N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 18/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom
- novembra 2014 v Bratislave v trestnej veci obţalovaného JUDr. J. V. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., o návrhu obţalovaného na odňatie a prikázanie veci takto r o z h o d o l : Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obţalovaného JUDr. J. V. vedená na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 29T 52/2012, sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Považská Bystrica. O d ô v o d n e n i e Na Okresnom súde Ţilina sa vedie pod sp. zn. 29T 52/2012, konanie v trestnej veci obţalovaného JUDr. V. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. (návodca). Písomným podaním z
- septembra 2014 (č.
- 365 spisu) obţalovaný poţiadal o odňatie veci príslušnému okresnému súdu a jej prikázanie inému súdu v inom kraji, mimo ţilinského, v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. V písomnom zdôvodnení potom poukázal na to, ţe sudcovia Okresného súdu v Ţiline a prokuratúra nemusia konať nestranne, nakoľko poškodeným je prokurátor Okresnej prokuratúry Ţilina, nerešpektujú jeho práva, keďţe súd nekriticky prijal obţalobu, napriek jeho nevine. 6 Ndt 18/2014 2 Najvyšší súd ako súd najbliţšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako aj predloţený spisový materiál a dospel k takému záveru, ţe v danom prípade je daný dôvod na odňatie. Z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.). Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por. Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôleţité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môţu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náleţité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Medzi dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Moţno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú). 6 Ndt 18/2014 3 Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, aţ kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môţe subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môţe byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým obvineného. Tieţ sa v tomto smere odkazuje na to, ţe spravodlivosť nemôţe byť iba vykonávaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je vykonávaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môţe dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. I keď z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by medzi poškodeným prokurátorom a sudcami daného súdu boli osobné vzťahy takej intenzity, ktoré by im bránili postupovať vo veci spôsobom vyššie naznačeným, avšak okolnosť, ţe poškodený prokurátor, ktorý inicioval práve teraz prejednávané stíhanie obţalovaného a jeho vzťah k ostatným sudcom daného súdu (pracovnoprávny, kolegiálny, priateľský..) môţe vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti dotknutých sudcov. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- augusta 2002, sp. zn. Ndt 58/02) základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené v článku 141 Ústavy Slovenskej republiky znamenajú, ţe súdne konania a rozhodnutia majú byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok. 6 Ndt 18/2014 4 V danom prípade najvyšší súd ani nezistil, ţe by obţalovaný svojím návrhom mal v úmysle spôsobovať nedôvodné prieťahy v konaní. Navyše zo spisového materiálu je zrejmé, ţe Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odňala trestnú vec obţalovaného JUDr. J. V. Krajskej prokuratúre v Ţiline a Okresnej prokuratúre Ţiline a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Trenčíne a táto následne Okresnej prokuratúre v Povaţskej Bystrici. Vyššie uvedené skutočnosti preto odôvodňujú záver, ţe súdne konanie vedené na Okresnom súde v Ţiline, bez akéhokoľvek spochybňovania profesionality sudcov, by sa ako objektívne a nestranné nejavilo navonok. V danom prípade nie je podstatné, či sa jednotliví sudcovia subjektívne cítia, alebo necítia zaujatí v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., nakoľko pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti ich rozhodovania v prejednávanej trestnej veci sú objektívneho charakteru. Na margo námietky smerujúcej procesnému postupu súdu v danej veci obţalovaného treba uviesť iba toľko, ţe táto nemá v súvislosti s daným rozhodovaním ţiadnu relevanciu (viď k tomu ust. § 32 ods. 6 Tr. por.). Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obvineného JUDr. V. odňal Okresnému súdu Ţilina a prikázal ju Okresnému súdu Povaţská Bystrica, čo zodpovedá aj poţiadavkám rýchlosti a hospodárnosti trestného konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- novembra 2014 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová