ktorého sa ţalobca dopustil konania v rozpore s ust. §4 ods. 1 písm. c), § 65písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d),
1 písm.
2 Správneho poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe sa stotoţnil so zisteným skutkovým a právnym stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán.
ţalovaného nedošlo k odňatiu moţnosti konať pred správnym orgánom, nakoľko posúdenie otázky, či ospravedlnenie je náleţité a aj z dôleţitého dôvodu patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v správnom konaní. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nepochybne predmetný priestupok bol vo vzťahu k ţalobcovi preukázaný vykonaným dokazovaním. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán označili ţalobcu za účastníka hore opísanej škodovej udalosti (§ 66 ods. 5 zákona o cestnej premávke) a tým, ţe si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke (bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti o tom, ţe jej spôsobil hmotnú škodu v priamej súvislosti s premávkou vozidla) bola táto škodová udalosť kvalifikovaná ako dopravná nehoda s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona 4 1Sžd/9/2014 o cestnej premávke a ţalobca sa preto dopustil spáchania priestupku
1 písm.
2 písm.
2 písm.
ţalovaného viacnásobne ţiadosti o odročenie/zrušenie ústneho pojednávania moţno klasifikovať ako spôsobovanie prieťahov v konaní, pretoţe ţalobca v rozpore s § 4 ods. 1 správneho poriadku nenavrhol termín pokračovania ústneho pojednávania, ktorý by mu vyhovoval a na ktorý by správny orgán mohol záväzne predvolať štyroch svedkov, ktorých výpovede ţiadal ţalobca v zastúpení do konania doplniť. Vplyv na bezdôvodné predlţovanie konania s úmyslom spôsobiť prepadnutie lehoty v zmysle § 20 zákona o priestupkoch má aj skutočnosť postupného navrhovania dôkazov zo strany zastúpeného ţalobcu. Na podporu tohto tvrdenia ţalovaný poukazuje na vyjadrenie ţalobcu ešte na ústnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2011, ţe nemá k dispozícii nijaké nové skutočnosti týkajúce sa priestupku, ktorého sa dopustil. Na svoju obranu ţalovaný ďalej uvádza, ţe ţalobca v zastúpení bol oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia, z ktorého správny orgán vychádzal v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a účastník konania proti nemu nemal v odvolaní námietky. V kontexte § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch
ţalovaného patrí posúdenie otázky, či ospravedlnenie je náleţité resp. posúdenie existencie dôleţitého dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní. Záverom odvolacích dôvodov ţalovaný poukazuje na rozsudok sp. zn. 21S/91/2012 zo dňa 27. marca 2013 Krajského súdu v Ţiline, v ktorom súd konštatoval, ţe správny orgán prejednaním a rozhodnutím o priestupku ţalobcu v jeho neprítomnosti, neporušil predmetné ustanovenie zákona o priestupkoch a to najmä z ohľadom na nedostatočné a nekvalifikované ospravedlnenie ţalobcu. V súlade s princípom právnej istoty sa má
ţalovaného zachovať zásada rozhodovať v obdobných prípadoch rovnako. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu v zmysle § 219 OSP potvrdil. So závermi krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté a podrobne zdôvodnené v napadnutom rozsudku sa ţalobca v celom rozsahu stotoţňuje a povaţuje ho za správny a vychádzajúci z náleţitého zistenia skutkového stavu. 8 1Sžd/9/2014 Pri skutočnosti dostatočného časového predstihu oboznámenia sa so ţiadosťou o odročenie ústneho pojednávania, tak ako to uvádza napadnutý rozsudok, ţalobca poukazuje na moment doručenia predchádzajúcich dvoch ţiadostí o odročenie ústneho pojednávanie U prvého pojednávania bola ţiadosť doručená 26.04.2013 t. j. 3 dni vopred, u toho druhého 21.05.2013 t. j. 2 dni vopred. Z uvedeného
ţalobcu vyplýva, ţe boli doručené ešte neskôr ako posledná ţiadosť, pričom správny orgán nemal problém ich akceptovať a vo veci určiť nový termín pojednávania. Vzhľadom k tejto skutočnosti postupoval právny zástupca ţalobcu rovnako t. j. s časovým predstihom niekoľkých dní pred termínom ústneho pojednávania aj pri poslednej ţiadosti. Ţalobca vo vyjadrení ďalej zdôraznil význam procesného práva byť zastúpený v správnom konaní najmä vo vzťahu k čo najúčinnejšiemu realizovaniu svojich ďalších procesných práv a úkonov.
ţalobcu preto v konfrontácii s významom tohto procesného práva nemôţe obstáť trvanie na účasti obvineného z priestupku na procesnom úkone v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorému v účasti bráni dôleţitý dôvod. Ináč by samotné zastúpenie advokátom v priestupkovom konaní absolútne strácalo význam. Vo väčšom rozsahu sa ţalobca vyjadril k tvrdeniu ţalovaného o „spôsobovaní prieťahov v konaní“ vo vzťahu k viacnásobným ţiadostiam o odročenie/zrušenie ústneho pojednávania.
ţalobcu ide nielen o subjektívne ničím nepodloţené tvrdenia správneho orgánu, ale dokonca zmarenie konania ústnych pojednávaní vytýčených 29.04.2013 a 23.05.2013 spôsobil sám prvostupňový správny orgán. V tejto súvislosti nie je ţalobcovi zrejmé ani to, ţe by pri podaní ţiadosti o odročenie pojednávania bol povinný resp. mal navrhnúť správnemu orgánu nový termín, „ktorý by mu vyhovoval“, zvlášť v prípade, ak odročenie pojednávania ţiadal 2-krát pre práceneschopnosť, ktorej dĺţku nebolo moţné v čase podania ţiadostí vopred odhadnúť. Ţalobca ďalej vychádza zo skutočnosti, ţe obidve ţiadosti o odročenie ústneho pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal správnemu orgánu aj e-mailom, v ktorom zástupca ţalobcu uviedol, ţe po skončení PN ţalobcu bude správny orgán o tejto skutočnosti obratom informovať, aby mohol byť stanovený nový termín ústneho pojednávania, na ktoré budú predvolaní navrhovaní svedkovia (v druhom prípade t. j. v ţiadosti zo dňa 20.05.2013 zaslanej emailom uvedený text bol zvýraznený tučným podčiarknutým písmom). Ţalobca uvádza, ţe prvostupňový orgán ani v jednom prípade nevyčkal na oznámenie o ukončení PN ţalobcu a nový termín vţdy vytýčil jednostranne. Týmto konaním
ţalobcu prvostupňový orgán postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 správneho poriadku, čo paradoxne ţalovaný vyčítal práve ţalobcovi v rozhodnutí o odvolaní. 9 1Sžd/9/2014 K argumentu ţalovaného, ţe nový termín pojednávania mohol ţalobca v zastúpení dohodnúť v období od 03.06.2013 do 20.06.2013 a to aj osobne, uvádza ţalobca protiargument spočívajúci v naplánovanom inom pracovnom programe a keď potom advokát podá ţiadosť o odročenie v dostatočnom predstihu (skôr ako predchádzajúce ţiadosti), správny orgán vidí obštrukcie a následne koná výlučne jednostranne, bez prihliadania na procesné práva obvineného z priestupku. Pre ţalobcu je absolútne nepochopiteľné a nezrozumiteľné konštatovanie ţalovaného na strane 2 odvolania týkajúce sa skutkových podkladov proti ktorým nemal ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu námietky, keďţe
ţalobcu v predmetnom odvolaní zo dňa 22.07.2013 (strana 5 druhý odsek odspodu) namietal skutkový stav, a konštatoval ţe správny orgán nezistil presne a úplne skutkový stav veci. Posúdenie tejto otázky, však ţalobca ponecháva na odvolací správny súd. V závere ţalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 21S/91/2012 zo dňa 27.03.2013, na ktorý sa odvolal ţalovaný v podanom odvolaní. Uvádza, ţe mu predmetný rozsudok a jeho odôvodnenie nie sú známe tak po skutkovej ako aj procesnej a vzhľadom k tomu sa nevie a nemôţe vyjadriť k tomuto prípadu, avšak sa domnieva, ţe skutkové okolnosti tejto veci museli byť odlišné a neporovnateľné s jeho konaním o priestupku. Ako podporu tohto predpokladu ţalobca uviedol Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 68/98 zo dňa 13.01.1999, na ktorý poukázal ţalovaný ešte v prvostupňovom súdnom konaní, avšak, ktorého skutkové okolnosti boli úplne odlišné od okolnosti v prejednávanom prípade. IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) na základe niţšie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). 10 1Sžd/9/2014 V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK- 72/2013 zo dňa 08.08.2013, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva v Ţiline č. ORP-P-645/ODI-2011-II zo dňa 25.06.2013 a súčasne vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa môţe ten kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch má obvinený z priestupku právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, 11 1Sžd/9/2014 uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. Z napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj z koncipovania jednotlivých odvolacích dôvodov ţalovaného je zrejmé, ţe ústrednú úlohu v predmetnej veci zohrala interpretácia ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd sa v prvom rade stotoţnil s názorom krajského súdu v otázke zániku zodpovednosti za priestupok a zákonným lehotám na prejednanie priestupku (§ 20 zákona o priestupkoch), ţe k uplynutiu prekluzívnej lehoty vzhľadom na citované ustanovenia OSP a predchádzajúce konanie pred súdom nemohlo dôjsť. Z tohto vyplýva, ţe akékoľvek argumenty a tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa umelého predlţovania konania s motívom zastaviť konanie z dôvodu uplatnenia § 20 zákona o priestupkoch povaţuje odvolací súd za bezpredmetné. Najvyšší súd sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu aj v otázke interpretácie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vo vzťahu k dôleţitosti dôvodu a včasnému ospravedlneniu sa, ktorý vyplýva z momentu kedy sa prvostupňový správny orgán mohol prvýkrát so ţiadosťou o odročenie oboznámiť t. j. kedy bola ţiadosť prvostupňovému správnemu orgánu skutočne doručená. Z administratívneho spisu ako aj dokazovania nesporne vyplýva, ţe podanie s označením „Ţiadosť o odročenie/zrušenie ústneho pojednávania“ bolo doručené prvostupňovému orgánu uţ v piatok dňa 21.06.2013 o 10:35 hod. Argument ţalovaného, ţe predmetné podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu aţ o 16:24 hod. tzn. aţ po úradných hodinách prvostupňového správneho orgánu neobstojí, keďţe určujúci je v predmetnej veci moment doručenia podania. O dostatočnom časovom predstihu svedčí aj tvrdenie ţalobcu, ţe v prípadoch nezrealizovaných ústnych pojednávaní vytýčených na 29.04.2013 a 23.05.2013 boli ţiadosti o odročenie doručené tri resp. dva dni vopred, pričom ich správny orgán akceptoval a vo veci určil nové termíny pojednávania. Aj keď moţno súhlasiť so ţalovaným, ţe posúdenie otázky, či ospravedlnenie je z dôleţitého dôvodu patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní nemoţno takýto výklad ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch 12 1Sžd/9/2014 interpretovať tým spôsobom, ţe správny orgán neprihliadne na záujmy a procesné práva účastníka konania. Najvyšší súd ďalej posúdil spornú otázku, či viacnásobné ţiadosti o odročenie/zrušenie ústneho pojednávania moţno klasifikovať ako spôsobovanie prieťahov v konaní tak ako to tvrdil ţalovaný. Ţalovaný to odôvodnil tým, ţe v rozpore s § 4 ods. 1 správneho poriadku ţalobca nenavrhol v ţiadostiach o odročenie ústneho pojednávania termín pokračovania ústneho pojednávania, ktorý by mu vyhovoval. Ţalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu nie len ţe prikláňa k názoru krajského súdu, ţe v predmetnej právnej veci sa nejednalo o spôsobovanie prieťahov v konaní, dokonca tvrdí, ţe zmarenie konaní vytýčených na dni 29.04.2013 a 23.05.2013 si spôsobil sám prvostupňový správny orgán svojim postupom nerešpektujúcim procesné práva ţalobcu. Ţalobca mal na mysli konanie prvostupňového správneho orgánu, kedy nezobral do úvahy návrhy zaslané spolu so ţiadosťami o odročenie konania e-mailom (26.04.2013 a 20.05.2013) týkajúce sa vyčkania na potvrdenie o skončení PN ţalobcu vo vzťahu ku vytýčeniu termínu ústneho pojednávania, na ktorom by okrem predvolaných svedkov bol prítomný reálne ţalobca (po PN) aj jeho právny zástupca.
ţalobcu v rozpore s § 4 ods. 1 správneho poriadku prvostupňový orgán následne vytýčil termín ústneho pojednávania jednostranne (strana 4 vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovaného). V prvom rade je pre posúdenie načrtnutej spornej otázky dôleţité riešiť skutočnosť či právna úprava prikazuje účastníkovi konania v ţiadosti o odročenie navrhnúť správnemu orgánu nový termín. V tomto sa odvolací súd stotoţňuje so ţalobcom a
jeho názoru a povinnosť navrhnutia nové termínu nevyplýva ani zo zákona o priestupkoch a ani pri subsidiárnom pouţití správneho poriadku. Pre posúdenie otázky moţného spôsobovania prieťahov v konaní v predmetnej právnej veci má význam aj práceneschopnosť ţalobcu. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe práceneschopnosť ţalobcu bola ukončená 31.05.
1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 69,89 €
vyčíslenia jeho právneho zástupcu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl.“). 14 1Sžd/9/2014 Trovy právneho zastúpenia pozostávajú:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.