1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov") zaistil navrhovateľa dňom 12.01.2015 o 12:30 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia a
4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre výkon trestu vyhostenia na 110 dní do 01.04.
1 písm. c/ Trestného zákona, pre ktorý bol dňa 12.09.2014 trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. OT/68/2014 odsúdený na trest odňatia v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov a zároveň
1, 3 Trestného zákona mu bol uloţený trest vyhostenia na tri roky. Po spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia, za prítomnosti tlmočníka, bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka konania č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Sečovce. 3 1Sža/14/2015 Dňa 22.09.2014 podal navrhovateľ ţiadosť o udelenie azylu na území SR. Nakoľko vo veci ţiadosti o udelenie azylu účastníka konania nebolo rozhodnuté v lehote do 60 dní, správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4 odsek 11 písmeno a/ rozkazu RÚHCP-V-PZ č. 24/2014 a vydal príkaz na prepustenie účastníka konania, nakoľko odpadol účel zaistenia. Dňa 20.11.2014 bol účastník konania predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia a za prítomnosti tlmočníka sa vyjadril v Zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-025/2014 zo dňa 22.11.2014. Toho istého dňa bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka konania
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 a bol umiestnený v ÚPZC Sečovce na čas potrebný na rozhodnutie o ţiadosti o udelenie azylu na 60 dní - do 18.01.2015. Dňa 12.01.2015 bola správnemu orgánu prostredníctvom faxovej komunikácie doručená informácia, ţe účastníkovi konania bolo toho istého dňa vyhlásené rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-274-17/PO-Ţ-2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo konanie o udelenie azylu zastavené
1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Tým odpadol účel zaistenia účastníka konania a preto bol spracovaný príkaz na prepustenie účastníka konania. Po prepustení bol predvedený hliadkou OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia, ktorý mu bol uloţený dňa 12.09.2014 a ktorého výkon bol pozastavený z dôvodu podania ţiadosti o udelenie azylu účastníkom konania. Za prítomnosti tlmočníka sa vyjadril v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-P07-ZVC-1 -004/2015. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal podmienkami ustanovenia § 89 zákona o pobyte cudzincov a zistil, ţe účastník konania nemá na území SR ţiadne rodinné väzby, nemá dostatočné finančné prostriedky, rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a tak dospel k záveru, ţe vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery nie je moţné mu uloţiť peňaţnú záruku. Ďalšou skutočnosťou bol fakt, ţe sa účastník konania dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďţe nerešpektoval uloţený zákaz vstupu na územie SR. Efektívnosť a účelnosť zaistenia povaţoval odporca za jednoznačne preukázanú vzhľadom na situáciu účastníka konania po uloţení trestu vyhostenia s tým, ţe v ÚPZC Sečovce má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, ako aj naplnenie ţivotných potrieb na primeranej úrovni, pričom je obmedzená jeho protiprávna činnosť, ktorej sa v minulosti dopustil. 4 1Sža/14/2015 Po čiastočnej citácii ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca uviedol, ţe pri dĺţke zaistenia účastníka konania vychádzal zo skutočností, ţe doteraz bol zaistený na dobu 70 dní a zo stanoviska ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺţky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alţírskej ľudovej republiky zo dňa 04.12.2014 č. PPZ-HCP- ME-2014/012778-005, v obdobných prípadoch je na vybavenie náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov Alţírska potrebná doba zaistenia aţ 6 mesiacov a z toho dôvodu správny orgán pristúpil ku dobe zaistenia na 110 dní, nakoľko je potrebná na overovanie totoţností štátneho príslušníka tretej krajiny, zaslanie ţiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad, prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záleţitostí SR a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia. Na záver správny orgán poukázal tieţ na povinnosť správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. II. Konanie pred krajským súdom Krajský súd v Bratislave konajúc o opravnom prostriedku navrhovateľa svojím rozsudkom napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa potvrdil ako správne a zákonné. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal s námietkami vznesenými v odvolaní. Neprihliadol na námietku nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia z dôvodu, ţe odporca uviedol, ţe „lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením." a i keď súhlasil s tým, ţe ide o citáciu z predchádzajúceho znenia plynutia lehoty a zaistenia
uţ neúčinného predpisu, nemal pochybnosti, ţe sám odvolateľ vedel, ţe
platného znenie ustanovenia § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení, na čo sám poukázal. Túto skutočnosť krajský súd označil za formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na účelnosť a zákonnosť zaistenia v zmysle platného zákona. Je nepochybné, ţe v predmetnom prípade rozhodnutie bolo vydané dňa 12.01.2015, ktorým v zmysle výroku rozhodnutia odporcu bol navrhovateľ zaistený na účel výkonu trestu vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný. Súd nepovaţoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ţe v čase podania opravného prostriedku 5 1Sža/14/2015 rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa a poukázal na to, ţe z návratky vyplýva, ţe rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 16.01.2015 a napriek tomu opravný prostriedok bol odporcovi doručený dňa 15.01.2015 a preto povaţuje krajský súd za pravdivé, ţe rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa doručené emailovou poštou a následne písomnou formou. Čakanie na doručovanie rozhodnutia zástupcovi navrhovateľa by znamenalo zmarenie samotného zaistenia a moţnosti zaistenia účastníka konania. Navyše krajský súd zdôraznil, ţe esenciálnou náleţitosťou výroku rozhodnutia o zaistení je okrem údajov o osobe zaisteného uvedenie účelu zaistenia (v danom prípade
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), stanovenie začiatku plynutia lehoty zaistenia a stanovenie dňa, ktorým dôjde ku skončenia zaistenia. V danom prípade vo výroku rozhodnutia odporca stanovil začiatok plynutia lehoty zaistenia dňom 12.01.2015 (ktorým bol zároveň navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce), a to od 12:30 hod. a stanovil tieţ deň, ktorým dôjde k skončeniu zaistenia - do 01.04.
1 písm. i/ zákona o azyle. V súvislosti s tým povaţoval krajský súd za nedôvodnú odvolaciu námietku, ţe navrhovateľ je naďalej ţiadateľom o azyl, pretoţe jeho azylové konanie nebolo ešte právoplatne skončené. Krajský súd pripomenul, ţe v zmysle § 22 ods. 1 zákona o azyle ţiadateľ je do rozhodnutia o ţiadosti o udelenie azylu oprávnený zdrţiavať sa na území SR, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6 1Sža/14/2015 Odporca preto v tomto smere postupoval správne, keď vzhľadom na vydané rozhodnutie Migračného úradu preskúmaval účel zaistenia a po skončení dôvodnosti účelu zaistenia navrhovateľa ako ţiadateľa o azyl, opätovne rozhodol o zaistení navrhovateľa pre pokračovanie výkonu trestu vyhostenia, pre ktorý bol prvýkrát zaistený 12.09.2014. Na základe uvedených skutočností v predmetnom prípade, vzhľadom na účel zaistenia z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o azyle, po zohľadnení doby predchádzajúceho zaistenia z tohto dôvodu v rozmedzí 70 dní (na predmetný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 88a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ale § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v plnom znení). Krajský súd sa stotoţnil s názorom odporcu, ţe stanovená doba zaistenia, so zohľadnením predchádzajúcej doby zaistenia, nepresahuje stanovenú zákonnú lehotu na zaistenie. Súd námietku navrhovateľa, ţe celková dĺţka lehoty jeho zaistenia dosahuje 240 dní označil za nepreskúmateľnú, keďţe to nezodpovedalo jednotlivým dobám zaistenia a navrhovateľ túto lehotu bliţšie nešpecifikoval. K odvolacej námietke, ţe dĺţka zaistenia navrhovateľa nikdy nebola predĺţená z dôvodu, ţe navrhovateľ dostatočne nespolupracuje alebo ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote, krajský súd uviedol, ţe v napadnutom rozhodnutí odporca sa zaoberal aj týmito skutočnosťami, keď poukázal na stanovisko ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺţky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alţírskej ľudovej demokratickej republiky zo dňa 04.12.2014, ktorá tvorí obsah spisového materiálu s tým, ţe na vybavenie náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov Alţírska je potrebná doba zaistenia aţ 6 mesiacov, a to na overovanie totoţnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, zaslanie ţiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záleţitostí Slovenskej republiky a samotný proces výkonu vyhostenia. Z administratívneho spisu odporcu jednoznačne vyplýva, ţe odporca podnikol potrebné kroky k realizácii trestu vyhostenia, no svedčí to tieţ o ťaţkostiach najmä s komunikáciou so zastupiteľským úradom Alţírska. Vzhľadom na tieto skutočnosti je dôvodné trvanie zaistenia v zákonnej lehote
4 zákona o pobyte cudzincov, ktorá nebola prekročená v posudzovanom prípade ani pri zohľadnení predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa pre rovnaký zákonný dôvod. 7 1Sža/14/2015 Napokon k odvolacej námietke v doplnení opravného prostriedku, ţe v osobe navrhovateľa sa jedná o zraniteľnú osobu
Sţa/9/2014 zo dňa 09.04.2014, krajský súd uviedol, ţe o takejto odvolacej námietke uţ krajský súd rozhodoval rozsudkom zo dňa 15.10.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7- ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014. Uvedený rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.12.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014 (správne malo byť 1Sţa 45/2014), v ktorom i Najvyšší súd SR zaujal názor, ţe keď navrhovateľ v posudzovanom správnom konaní neuviedol, ani nenaznačil, ţe má nejaké zdravotné problémy, nebolo moţné mu vyčítať, ţe sa nezaoberal otázkou jeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Je nemysliteľné, aby správny orgán sám domýšľal a zaoberal sa dohadmi, prečo navrhovateľ takéto námietky neuplatnil. Takúto námietku mal moţnosť uplatniť i splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý bol upovedomený o termíne vypočutia navrhovateľa pred rozhodnutím o jeho zaistení, a to uţ aj v predchádzajúcich konaniach. Je potrebné tieţ zdôrazniť, ţe v prípade navrhovateľa sa jednalo o deviatu ţiadosť o udelenie azylu a jedná sa o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdrţiava na území SR napriek tomu, ţe bol minulého roku jednak administratívne vyhostený, ale tieţ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia s uloţením trestu vyhostenia na tri roky. Z toho pohľadu povaţoval krajský súd, s prihliadnutím na článok 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, zaistenie za zákonné, keďţe ho povaţoval za efektívne a účelné. Pochybenie, na ktoré poukázal navrhovateľ v opravnom prostriedku a ktorým sa zaoberal krajský súd v tomto rozhodnutí, povaţoval krajský súd za formálne pochybenie, ktoré nemôţe mať vplyv na zákonnosť zaistenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ani s prihliadnutím na znenie článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd zdôraznil, ţe štáty majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov zadrţať potenciálnych migrantov, zlučiteľné s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Pokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a zadrţanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť, pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré nemá, môţe byť povaţované za realizované preto, aby sa „zabránilo nepovolenému vstupu na územie štátu". V závere súd poukázal na to, ţe z predmetného rozhodnutia odporcu o zaistení, ako aj 8 1Sža/14/2015 z predchádzajúcich rozhodnutí o zaisteniach navrhovateľa v priebehu predchádzajúceho roku z rôznych dôvodov, jednoznačne vyplýva, ţe odporca si plnil povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd z uvedených dôvodov povaţoval všetky uvedené odvolacie námietky za nedôvodné a rozhodnutie odporcu označil za vecne a právne správne a zákonné. III. Odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a pripomenul, ţe uţ v opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu sp. zn.: PPZ-HCP-PO7- ZVC-I-008/2015 zo dňa 12.1.2015, navrhovateľ navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ţe výrok napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľný, nakoľko v ňom odporca uvádza, ţe: „lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením." So závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení rozhodnutia nesúhlasil a poukázal na to, ţe v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uvádza, ţe esenciálnou náleţitosťou výroku rozhodnutia o zaistení je stanovenie začiatku plynutia lehoty. Nie je moţné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ţe vety: „Lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením." (ďalej aj ako „predmetný text") označujú len akýsi „spôsob začatia plynutia lehoty zaistenia". Tento text je nepochybne stanovením začiatku plynutia lehoty zaistenia, nakoľko z neho vyplýva, kedy začína lehota zaistenia plynúť.
5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu 9 1Sža/14/2015 zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 aţ 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Navrhovateľ súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe vyššie uvedený predmetný text je v rozhodnutí o zaistení nadbytočný, avšak aj napriek tomu, ţe tento text je nadbytočný, stále je súčasťou výroku rozhodnutia o zaistení navrhovateľa a spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť. Výrok rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa obsahuje dve absolútne protichodné informácie ohľadom stanovenia začiatku lehoty zaistenia. Navrhovateľ mal právneho zástupcu uţ pri vydaní rozhodnutia o zaistení. Ak bolo vo výroku rozhodnutia o zaistení uvedené, ţe lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je vykonateľné doručením, nemohla táto lehota začať plynúť dňom 12.1.20I5 o 12:30, pretoţe toto rozhodnutie nebolo doručené v súlade s § 25 ods. g/ Správneho poriadku právnemu zástupcovi navrhovateľa. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, ţe právny názor súdu prvého stupňa nie je správny. Rozhodnutím o zaistení navrhovateľa odporca podstatným spôsobom zasiahol do navrhovateľovho práva na osobnú slobodu, a to tak, ţe ho osobnej slobody pozbavil. Vzhľadom na význam takéhoto rozhodnutia a na jeho dopady vo vzťahu k základným ľudským právam a slobodám navrhovateľa, nemoţno dospieť k záveru, ţe by nadbytočné uvedenie predmetného textu v jeho výroku znamenalo iba formálnu chybu bez vplyvu na zákonnosť takéhoto rozhodnutia. V dôsledku uvedenia predmetného textu vo výroku rozhodnutia o zaistení navrhovateľa tento nemohol ako adresát rozhodnutia bezpečne zistiť, kedy skutočne začína plynúť lehota jeho zaistenia. Súd prvého stupňa teda nesprávne právne posúdil následky uvedenia predmetného textu vo výroku rozhodnutia o zaistení navrhovateľa vo vzťahu k zákonnosti tohto rozhodnutia. Domnievame sa, ţe rozhodnutie, z ktorého nemoţno jednoznačne určiť počiatok plynutia lehoty zaistenia, nespĺňa základné zákonom stanovené náleţitosti správneho rozhodnutia, a tak nemôţe spôsobovať ţiadne právne následky. Záver súdu prvého stupňa je o to viac nezrozumiteľný, keď sám v napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe stanovenie začiatku plynutia lehoty zaistenia je esenciálnou náleţitosťou výroku rozhodnutia o zaistení. Pokiaľ je esenciálna náleţitosť rozhodnutia 10 1Sža/14/2015 v rozhodnutí uvedené nezrozumiteľne a odporujúcim spôsobom, nemôţe takéto rozhodnutie obstáť. Právny zástupca navrhovateľa ďalej namietal, ţe v doplnení opravného prostriedku namietal, ţe správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, keď vôbec neskúmal, či je potrebné s navrhovateľom konať ako so zraniteľnou osobou v dôsledku jeho psychických problémov, a to aj napriek skutočnosti, ţe o jeho psychických problémoch mal preukázateľne vedomosť z predchádzajúcich konaní. Nesúhlasil so záverom krajského súdu, ktorý v napadnutom rozhodnutí k tejto námietke navrhovateľa uviedol, ţe o nej uţ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 1Sţa 45/2014 zo dňa 5.12.2014, v ktorom uviedol, ţe keď navrhovateľ v posudzovanom správnom konaní neuviedol, ani nenaznačil, ţe má nejaké zdravotné problémy, nebolo moţné mu vyčítať, ţe sa nezaoberal otázkou jeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Namietal, ţe rozsudok sp. zn. 1Sţa 45/2014 zo dňa 5.12.2014 vychádza z odlišného skutkového stavu a bolo ním rozhodované o zákonnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5Sp 50/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57- 008/2014 zo dňa 12.9.2014, pričom v čase vydania tohto rozhodnutia o zaistení navrhovateľa odporca nemohol vedieť o psychických problémoch navrhovateľa. Odporca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sţa 45/2014 a o psychických problémoch navrhovateľa sa preukázateľne dozvedel aţ v konaniach, ktoré sa týkali osoby navrhovateľa a v ktorých bol odporca účastníkom konania.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok ( ďalej len „SP") správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Odporca v čase vydania rozhodnutia o zaistení sp. zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-I- 11 1Sža/14/2015 008/2015 zo dňa 12.1.20I5 navrhovateľa preukázateľne vedel o jeho psychických problémoch na rozdiel od skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.9.
1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe sa aj napriek uloţenému administratívnemu vyhosteniu a zákazu vstupu zdrţiaval na území Slovenskej republiky. Pripomenul, ţe navrhovateľ bol za uvedený prečin právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné pod č. 01768/2014 zo dňa 12.09.2014 a bol mu uloţený trest vyhostenia na dobu troch rokov. Následne bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie o zaistení
1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a bol umiestnený v ÚPZC Sečovce. Účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal voči rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok, ktorý bol v zmysle § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov predloţený príslušnému krajskému súdu, ktorý vo veci rozhodol tak, ţe vydal rozsudok, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu. Voči rozsudku krajského súdu podal právny zástupca účastníka konania odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vydaným rozsudkom č. lSţa/45/2014 zo dňa 05.12.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Sp/50/2014-22 zo dňa 15.10.2014 a tým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie vo veci zaistenia účastníka konania v predchádzajúcom prípade
rovnakého dôvodu zaistenia ako v terajšom prípade. K námietkam súvisiacim s doplnením ţaloby odporca poukázal na to, ţe o týchto námietkach uţ Krajský súd Košice rozhodol a jeho rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu, čiţe rozhodnutie Krajského súdu bolo plne v súlade so zákonom. Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, ţe pri umiestnení účastníka konania v ÚPZC je 13 1Sža/14/2015 mu poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť a strava, pričom v prípade, ţe by nebol umiestnený v ÚPZC táto zdravotná starostlivosť by mu zabezpečená nebola a vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu by si sám nedokázal zabezpečiť lieky, ak nejaké potrebuje. Aj napriek skutočnosti, ţe navrhovateľ nebol povaţovaný za zraniteľnú osobu, odporca poukázal na § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, ktorá umoţňuje zaistenie aj zraniteľnej osoby, ak nejde o maloletú osobu, teda
jeho názoru zaistenie navrhovateľa je v súlade so zákonom aj napriek tomu ţe právny zástupca účastníka konania poukazuje na skutočnosť, ţe jeho mandant trpí psychickou poruchou. K námietkam vytýkajúcim nemoţnosť vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia odporca uviedol, ţe navrhovateľ sa počas spisovania zápisnice nevyjadril o skutočnosti, ţe trpí nejakou psychickou poruchou a taktieţ počas spisovania zápisnice správny orgán nebadal na účastníkovi konania nejaké zvláštne správanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, ţe trpí nejakou poruchou. Zdôraznil, ţe navrhovateľovi bolo pred spísaním zápisnice a vydaním rozhodnutia umoţnené kontaktovať právneho zástupcu, ktorý sa však na správny orgán nedostavil. V závere svojho vyjadrenia odporca ţiadal zohľadniť celkový stav týkajúci sa navrhovateľa pričom pripomenul, ţe navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. V prípade jeho prepustenia zo zaistenia by sa znova dopustil neoprávneného pobytu a nakoľko má právoplatne uloţený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na tri roky a trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov, opakovane by došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia a tým by si privodil ďalšie trestné stíhanie, čo by s poukazom na uloţený trest vyhostenia na dobu troch rokov privodilo povinnosť vykonať uloţený trest. Z uvedených dôvodov odporca navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok krajského súdu potvrdiť. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb 14 1Sža/14/2015 alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 15 1Sža/14/2015
4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺţiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
prvej vety, môţe policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺţení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺţenia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemoţno predĺţiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
7 zákona zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná ţena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závaţným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch moţno za staršiu osobu povaţovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zaistení navrhovateľa na účel výkonu trestu vyhostenia. Odvolací súd sa obdobne ako súd prvého stupňa nestotoţnil s námietkou navrhovateľa vytýkajúcou nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Treba pripomenúť, ţe nezrozumiteľnosť je zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu spočívajúcou síce v dostatku dôvodov, avšak nezrozumiteľných vzhľadom k vyslovenému výroku. Nezrozumiteľné rozhodnutie vytvára na jednej strane dojem na dôvody bohatého rozhodnutia, ale na druhej strane absentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia samotného. Inak povedané, aj v takomto prípade moţno hovoriť o nedostatku dôvodov odôvodnenia, ktorý sa však vizuálne nedá zistiť ale ktorý sa dá zistiť len logickými metódami poznania. 16 1Sža/14/2015 V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne pripomenul, ţe je nadbytočné uvádzať spôsob začatia plynutia lehoty a vykonateľnosti rozhodnutia /lebo tieto charakteristiky vyplývajú z platného zákona/ a navyše, ako to namietal v danom prípade zástupca navrhovateľa,
neúčinného zákona, ale treba zdôrazniť, ţe vzhľadom na podrobné a logické odôvodnenie zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nemoţno prisvedčiť námietke navrhovateľa, ţe takýto údaj by spôsoboval nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu pre nezrozumiteľnosť. Treba prisvedčiť názoru krajského súdu, ţe ide o formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na účelnosť a zákonnosť zaistenia v zmysle platného zákona. Sám právny zástupca upozornil na relevantné /platné/ znenie ustanovenia § 88 ods. 4, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Aj keď odporcom pouţitá formulácia nevychádzala z platnej právnej úpravy, z faktického stavu bolo zrejmé, ţe odporca stanovil začiatok plynutia lehoty zaistenia dňom 12.01.2015 (ktorým bol zároveň navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce), a to od 12:30 hod. a stanovil tieţ deň, ktorým dôjde k skončeniu zaistenia - do 01.04.2015. Je teda nepochybné, odkedy začala lehota plynúť a ktorým dňom dôjde k jej skončeniu (rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Sza/2/2012 zo dňa 16.02.2012). V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, ţe prípadné formálne zopakovanie administratívneho konania (ktorého dôvodom by bolo len odstránenie vytýkaného nedostatku) nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sţh 1/2010 z 20.5.2010). Stanovenú lehotu zaistenia odôvodnil odporca existujúcimi skutočnosťami, ktoré aj
názoru odvolacieho súdu odôvodňujú takýto „čas nevyhnutne potrebný“ na zaistenie cudzinca, pričom povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu odporcovi vyplýva priamo z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, ako to aj uviedol odporca vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe rozhodnutie správneho orgánu nikdy neprevzal a ţe správny orgán mu na jeho ţiadosť o dodatočné zaslanie rozhodnutia ani nereagoval, je nutné poukázať na zistenia krajského súdu vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, a to, ţe rozhodnutie o zaistení navrhovateľ prevzal dňa 12.1.2015 o 14.30 hod po pretlmočení prítomným tlmočníkom, no odmietol podpísať jeho prevzatie. Odvolací súd nemal dôvod spochybňovať správnosť takéhoto záznamu odporcu 17 1Sža/14/2015 (na strane 4 napadnutého rozhodnutia) vykonaného pracovníkom odporcu za prítomnosti tlmočníka, naviac za situácie, keď je zrejmé, ţe právny zástupca navrhovateľa takýmto rozhodnutím odporcu disponoval, o čom svedčí jednak zoznam osôb, ktoré rozhodnutie dostanú
rozdeľovníka, záznam (v spise odporcu č. l. 29) o elektronickom doručovaní rozhodnutia o zaistení ako aj skutočnosti, ţe opravný prostriedok bol podaný uţ 15.1.2015. Naviac z pripojeného spisu nie je zrejmé či resp. kedy právny zástupca prevzal zastupovanie navrhovateľa. Odvolací súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe takáto námietka navrhovateľa nebola dôvodná. K námietke navrhovateľa, ţe odporca nedostatočne skúmal zdravotný stav navrhovateľa sa odvolací súd stotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú a v podrobnostiach na jeho záver odkazuje. Odvolací súd verifikáciou obsahom administratívneho spisu zistil, ţe navrhovateľ v správnom konaní neuviedol ani nenaznačil, ţe má zdravotné problémy a tieto skutočnosti neuvádzal ani jeho právny zástupca a to ani v opravnom prostriedku, ale aţ v jeho doplnení (28.1.2015 a 30.1.2015) po vyjadrení odporcu a preto odporcovi nebolo moţné vyčítať, ţe sa nezaoberal otázkou jeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Súd prvého stupňa dôvodne poukázal na to, ţe nemoţno vyţadovať od správneho orgánu, aby sám domýšľal a zaoberal sa dohadmi, prečo navrhovateľ a to ani prostredníctvom splnomocneného zástupcu takéto námietky pred vydaním rozhodnutia neuplatnil, pričom neobstojí argumentácia, ţe by takúto námietku bolo moţné uplatniť len v štádiu vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia, najmä ak právny zástupca dodatočne poukazuje na rozsudok NS SR 1Sţa 9/2014 z 9.4.2014 (v ktorom je zmienka o znaleckom posudku zo 7.7.2013). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia preskúmavajúci súd vychádza predovšetkým zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP) a pokiaľ právny zástupca vytýkal odporcovi, ţe napriek vedomosti o pravdepodobnom postavení navrhovateľa ako zraniteľnej osoby túto vedomosť nezohľadnil pri rozhodovaní o zaistení navrhovateľa, z takto všeobecne formulovanej námietky nie je zrejmé v čom videl nezohľadnenie / resp. opomenutie/ takéhoto postavenia navrhovateľa pri faktickom zaobchádzaní s ním v konaní vzhľadom na jeho zdravotný stav v porovnaní s postupom voči osobe s deklarovaným statusom zraniteľnej 18 1Sža/14/2015 osoby. S prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle zákona (§ 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov) nie je vylúčené ani zaistenie osoby povaţovanej za zraniteľnú,
vyjadrenia odporcu po umiestnení navrhovateľa je mu poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť, lieky a strava, čo by si inak vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu sám zabezpečiť zrejme nedokázal. V tomto smere bez významu nie je ani záver vyplývajúci z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa od 14.2. do 23.2.2015 na psychiatrickom oddelení nemocnice v Trebišove predloţenej jeho právnym zástupcom, z ktorej vyplýva, ţe psychický stav navrhovateľa sa zlepšil, tenzia sa zmiernila, stravuje sa, spánok sa upravil, je bez manifestných psychotických prejavov, bez porúch správania, usmerniteľný a v stabilizovanom psychickom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, ţe námietky navrhovateľa uvedené v odvolacom konaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto pokiaľ krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, odvolací súd povaţoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a preto ho
1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 24. marca 2015 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.