1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 15/2014, z 3. júla 2014 takto r o z h o d o l : I.
1 písm. a/ Tr. por. uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 15/2014, z 3. júla 2014 sa z r u š u j e. II.
3 Tr. por. žiadosť obžalovaného R. Z., nar. X., o prepustenie z väzby sa z a m i e t a, s tým, že dôvody väzby trvajú naďalej
1 písm. c/ Tr. por. III. Väzba obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka
1 písm. c/ Tr. por. sa n e n a h r á d z a. O d ô v o d n e n i e Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 15/2014, z 3. júla 2014 bol
3 Tr. por. obžalovaný R. Z. prepustený z väzby na slobodu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že obžalovaný R. Z. dňa
1 písm. b/ Tr. por. prokurátor poukazuje na kolúzne správanie sa obžalovaného, ktoré bolo podkladom pre existenciu kolúznej väzby
1 písm. b/ Tr. por. od samého začiatku obmedzenia osobnej slobody obžalovaného R. Z., pričom tento dôvod väzby akceptovali súdy v podstate až do 3. júla 2014. V súvislosti s existenciou trvania takzvanej preventívnej väzby
1 písm. c/ Tr. por. prokurátor tvrdí, že v prípade prepustenia obžalovaného R. Z. na slobodu, existuje obava z dokonania skutku, keďže všetky ostatné osoby, ktoré sa mali podieľať na skutku, sú v súčasnosti buď vo výkone trestu odňatia 3 1 Tost 26/2014 alebo vo väzbe v inej trestnej veci. V prílohe k sťažnosti pripojil kópiu uznesenia o vznesení obvinenia
1 Tr. por., ČVS: PPZ-185/NKA-PZ-BA-2014, zo dňa 3. júna 2014, ktorým boli obvinení M. K. - ako objednávateľ a M. B. pre pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, pričom objektom konania páchateľov mal byť M. Š.. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a aby rozhodol vo veci sám tak, že
3 Tr. por. zamietne žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že naďalej trvajú dôvody väzby
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Poukázal zároveň na to, že v predmetnej veci u obžalovaného R. Z. nie sú ani žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 80 ods. 2 Tr. por., aby bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka
1 písm. c/ Tr. por. K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný R. Z. prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo
1 písm. c/ Tr. por.
1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo 4 1 Tost 26/2014 trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve. Sťažnosť prokurátora proti uzneseniu súdu prvého stupňa bola podaná v súlade s ustanovením § 83 Trestného poriadku, § 185 ods. 1 Trestného poriadku, § 186 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň, túto, prokurátor v súlade s § 189 ods. 3 Trestného poriadku odôvodnil. Najvyšší súd sa nestotožnil s napadnutým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý považuje za neudržateľný a s poukazom na povahu veci sám o väzbe obžalovaného R. Z. rozhodol. Z vyšetrovacieho a súdneho spisu vyplýva nasledovná základná faktografia v prebiehajúcej trestnej veci obžalovaného R. Š. a spol. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Prezídia Policajného zboru uznesením zo dňa 30. júla 2013, ČVS : PPZ-644/NKA-PZ-BA-2013, vzniesol R. Z. (a iným osobám) obvinenie za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu
1 Trestného zákona k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
B. ako hierarchicky najvyššie postavená osoba v jednej časti zločineckej skupiny, ktorej členovia sa označujú ako „S.“, na základe objednávky od doposiaľ nezistenej osoby zadal s prísľubom finančnej odmeny v bližšie nezistený deň začiatkom roka 2010, na bližšie nezistenom mieste, R. Š., ako nižšie postavenému členovi zločineckej skupiny, usmrtenie M. Š., nar. X., kde R. Š. následne oslovil R. Z. a spolu s vopred uváženou pohnútkou pripravili usmrtenie M. Š. a to tak, že dňa
1 Trestného zákona k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
K. ako člen zločineckej skupiny, ktorej členovia sa označujú ako „S.“ a pôsobiaci priamo pod hierarchicky najvyššie postaveným členom celej zločineckej skupiny s prezývkou „K.“, požiadal na bližšie nezistenom mieste a v bližšie nezistený deň pravdepodobne začiatkom roku 2010 L. B., ako hierarchicky najvyššie postavenú osobu v jednej časti, tej istej zločineckej skupiny „S.“, o zabezpečenie vykonania únosu M. Š., nar. X., prostredníctvom L. B. podriadených, nižšie postavených členov zločineckej skupiny „S.“, za čo sľúbil odmenu 15 000 €, kde následne M. K. v bližšie nezistený deň roka 2010 pred dňom
3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej 7 1 Tost 26/2014 žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Obžalovaný R. Z. podal novú žiadosť o prepustenie z väzby dňa
1 písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné 8 1 Tost 26/2014 stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania. Je nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý bolo obžalovanému R. Z. vznesené obvinenie, sa zvýšila natoľko, že príslušný prokurátor na súde prvého stupňa podal na neho obžalobu. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. Uvedené ustanovenia spolu s § 76 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať do väzby iba z dôvodov a načas ustanoveným zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Nadriadený súd zastáva názor, že dôvody tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v prípade obžalovaného R. Z. pretrvávajú naďalej tak, ako boli ustálené predchádzajúcimi rozhodnutiami sudcu pre prípravné konanie, súdu prvého stupňa a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd ale zdôrazňuje, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin, je conditio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie) zákonnosti jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody, a naviac musí byť preukázané, že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Najvyšší súd si je vedomý významu osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že väzba je výnimočným opatrením. V súčasnom štádiu konania pred súdom prvého stupňa sa najvyšší súd nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
ktorého došlo k zoslabeniu dôvodov preventívnej väzby až do takej miery, že senát môže dospieť k záveru, že aj dôvody preventívnej väzby u obžalovaného R. Z. pominuli. A neobstojí ani poukaz na to, že obžalovaný je vo väzbe od 2. augusta 2013. Tvrdenie súdu prvého stupňa o zoslabení dôkaznej situácie obžalovaného R. Z. je
názoru najvyššieho súdu výsledkom izolovaného hodnotenia doteraz vykonaných dôkazov v priebehu hlavného pojednávania. Dôkazy je ale potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo všetkých súvislostiach. Analýzou výpovedí svedkov M. Š. a F. N. možno 9 1 Tost 26/2014 nájsť také súvislosti, ktoré neodôvodňujú záver súdu prvého stupňa o zoslabení dôkaznej situácie v prospech obžalovaného R. Z.. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom neboli zatiaľ vykonané žiadne dôkazy, alebo ktoré by boli dôvodom pre konštatovanie o dramatickej zmene dôkaznej situácie oproti situácii, ktorá existovala v čase podania obžaloby. Z priebehu hlavného pojednávania totiž jednoznačne vyplýva, že ani jeden z vypočutých obžalovaných, prípadne svedkov, nezmenil svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu. Ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. určuje podmienky tzv. preventívnej väzby. Pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Osoba obžalovaného R. Z. (jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti naznačuje ďalšie trestné konanie prebiehajúce v súčasnosti na inom súde) a povaha prejednávaného skutku sú
názoru najvyššieho súdu dôvodmi, ktoré umožňujú záver o nebezpečenstve pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným R. Z. v prípade, ak by bol prepustený z väzby na slobodu.
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru. Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek stav uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní. Vo vzťahu preventívnej väzby k Dohovoru a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) je potrebné uviesť, že
judikatúry ESĽP preventívna väzba 10 1 Tost 26/2014 antedeliktum nie je Dohovorom dovolená (rozsudok Ječius vs. Litva z 31. júla 2000).
ESĽP tento dôvod je obmedzený len na poskytnutie prostriedku zmluvným štátom, ako prekaziť určitý konkrétny trestný čin, teda v podstate len na prekazenie trestného činu v štádiu pokusu, pre ktorý sa potom vedie trestné stíhanie. Nebezpečenstvo opakovania trestného činu ako dôvod väzby neopiera ESĽP o slová Dohovoru „je nutné zabrániť spáchaniu trestného činu“, ale o oprávnenie, ktoré ESĽP priznáva zmluvným štátom stanoviť vedľa dôvodov uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ďalšie dôvody zatknutia, ktoré pristúpia naviac k dôvodnému podozreniu. Z toho vyplýva, že dôvod väzby, tak ako je upravený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a jeho aplikácia v judikatúre všeobecných súdov, nie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru.
názoru najvyššieho súdu v prípade obžalovaného R. Z. sú splnené podmienky väzby aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s argumentáciou súdu prvého stupňa o dĺžke trvania väzby od 2. augusta 2013, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por.,
ktorého orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene. Po analýze vyšetrovacieho a súdneho spisu najvyšší súd dospel k záveru, že požiadavka rýchlosti stanovená ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. bola orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, ktoré konali v prípravnom konaní, rešpektovaná a túto požiadavku spĺňa i postup súdu prvého stupňa po podaní obžaloby. Najvyšší súd zároveň považuje za významné zdôrazniť, že osobitná rýchlosť pri posudzovaní prípadu, na ktorú má osoba držaná vo väzbe právo, nemôže byť na ujmu úsilia sudcu plniť svoju úlohu s patričnou starostlivosťou. V súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky aj najvyšší súd za zákonný a ústavne konformný považuje taký postup, keď o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka sa rozhodne samostatným výrokom v uznesení. Potreba individualizácie výroku uznesenia, ktorým sa rozhodovalo o nahradení, resp. nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, vyplýva z relevantných ustanovení Trestného poriadku o väzbe a procesných prostriedkov o náhrade väzby a najmä z charakteru základného práva na osobnú slobodu. Zásah do osobnej slobody v podobe jej obmedzenia musí mať svoj jednoznačný základ vo výrokovej časti súdneho rozhodnutia, s ktorou zákon spája právne účinky a musí sa odzrkadliť aj v jeho samostatnom odôvodnení. Najvyšší súd, rozhodujúci na podklade sťažnosti prokurátora o väzbe, bol povinný vzhľadom na preferenciu 11 1 Tost 26/2014 osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním obžalovaného na slobode za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka. Argumenty obžalovaného uplatnené v žiadosti o prepustenie z väzby a vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora nepresvedčili najvyšší súd o tom, že právny záujem obžalovaného na osobnej slobode prevažuje nad rizikom naplnenia väzobných dôvodov, ktorú skutočnosť premietol do výroku vlastného uznesenia, ktorým rozhodol o nenahradení väzby obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd procesný prostriedok, a to dohľad probačného a mediačného úradníka, nepovažuje za dostatočný na náhradu väzby obžalovaného R. Z.. Tento názor primárne opiera o závažnosť skutku, pre ktorý je voči nemu vedené trestné konanie, keď jeho konanie smerovalo proti životu a zdraviu fyzickej osoby s nenapraviteľným následkom. Záver najvyššieho súdu,
ktorého nepovažuje procesný prostriedok - dohľad probačného a mediačného úradníka za dostatočnú náhradu väzby v prípade obžalovaného R. Z., vyplýva z povinnosti súdu pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme dôsledného dodržiavania zákonov a rešpektovania základných práv a slobôd jednotlivých fyzických a právnických osôb. Najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora neopomenul ani argumentáciu obžalovaného R. Z. uplatnenú v žiadosti o prepustenie z väzby a vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 55/98, ktorú argumentáciu si osvojil aj súd prvého stupňa. Po analýze nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 55/98, z
výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, potom najvyšší súd postupom
1 písm. a/ Tr. por. zrušil sťažnosťou 12 1 Tost 26/2014 napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť obžalovaného R. Z. o prepustenie z väzby s tým, že dôvody väzby
1 písm. c/ Tr. por. trvajú naďalej a nenahradil väzbu obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 16. júla 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu Vypracoval : JUDr. Pavol Polka Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.