ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) čiastočne zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy katastra v Bánovciach nad Bebravou č. C 29/2010 zo dňa 12.08.2010 v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu 1/20-iny M. Z., rod. A., k parc. č. KN C 401/1, č. KN C 401/3 a č. KN C 401/4; prvostupňové rozhodnutie v časti týkajúcej sa parc. KN C č. 401/2 k. ú. R. zostalo nezmenené. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, a teda ţe ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom a ţaloba nebola dôvodná. Krajský súd konštatoval, ţe
ţalobcov predmetom ROEP mala byť aj parc. č.
O.s.p. a aţ na základe právoplatného rozhodnutia je prejednanie dedičstva skončené (§ 175s O.s.p.). Ţalobkyňa v konaní o ROEP nepredloţila právoplatné dedičské 3 1Sžr/229/2013 rozhodnutie, na základe ktorého by v katastri nehnuteľností bolo vyznačené jej vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k pôvodnej pkn. parcele č. 401, a preto ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď chýbajúci spoluvlastnícky podiel vyznačil v prospech toho, komu svedčal zápis vo verejnej listine. Ďalej krajský súd uviedol, ţe v prejednávanej veci boli predmetom konania ROEP pozemky parc. č. 401/1, č. 401/2, č. 401/3 a č. 401/4 k. ú. R. z dôvodu, ţe išlo o pozemky, na ktoré boli zaloţené listy vlastníctva, ale vlastníctvo na nich nebolo zapísané úplne, ale len čiastočne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný podrobne uviedol, aké spoluvlastnícke podiely a na základe akých verejných listín boli na LV zapísané a aké spoluvlastnícke podiely a na základe ktorých právnych skutočností boli doplnené do návrhu ROEP. Súd poukázal na to, ţe pôvodná pkn. parc. č. 401 bola na základe geometrických plánov rozdelená na parc. č. 401/1, č. 401/2, č. 401/3 a č. 401/4. Námietkami ţalobcov, ktoré sa týkali rozdelenia pkn. parc. č. 401 na základe geometrických plánov sa súd nemohol zaoberať, pretoţe neboli predmetom tohto konania. Krajský súd konštatoval, ţe pôvodná pkn. parc. č. 401 bola evidovaná v pozemnokniţnej vloţke č. 640 ako spoločná cesta a dvor k parcelám, ktoré boli evidované v piatich pozemnokniţných vloţkách - a to č. 174, č. 175, č. 176, č. 177 a č. 265, pričom ku kaţdej pripadol rovnaký spoluvlastnícky podiel 1/5-ina. Spoluvlastnícke podiely pripadajúce k pkn. vloţke č. 177 (1/5-ina) a pkn. vl. č. 265 (1/5-ina) boli v katastri nehnuteľností evidované u parc. č. 401/1 na LV č. X., u parc. č. 401/2 na LV č. X., u parc. č. 401/3 na LV č. X. a u parc. č. 401/4 na LV č. X.. Spoluvlastnícke podiely pripadajúce k parc. evidovaným v pkn. vloţkách č. 174, č. 175, č. 176 bolo potrebné doplniť u parc. č. 401/2 zapísanej na LV č. X. o podiel 3/5-iny a u parc.č. 401/1, č. 401/3 a č. 401/4 zapísaných na LV č. X., LV č. X. a LV č. X. o podiel 1/20-ina. Ţalovaný
krajského súdu podrobne odôvodnil zápis spoluvlastníckych podielov v napadnutom rozhodnutí a krajský súd preto nepovaţoval za dôvodné opakovane uvádzať jednotlivých spoluvlastníkov a výšku ich doplnených spoluvlastníckych podielov. Krajský súd dodal, ţe ţalovaný opravil zápisy týkajúce sa parc. č. 401/1, č. 401/3 a č. 401/4 vzhľadom na obsah verejnej listiny - notárskej zápisnice sp. zn. N 101/2008 4 1Sžr/229/2013 o osvedčení vyhlásenia o vydrţaní vlastníctva, ktorá však nebola v tomto konaní predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobcovia v konaní nepredloţili ţiaden relevantný dôkaz, ţe boli spoluvlastníkmi dopĺňaných spoluvlastníckych podielov, t. j. podielu 3/5-iny k parc. č. 401/2 a podielu 1/20-iny k parc. č. 401/1, č. 401/3 a č. 401/4. Preto uvádzané ţalobné dôvody neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia a ţalobu tak musel vyhodnotiť ako nedôvodnú. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcov Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia odvolanie dôvodiac, ţe rozsudok krajského súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nedostatočne a nespoľahlivo zistil skutkový stav a pokiaľ boli v administratívnom spise zaloţené všetky písomnosti ţalobcov k veci sa vzťahujúce a k nej patriace, tak potom skutkový stav, z ktorého súd vychádzal bol tieţ v rozpore s obsahom listín. Krajskému súdu vytýkali, ţe si v celom rozsahu osvojil nesprávny postup a závery ţalovaného a bez bliţšieho odôvodnenia tieto doplnil nesprávnym právnym posúdením otázok výlučne právneho charakteru, ktoré boli pre rozhodnutie významné a dôleţité, nerešpektujúc pritom viaceré záväzné ustanovenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. V odôvodnení rozsudku súd nedal odpoveď na tie argumenty ţalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie dôleţité a mali zásadný právny význam. Ţalobcovia krajskému súdu vytýkali, ţe rozhodol v neprítomnosti ţalobcov a ich advokátky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 09.09.2013, kedy ţiadala pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Ţalobcovia tvrdili, ţe predvolanie zo dňa 05.08.2013 súd adresoval advokátke ţalobcov, ktorá v danom čase uţ nevykonávala advokátsku prax, ktorá skutočnosť bola súdu v danom čase známa aj z inej činnosti. Predvolanie na pojednávanie na deň 11.9.2013 tak nebolo riadne doručené advokátke ţalobcov a právne účinky doručenia predvolania na pojednávanie na deň 05.08.2013 tak nikdy nenastali. Tým, ţe súd neakceptoval dôvod odročenia z dôvodu kolízie pojednávaní, odňal ţalobcom právo konať pred súdom a nechať sa zastupovať právnym zástupcom. Dodali, ţe dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného 5 1Sžr/229/2013 účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd
okolností prípadu a takýmto dôvodom je aj kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak nemoţno od účastníka spravodlivo ţiadať, aby si zvolil iného zástupcu, nakoľko tu existuje zákonný dôvod, ktorý vylučuje zastúpenie iným advokátom - § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (obdobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 252/2009, sp. zn. 5 Cdo 26/2010). Ţalobcovia ďalej namietali, ţe nebolo preukázané, ţe správny orgán doručil do vlastných rúk účastníkom taký návrh registra alebo výpis z registra, ţe všetky spoluvlastnícke podiely na parcelách 401/1 aţ 401/4 boli doplnené. Správny orgán doručoval iba taký výpis z návrhu registra, kde bol uvedený iba spoluvlastnícky podiel jednotlivých ţalobcov a ostatné spoluvlastnícke podiely neboli doplnené a ani neboli navrhnutí spoluvlastníci. Jednoznačne teda nešlo o výpis návrhu registra a ţalobcovia nepoznali doplnenie ostatných podielov a tak ani nemohli podať prípadné námietky. Ţiadne oznámenie o doplnení predmetu konania ROEP nebolo ţalobcom doručené, hoci sa jednalo o zmenu a úpravu pôvodného návrhu, oznámenia. Odôvodnenie krajského súdu v tejto časti bolo v rozpore s § 5 ods. 1 zákona. Oznámenie o začatí konania má rozhodujúci a zásadný právny význam pre kaţdého účastníka, a to z dôvodu, aby tento mohol riadne a včas uplatniť svoje práva, vyjadrenia či námietky. Ţiaden zo ţalobcov nevedel o tom, kedy sa začalo konanie, nepoznal ani jeho priebeh, ani sa nemohol vyjadriť, realizovať svoje práva, ani podať námietky proti výpisu návrhu ROEP, ktorý bol doručený v takom znení, ţe v ňom neboli označené doplnené všetky spoluvlastnícke podiely, ani navrhnutí ich vlastníci či spoluvlastníci. V administratívnom spise nie je zaloţený ţiaden listinný ani iný dôkaz, ktorým by bolo preukázané, ţe konajúci orgán postupoval v súlade so zákonom a rešpektoval základné zásady správneho konania. V celom administratívnom spise sa
ţalobcov nenachádza ţiaden doklad o tom, kedy bol rozšírený predmet konania ROEP aj o parcely č. 401/1, 401/2, 401/3 a 401/4, ktoré mali vzniknúť aţ ďalším rozdelením
GP koncom mája 2008. Konanie ROEP bolo preukázateľne začaté v roku 1996 a keďţe označené pozemky mali preukázateľne vzniknúť aţ v roku 2008, tak konajúci orgán bol povinný vykonať zmenu, doplnenie predmetu konania 6 1Sžr/229/2013 zákonným spôsobom, čo však neurobil. Ţiadne listinné dôkazy zaloţené v administratívnom spise túto skutočnosť nepreukazujú. Pokiaľ súd uviedol, ţe orgán konajúci o ROEP nemal právomoc posudzovať zákonnosť notárskeho osvedčenia o vydrţaní vlastníctva okrem postupu
zákona, tak bol povinný túto skutočnosť rešpektovať a nie v rozpore s tým dospieť k záveru, ţe ţalobcovia údajne podali návrh na vydanie rozhodnutia
1 zákona po uplynutí lehoty na podanie námietok a ţe sa s týmto návrhom nemohli zaoberať, pretoţe z celého administratívneho spisu vôbec nevyplývalo, ţe takýto návrh ţalobcovia podali správnemu orgánu. Súd ani presne neuviedol, ktorí so ţalobcov mali takýto návrh po uplynutí lehoty podať. Ohľadne námietky zloţenia komisie, ktorá vykonávala činnosť v konaní ROEP, sa súd vôbec nezaoberal námietkami ţalobcov, ani sa k nim nevyjadril a tieto ani vyvrátené neboli. Z písomnosti doručených ţalobcom bolo zrejmé, ţe členovia komisie boli vymenovaní aj „inou osobou“ ako umoţňuje zákon a teda v rozpore so zákonom.
ţalobcov bolo zaráţajúcim i odôvodnenie prvostupňového súdu o námietkach ţalobcov týkajúcich sa zapísania GP č. 401370309-20/2008 o rozdelení parciel 401/1 a 401/2 na parc. č. 401/1 aţ 401/4. Súd uviedol, ţe uvedené bolo moţné, nakoľko zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení platnom ku dňu zápisu tohto GP (máj 2008) umoţňoval zápis GP aj bez listiny. Uvedené konštatovanie je však v hrubom rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve, a tento postup prislúcha len výlučnému vlastníkovi. Iba všeobecný a strohý odkaz súdu na zák. č. 162/1995 Z. z. bez bliţšej konkretizácie a odôvodnenia zákonného ustanovenia tohto predpisu,
ktorého súd postupoval a ktoré aplikoval pri posúdení veci, nepreukazuje správnosť, pravdivosť a zákonnosť vydaného rozhodnutia. Ďalej ţalobcovia k odôvodneniu krajského súdu v súvislosti s tvrdením ţalobkyne, ţe nadobudla vlastníctvo k pôvodnej pkn. parc. č. 401 po svojej nebohej matke z titulu dedenia, uviedli, ţe ţalobkyňa 3/ tvrdila a aj preukázala, ţe nadobudla podiel z parc. č. 399 a 402, a ţe spoluvlastnícky podiel 1/5 z pôvodnej parc. 401, patriaci k týmto parcelám nadobudla zo zákona ku dňu smrti matky. Bola jediným zákonným dedičom po svojej matke, 7 1Sžr/229/2013 pretoţe viacerí dedičia neboli, predmet dedičstva ani dedič nemohol byť sporný. Ţalovaná súdu oznámila, ţe dedičské konanie po jej matke a starom otcovi nie je skončené a súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadať. Výrok, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom a chýbajúci spoluvlastnícky podiel vyznačil v prospech toho, komu svedčal zápis vo verejnej listine, nemal
ţalobcov oporu v odôvodnení súdu, pretoţe doplnené spoluvlastnícke podiely boli vyznačené v prospech tých osôb, u ktorých boli ich podiely zahrnuté do podielu 11/20-tín v prospech manţelov Š. a B., ktorí ich mali získať vydrţaním, čo vyplýva aj z obsahu notárskeho osvedčenia o vydrţaní. Ţalobcovia zdôraznili, ţe v správnom súdnictve je súd viazaný obsahom jednotlivých bodov ţaloby a v odôvodnení sa musí s nimi vysporiadať. Nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia krajský súd v správnom súdnictve odníma účastníkovi moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, ţe krajský súd sa uvedených zákonných zásad dôsledne nepridrţiaval, svoje odôvodnenia bez akýchkoľvek argumentov obmedzil len na obyčajné konštatovania, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a preto mu chýba presvedčivosť poţadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 posledná veta v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). III. Stručné zhrnutie vyjadrení žalovaného a účastníkov konania 1/ a 2/ k odvolaniu žalobcov A/ Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný uviedol, ţe nebolo moţné dostatočne sa vyjadriť k tvrdenima ţalobcov, ţe súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ţe nedostatočne a nespoľahlivo zistil skutkový stav, ktorý je v rozpore s obsahom listín, ţe si v celom rozsahu osvojil nesprávny postup a závery ţalovaného a k ďalším všeobecným tvrdeniam v odvolaní, keďţe ţalobcovia neuviedli ani jeden konkrétny príklad, kedy správne orgány a následne aj súd postupovali v rozpore so zákonom, v ktorom prípade vec bola nesprávne právne posúdená, v čom spočíval rozpor s tvrdeným obsahom listín a pod. 8 1Sžr/229/2013 K námietke o nedoručení oznámenia začatí konania o ROEP
5 zákona ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovia opomenuli prihliadnuť na ustanovenie § 5 ods. 4 toho istého právneho predpisu,
ktorého konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené aţ do schválenia registra. V zmysle § 5 odseku 1 zákona sa konanie
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Predmet konania
zákona bol zrozumiteľne uvedený v § 1 ods. 2 a nepochybne sa teda v konaní o zostavenie ROEP v katastrálnom území dotklo toto konanie aj parciel č. 401/1 aţ 401/4, pretoţe v evidencii katastra neboli evidované úplné vlastnícke podiely, resp. vlastníci podielov týchto parciel. Zrozumiteľne je v zákone uvedené tieţ, komu sa má oznámenie o začatí konania doručiť do vlastných rúk (§ 5 ods. 5 zákona).
tohto ustanovenia zákona sa do vlastných rúk doručuje oznámenie nájomcom a iným oprávneným osobám, vymedzeným v ustanovení § 7 katastrálneho zákona. Inými oprávnenými osobami sú v zmysle tohto ustanovenia správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce a iné osoby, oprávnené z práv k cudzím veciam - záloţný veriteľ, oprávnený z vecného bremena alebo z predkupného práva. Zmyslom doručovania výpisu z návrhu registra je, aby sa kaţdý z účastníkov konania mohol presvedčiť, ţe zostavovaný register bude obsahovať správne údaje o jeho vlastníctve a ak tomu tak
jeho zistení nie je, môţe v zákonom určenej lehote podať proti výpisu námietky, o ktorých po predchádzajúcom stanovisku komisie ROEP rozhodne správny orgán. Je preto nepochopiteľné, prečo ţalobcovia v odvolaní poukazujú na to, ţe „ ... správny orgán doručoval iba taký výpis z návrhu registra, kde bol uvedený iba spoluvlastnícky podiel jednotlivých ţalobcov a ostatné spoluvlastnícke podiely neboli doplnené a ani neboli navrhnutí spoluvlastníci“. Ţalovaný zdôraznil, ţe predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o námietke účastníka proti výpisu z návrhu ROEP, ktoré bolo vydané ako tzv. čiastkové rozhodnutie a po jeho právoplatnosti bude zapracované do (stále len) návrhu registra, ktorý bude predloţený na schválenie správnemu orgánu, teda predmetom preskúmavaného správneho rozhodnutia nie je rozhodnutie o schválení ROEP ako celku. Súd v tomto konaní preto nemôţe skúmať, či boli splnené podmienky pre notárom vydané osvedčenie o vydrţaní vlastníctva a ani to, či niektorý z účastníkov tohto konania podal včas, či aţ po uplynutí zákonnej lehoty, návrh na vydanie rozhodnutia
9 1Sžr/229/2013 Zloţenie komisie ROEP v obci rovnako nebolo predmetom preskúmania súdom, avšak pre úplnosť ţalovaný poukázal na to, ţe zloţenie komisie určuje zákon v § 4 ods. 3. K poukazovaniu na listinu,
ktorej starosta obce Rybany písomne dňa 17.06.2009 „menoval“ za člena komisie inú osobu, neţ v komisii pôsobila predtým - z radov vlastníkov ako ich zástupcu – ţalovaný uviedol, ţe na návrh obce z vlastníkov pozemkov a nájomcov, po ich súhlase, ďalších členov komisie určí správny orgán. Menovanie člena komisie nie je podmienkou jeho pôsobenia v komisii. Ţalobcovia označili za zaráţajúce odôvodnenie súdu, ktorým vyriešil námietky ţalobcov týkajúce sa zapísania GP č. 401370309-20/2008 o rozdelení parciel 401/1 a 401/2 na parc. č. 401/1 aţ 401/4... v postupe súdu videli hrubý rozpor s hmotnoprávnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve, pretoţe „ ... tento postup prislúcha len výlučnému vlastníkovi“... Z ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka si takýto právny názor osvojila právna zástupkyňa ţalobcov, v odvolaní neuviedla. Ţalobcovia ďalej uviedli, ţe ţalobkyňa 3/ tvrdila a aj preukázala, ţe nadobudla podiel z parc. č. 399 a 402 a ţe spoluvlastnícky podiel 1/5 z pôvodnej parcely č. 401, patriaci k týmto parcelám, nadobudla zo zákona ku dňu smrti matky a keďţe bola jediným zákonným dedičom po svojej matke, predmet dedičstva ani dedič nemohol byť sporný. Ţalovaná súdu oznámila, ţe dedičské konanie po jej matke a starom otcovi nie je skončené a súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadnuť. K uvedenému ţalovaný vyslovil názor, ţe táto argumentácia bola zjavne protirečivá, keď na jednom mieste sa uvádza, ţe spoluvlastnícky podiel po matke nadobudla a vzápätí uvedie, ţe konanie o dedičstve ešte nie je skončené. Pre účely evidencie v katastri je potrebné preukázať prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dedením predloţením verejnej listiny. V danom prípade ţalobkyňa tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k podielu 1/5 parc. č. 401 nepreukázala doteraz. Ţalovaný vyjadril názor, ţe ţalobcovia prostredníctvom podania odvolania sa nesnaţia poukázať na vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu, ale poukazovaním na procesné pochybenia súdu, ako ich oni prezentujú, sa snaţia o to, aby konečné rozhodnutie vo veci bolo vydané čo najneskôr. V tejto súvislosti poukázal na text poznámky zapísanej v LV č. X. a č. X. pre k. ú. R., z ktorého moţno zistiť, ţe podiel 1/5 patriaci ţalobcom 1/ a 2/ z parc. č. 401/1 a č. 401/4 je predmetom konania pred súdom.
našich zistení 10 1Sžr/229/2013 vo veci uţ prvostupňový súd rozhodol, po podaní odvolania ţalobcami je vec na Krajskom súde v Trenčíne (spis. zn. 19Co/847/2013). Nie je zrejme náhoda, ţe podiely ţalobkyne 3/ v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní a ktoré sú zapísané v LV č. X., X., X. a X., sú predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so ţalobcami 1/ a 2/. Rozhodnutie o vklade vlastníctva v konaní vedenom prvostupňovým správnym orgánom pod č. V 481/2009 nebolo doteraz vydané - konanie je prerušené. Ţalovaný preto povaţoval rozsudok krajského súdu za správny, riadne a zrozumiteľne odôvodnený. Dôvody, pre ktoré ţalobcovia podali odvolanie, označil za právne bezvýznamné a účelové. B/ Účastníci konania 1/ a 2/ súhlasili s rozsudkom krajského súdu. IV. Argumentácia rozhodnuia žalovaného Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C 29/10 zo dňa 12.08.2010 rozhodol o námietke I.. I. Š. proti návrhu ROEP v k. ú. R. zo dňa 03.06.2009 tak, ţe zmenil údaje v návrhu ROEP v časti parc. č. 401/1 aţ č. 401/4, nakoľko vlastníctvo bolo uvedené v návrhu ROEP nesprávne, hoci sa nestotoţnil s tvrdením namietajúceho, kto má byť uvedený ako vlastník. Ţalovaný na odvolanie ţalobcov rozhodol o námietkach I.. I. Š. proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. R. tak, ţe čiastočne zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu 1/20-iny M. Z., rod. A., k parc. č. KN C 401/1, č. KN C 401/3 a č. KN C 401/
Notárskej zápisnice č. N 101/2008, NZ 31057/2008, ţalovaný zmenil (opravil) prvostupňové rozhodnutie tak, ţe spoluvlastnícky podiel 1/20 v parc. č. 401/1, 401/3 a č. 401/4 rozdelil rovnakým dielom medzi pkn. vloţky č. 174, č. 175 a č. 176. 12 1Sžr/229/2013 Ţalovaný v napadnutím rozhodnutí uviedol, ţe predmetom konania
2 zákona sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované (nie sú zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností) alebo sú evidované neúplne
osobitých predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Z dôvodu, ţe na parc. č. 401/1-401/4 boli zaloţené LV, ale nie na 100%, tieto parcely boli predmetom konania. Ţalovaný poukázal na to, ţe v konaní ROEP nemoţno skúmať podklady, ktoré boli pouţité pri spísaní notárskej zápisnice - osvedčenia o vydrţaní
č. 323/92 Zb. tak, ako to navrhovali odvolávajúci. Z vyhlásení priloţených k osvedčeniu o vlastníctve nie je moţné zistiť, ktorí právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch ho podpísali a po ktorých pôvodných vlastníkoch a ani nemoţno zistiť počet či okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250ja ods 1 O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe podanie odvolania ţalobcami nebolo dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.04.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Odvolací súd na úvod poukazuje na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli s účinnosťou od 01.10.2013 zrušené správy katastra a zároveň ním bola vymedzená pôsobnosť okresných 13 1Sžr/229/2013 úradov, o. i aj na úseku katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené pôsobnosť zrušenej Správy katastra Bánovce nad Bebravou, ktorá v tomto konaní bola správnym orgánom prvého stupňa, vykonáva Okresný úrad Bánovce nad Bebravou. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode. Vzhľadom na uvdené pôsobnosť zrušeného Katastrálneho úradu v Trenčíne, ktorý bol v tomto konaní odvolacím správnym orgánom a vydal ţalobou napadnuté rozhodnutie, vykonáva Okresný úrad Trenčín. Preto pod označením „ţalovaný“ v texte tohto rozsudku treba rozumieť pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu, v závislosti od kontextu odôvodnenia.
1 a 2 zákona v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
1 zákona na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Konanie sa začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci; toto oznámenie bude vyvesené aţ do schválenia registra. V oznámení
odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov, alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich uţívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom, alebo
osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. (§ 5 ods. 3, 4, 5 zákona). 14 1Sžr/229/2013
180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (ods. 1). Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje (ods. 2).
1 veta prvá a druhá zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o moţnosti
námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve, alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky.
2 zákona námietky spolu s ich odôvodnením moţno podať komisii do 30 dní odo dňa
3 zákona námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyţiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich spolu predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby o preskúmanie rozhodnuia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho 15 1Sžr/229/2013 orgánu o námietke účastníka 1/ proti výpisu z návrhu ROEP, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa riadne zaoberal ţalobnými námietkami, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje záveru a pokiaľ dospel k záveru, ţe správne rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a ţalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, bolo potrebné rozhodnutie súdu o zamietnutí ţaloby
1 O.s.p., povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne pochybenie. Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. na túto odkazuje a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, vyplynulo, ţe príslušný správny orgán začal v obci Rybany konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim; za tým účelom zabezpečil zostavenie návrhu registra v obci Rybany, z ktorého výpis doručil do vlastných rúk kaţdému účastníkovi, vrátane ţalobcov. Správny orgán v súlade s § 7 ods. 1 zákona ţalobcom doručil do vlastných rúk výpis z návrhu registra. Odvolací súd zhodne so záverom krajského súdu konštatoval, ţe ţalovaný konal v súlade so zákonom a neporušil ţiadne práva ţalobcov, ktorým doručil do vlastných rúk výpis z návrhu registra a nie úplný návrh registra. Keď ţalobcovia ţiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie o. i. aj z dôvodu, ţe im nebolo doručené oznámenie o začatí konania
5 zákona, odvolací súd poukazuje na znenie uvedeného ustanovenia a zdôrazňuje, ţe konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí v obci, teda povinnosť doručiť oznámenie o začatí konania o ROEP správnemu orgánu zo zákona nevyplýva. Navyše – ako správne poznamenal ţalovaný, táto časť konania predchádzala zostaveniu registra, a preto v prejednávnej veci, v ktorej sa konalo o námietkach účastníka 1/ proti návrhu registra, nebolo moţné prihliadnuť na uvedený ţalobný dôvod. 16 1Sžr/229/2013 Odvolací súd taktieţ zdôrazňuje, ţe predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o námietke účastníka proti výpisu z návrhu ROEP, ktoré je len čiastkovým rozhodnutím. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia nie je rozhodnutie o schválení ROEP ako celku a teda súd nemôţe skúmať, či boli splnené podmienky osvedčenie o vydrţaní vlastníctva, ani včasnosť návrhu na vydanie rozhodnutia
V súvislosti s uvedeným odvolací súd zhodne s krajským súdom dodáva, ţe nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie, ţe predmetom ROEP mala byť aj parc. č. 402. Napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodované o uvedenej parcele, pretoţe námietky účastníka 1/ proti návrhu ROEP sa tohto pozemku netýkali. K námietke ţalobcov smerujúcej k postupu krajského súdu, ktorý neodročil pojednávanie vo veci na základe ţiadosti ich právnej zástupkyne ako aj k spochybňovaným účinkom doručenia predvolania na pojednávanie, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 119 O.s.p., ktoré zakotvuje moţnosť (nie povinnosť) konajúceho súdu pojednávanie odročiť. V zmysle označeného zákonného ustanovenia súd môţe pojednávanie odročiť, pokiaľ dôvody v ţiadosti povaţuje za dôleţité a pokiaľ dospel k záveru, ţe účasť všetkých účastníkov na pojednávaní je nevyhnutná. Treba poukázať na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je v preskúmavacom konaní rozhodujúci skutkový stav daný v čase vydania napadnutého správneho rozhodnutia. Navyše treba poukázať aj na § 250h ods. 1 O.s.p.,
ktorého nemoţno ţalobné dôvody rozširovať po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na jej podanie. Je teda zrejmé, ţe pokiaľ mal súd k dispozícii kompletný administratívy spis ţalovaného, z ktorého bol zrejmý stav daný v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd nemal dôvod nevyhnutne vyţadovať účasť všetkých subjektov na pojednávaní a pokiaľ ţiadosť o odročenie odôvodnenú kolíziou s iným konaním vyhodnotil ako nedôvodnú, v tomto jeho postupe nebolo moţné vidieť ţiadne pochybenie. Pokiaľ ţalobcovia tvrdia nepreukázanie účinkov doručenia predvolania na pojednávanie, je zrejmé, ţe svojou argumentáciou si zároveň oponujú, keďţe súdu bola pred pojednávaním doručená ţiadosť o odročenie tohto pojednávania. Predvolanie na pojednávanie nepochybne prevzala JUDr. Ing. Viera Kolačanská, ktorá sa oboznámila so súdnym spisom uţ dňa 14.05.2012 na základe poverenia pôvodnej advokátky JUDr. Harvánkovej. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval tieto odvolacie námietky ţalobcov za opodstatnené. 17 1Sžr/229/2013 Ţalobcovia neuviedli v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného vyvrátili, ich odvolacie námietky, ktoré boli totoţné s námietkami ţalobnými a s ktorými sa riadne vysporiadal uţ súd prvého stupňa v napadnutom odvolaní (na jeho argumentáciu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje) neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podla § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom vzhľadom na ich neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov neumoţňuje a ostatní účastníci konania si náhradu trov neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 28. apríla 2015 JUDr. Elena Berthotyová PhD., v . r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.