala alebo nemala príjem. 21. Záverom ţalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodol o zamietnutí ţaloby a ponechal v platnosti rozhodnutie ţalovaného. 22. Z vyjadrenia ţalobkyne z 05.01.2014 (č. l. 64) vyplýva jej názor, ţe predmetnú dohodu nepodpísala, hoci sa tam nachádza slovný podpis H.. 23. Ďalej ţalobkyňa zdôraznila, ţe hoci je pravda, ţe pracovala v čase ako je uvedené, tak iba v niektorých dňoch v týţdni a iba v niektorých mesiacoch a navyše od 11.07.2005 aţ do 17.05.2010 bola odkázaná na dialýzu pre zlyhanie obličiek. V máji 2010 jej v nemocnici v Martine úspešne transplantovali obličku a následne bola ešte 2 mesiace hospitalizovaná pre jej neskoršie zdravotné komplikácie. 24. Následne ţalobkyňa opísala, ako vykonávala ďalšie činnosti pre agentúru INDEX NOSLUŠ, aké má rodinné podmienky vzhľadom na kritický zdravotný stav svojho manţela a prípravu svojich dcér na budúce povolania. Počas návštev na úradu práce a sociálnych vecí pri jednom rozhovore pracovníčka úradu vyjadrila pochybnosti, či ţalobkyni príplatok k prídavku patrí. Následne,

ţalobkyne na základe informácie od svojho nadriadeného dospela k záveru, ţe jej uvedený príplatok patrí.

1. Záverom poţiadala konajúci odvolací súd o zhovievavosť a tieţ konštatovala, ţe suma 828,03 €, ktorú má vrátiť, označila za veľmi vysokú. IV. Právne názory odvolacieho súdu 8 1Sžso/6/2014
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 v spoj. s § 250ja ods. 2 O.s.p.) po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či ţalobkyňa dodrţala zákonom predpokladané podmienky pre pokračovanie poskytovania príplatkov k prídavkom na deti. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). 9 1Sžso/6/2014
3. Ako uţ bolo vyššie naznačené Najvyšší súd sa stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe právny nárok na odmenu za vykonanú prácu

dohody o vykonaní práce nemá charakter pravidelne vyplácanej čiastky ale ide o individuálne dohodnutú odmenu, a preto v týchto prípadoch je

názoru krajského súdu potrebné individuálne prihliadať na dosiahnuté príjmy zamestnanca v jednotlivých mesačných obdobiach, a či vôbec boli dosiahnuté. 30. V súvislosti s uvedeným je nepochybné, ţe v ustanovení § 7a písm. c) zák. č. 600/2003 Z. z. zákonodarca podmienil zohľadnenie tejto podmienky nevykonávanie zárobkovej činnosti akoukoľvek osobou, ale iba takou osobou, ktorá si môţe uplatniť daňový bonus

osobitného predpisu. Touto legislatívnou konštrukciou tak zákonodarca zdôraznil aj druhú stránku zárobkovej činnosti, a to výšku príjmu (zdaniteľnú) z nej plynúcej za sledované obdobie.

§ 7apísm.

c) zák. č. 600/2003 Z. z. v citovanom znení podmienky nároku na príplatok k prídavku sú nevykonávanie zárobkovej činnosti oprávnenou osobou

§ 2ods.

3 a ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môže uplatniť daňový bonus

osobitného predpisu [odkaz pod čiarou na ustanovenie § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov..1)].

§ 33ods.

1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy

§ 5

aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy

§ 6

aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov

§ 6

, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

1. S týmto právno-aplikačným záverom sa ţalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a naopak zotrváva na svojej argumentácii, ţe ţalobkyňa uţ v čase podania ţiadosti mala vedomosť o svojom existujúcom pracovnoprávnom vzťahu a jeho zmeny v zákonnej lehote 8 dní prvostupňovému orgánu neoznámila. Týmto spôsobom posúva ţalovaný aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 6 zák. č. 600/2003 Z. z. do roviny správneho trestania a nie do roviny neprávom vyplatenej sumy, kam oprávnene patrí. 10 1Sžso/6/2014 V.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne ako aj s prihliadnutím na závery vyslovené ţalovaným Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešnej ţalobkyni právo na náhradu trov tohto konania môţe vzniknúť. Nakoľko odvolacie konanie bolo vyvolané odvolacou iniciatívou ţalovaného a zo spisu pre odvolací nevyplýva, ţe ţalobkyni by v tomto konaní trovy vznikli, rozhodol Najvyšší súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. apríla 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová