Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzuje z ust. § 238 ods. 1 OSP a podáva ho z dôvodu
2 písm. b/ a § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.
1 OSP, účinnom od 1.9.2005, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2/ až 4/.
2 OSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potreb- nom rozsahu opakuje sám. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že nesezónny tovar spoločnosti navrhovateľa z prevádzkových dôvodov bol uskladňovaný v priestoroch v nájme odporcu na Z., výsluchom účastníka konania – konateľky navrhovateľa, výsluchom svedkom M.F., E.J., J.K a podporne napríklad dodacím listom č. 9 z 24.10.2000 vystavenom odporcom. Navrhovateľ poukazuje aj 1 Obdo V 100/2006 4 na ďalší dôkaz – zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa z 13.3.2002. Odporcu na tomto valnom zhromaždení zastupoval advokát, ktorý k časti programu rokovania: Požiadanie odporcu, ako konateľa spoločnosti, o podanie informácie spoločníkom o záležitostiach spoločnosti – tovaru presne špecifikovanom, ktorý bol predmetom konania, a ktorý sa 26.1.2001 nachádzal v priestoroch na Z., uviedol, že „môj klient J.M. tvrdí, že tovar, s ktorým podnikali J.M. a Ing. R. R., ako živnostníci, vrátane vyššie uvedeného tovaru vo vlastníctve spoločnosti si fyzicky rozdelili“, t.j. nepopieral napr., že predmetný tovar, jeho časť sa nikdy, alebo k 21.1.2001 nenachádzal v priestoroch na Z.. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo svedeckými výpoveďami preukázané, akým spôsobom sa evidoval presun tovaru navrhovateľa z predajne v P. do skladu na Z. v B., a to vypisovaním dodacích listov v dvoch exemplároch, z ktorých jeden zostával v predajni v P. a jeden v sklade na Z. v B.. Tovar fyzicky prevážali konatelia spoločnosti. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že tovar spoločnosti navrhovateľa sa v priestoroch odporcu nachádzal a presúval sa medzi prevádzkou navrhovateľa z P. do B. a naopak, len v jedno inventarizačné obdobie – navrhovateľ vznikol 6.3.2000, dňa 26.1.2001 odporca zamedzil prístup zamestnancom navrhovateľa do tejto prevádzky, pričom odporca neumožnil spoločnosti navrhovateľa odviezť si z týchto priestorov žiadny tovar, iba účtované doklady, čím zhodnotenie skutkového stavu odvolacím súdom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd pri rozhodovaní o časti návrhu, týkajúcej sa sumy 31 200 Sk, neuviedol, čo z dokazovania vykonanom prvostupňovým súdom mal za preukázané alebo nie, a keďže dokazovanie v žiadnom rozsahu v konaní pred ním nezopakoval
1 OSP, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový súd. Keďže navrhovateľ peňažné prostriedky vo svojom vlastníctve dočasne deponoval na účet vedený na meno fyzickej osoby, ku ktorému mal dispozičné právo ďalší konateľ a spoločník navrhovateľa, je právne relevantné, či peňažné prostriedky navrhovateľ vkladal na tento účet z nejakého právneho dôvodu, a ak áno, z akého, podstatnú skutočnosť, ktorú odvolací súd pri svojom rozhodovaní opomenul. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že právny dôvod plnenia spoločnosti navrhovateľa – bezhotovostné vklady - na predmetný účet neexistoval. Keďže peňažné prostriedky boli vložené spoločnosťou navrhovateľa bez právneho dôvodu 1 Obdo V 100/2006 5 na predmetný bankový účet, ktorý však nebol vo výlučnej dispozícii majiteľky tohto účtu, ale aj v dispozícii odporcu, ktorý výlučne uskutočnil dispozíciu so žalovanou peňažnou sumou, je odporca účastníkom hmotno-právneho záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, s povinnosťou vydať navrhovateľovi plnenie poskyt- nuté bez právneho dôvodu. Navrhovateľ je toho názoru, že odvolací súd pri rozhodovaní o tejto časti návrhu vec nesprávne právne posúdil. Navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie navrhovateľa po zistení, že dovolanie je
1 OSP prípustné a dospel k záveru, že je aj dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 31 200 Sk a vydanie veci
uvedeného zoznamu, prípadne zaplatenia ich ceny v sume 71 164,10 Sk zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi 102 364,10 Sk bezdôvodného obohatenia s 11% úrokom z omeškania od 1.8.2002 a trovy konania. Vykonal v tejto veci dokazovanie, a to predloženými písomnými dokladmi, prednesmi účastníkov, ako aj vypočutím svedkov. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na predložených dodacích listoch, ktorými považoval za preukázané, že v priestoroch odporcu bol uložený tovar navrhovateľa, ktorý mu nebol vydaný, ďalej svedeckými výpoveďami, ktorými mal preukázané, že navrhovateľ skladoval svoj tovar u odporcu, a že na účet, ktorý bol vedený na meno konateľky, sa vkladali finančné prostriedky a tržby navrhovateľa, ako aj samotným prejavom odporcu, ktorý v priebehu konania uviedol, že z účtu vybral tržby za dni 22.12.2000, 3.1., 10.1. a 12.1.2001, z čoho vyvodil, že odporca vedel, že ide o účet spoločnosti navrhovateľa. Odvolací súd však pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení, keď rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil.
1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.
odseku 2 tohto ustanovenia, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym 1 Obdo V 100/2006 6 skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Z uvedeného vyplýva, že keď odvolací súd považuje skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, za nesprávny, môže tento súdom prvého stupňa zistený skutkový stav zmeniť len za podmienky, že dokazovanie zopakuje. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, že by zopakoval dokazovanie, odvolacie konanie trpí vadou konania v zmysle § 242 ods. 1 OSP, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorej musí dovolací súd prihliadnuť. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení bez toho, aby sám zopakoval dokazovanie, prípadne doplnil skutkový stav v zákonom prípustných medziach prostredníctvom súdu prvého stupňa.
1 OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.
odseku 2 tohto ustanovenia, ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Dovolací súd vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 31. marca 2008 JUDr. Margita Fridová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.