4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej 2 3 Sţf 7/2010 len zákon č. 511/1992 Zb.) odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/11644/08/Kaš zo dňa 23.07.2008 pre neodôvodnenosť zamietol. Uvedeným platobným výmerom bol
4 zákona č. 511/1992 Zb. určený ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004 v sume 1 011 487,-- Sk na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe hodnotí námietku ţalobcu,
ktorej ţalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy ako nedôvodnú, pretoţe ţalobca neumoţnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly, pretoţe na výzvy správcu dane prostredníctvom právneho zástupcu vôbec nereagoval ani ţalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, nepredloţili doklady k daňovej kontrole, a teda ţalobca si nesplnil povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., lebo ţalobca nepreukázal ţiadne zdaniteľné obchody správcom dane ţiadanými dokladmi a nepreukázal teda, ţe daň na vstupe zúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Správca dane vykonal opakované úkony voči ţalobcovi, ktoré preukazujú dodrţanie zákonných podmienok na pouţitie určenia dane
pomôcok správcom dane, uviedol na základe akých pomôcok a na akom základe určil rozdiel dane, a pretoţe nezistil ani ţiadne také okolnosti, z ktorých by mohli pre ţalobcu plynúť výhody, na ktoré ţalobca poukazoval ako v odvolaní, tak aj v ţalobe proti ţalovanému rozhodnutiu, pouţitie pomôcok pre rozhodnutie správcu dane bolo správne a súladné so zákonom, pretoţe ani dohoda pre nesúčinnosť ţalobcu nepripadala do úvahy. Nebolo povinnosťou správcu dane v danom prípade vykonať navrhnuté abstraktné a nekonkrétne dokazovanie, ktoré produkoval ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ako aj v ţalobe. Ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, ktoré je potrebné splniť a táto zákonná úprava vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní (§ 29 zákona č. 511/1992 Zb.) je špeciálna, pretoţe zákon o dani z pridanej hodnoty z dôvodu zloţitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane oveľa prísnejšie podmienky, ako sú podmienky pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následky z ich nedodrţania znáša daňový subjekt, teda ţalobca. Ţalobca mal v danom prípade preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, čo však neurobil, preto bol správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré mal k dispozícii, pretoţe absentovala pre správanie sa ţalobcu jeho súčinnosť so správcom dane. Tvrdenie ţalobcu, ţe u ţalovaného nebola vôľa vykonať ním navrhnuté nekonkrétne dôkazy krajský súd povaţoval za nezrozumiteľné, zhodne s názorom ţalovaného, pretoţe práve správanie sa ţalobcu po začatí daňovej kontroly bolo také, ktoré smerovalo k tomu, ţe ţalobca nemal vôľu predloţiť správcovi dane ţiadne dôkazy a nemal vôľu poskytnúť mu ţiadnu súčinnosť, pričom sa vyhýbal predvolaniam a výzvam správcu dane na predloţenie dokladov k daňovej kontrole. Preto aj poukaz ţalobcu na princíp právnej istoty, legitimity očakávania, proporcionality a na zásadu rovnosti zbraní vyznieva v tomto kontexte 3 3 Sţf 7/2010 ako nezrozumiteľné tvrdenie ţalobcu, ktoré nemá oporu v obsahu spisu ţalovaného ani v obsahu ţaloby ţalobcu. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca nebol sankcionovaný za nesplnenie povinností iných daňových subjektov ako to v ţalobe namietal, resp. aj v odvolaní proti platobnému výmeru. Nakoľko odvolanie ţalobcu smerovalo proti rozhodnutiu správcu dane o dani určenej
pomôcok, krajský súd skúmal len dodrţanie zákonných podmienok na pouţitie tohto spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu
3 zákona č. 511/1992 Zb., a pretoţe zistil ţe tieto zákonné podmienky a postup bol dodrţaný, ţalovaný správne vo veci rozhodol, ak odvolanie ţalobcu pre nedôvodnosť zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemoţno predsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Správca dane má dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a vyuţitím prostriedkov exemplifikatívne uvedených v ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ktorými moţno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti) pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k fiktívnemu zdaniteľnému plneniu, mal byť podrobný výsluch konateľov, prípadne ďalších zamestnancov a
obsahu výsluchu a jeho hodnotení v intenciách ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. bude treba zváţiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s dodávateľom, u ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie. Z uvedeného vyplýva, ţe kaţdý účastník konania musí mať moţnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do úvahy. Toto tvorí podstatu dokazovania. Jedným z prvkov spravodlivého procesu (dokazovania) v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je to, ţe kaţdý účastník musí zásadne mať moţnosť nielen predloţiť dôkazy a argumenty, ktoré povaţuje za nutné, aby jeho poţiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s kaţdým dokladom a pripomienkou predloţenými správnym orgánom za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. To znamená, ţe nič, čo môţe mať význam pre rozhodnutie správneho orgánu, nesmie byť vylúčené z moţnosti prerokovania stranami. Nutnosť takéhoto prejednania sa týka aj materiálov, ktoré nepredloţili kontrolované daňové subjekty, alebo ktoré si správny orgán obstaral sám, alebo ktoré sa k nemu dostali iným spôsobom (od policajných orgánov). Správca dane bol povinný pouţiť iné prostriedky na získanie relevantných podkladov, a preto ţalobca má za to, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretoţe neprebehlo ţiadne dokazovanie a pokiaľ by aj vykazovalo znaky dokazovania, potom bolo formálne. Ţalobca povaţuje rozhodnutie ţalovaného a správcu dane za nesprávne a nezákonné, nakoľko týmto rozhodnutím bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z pridanej 4 3 Sţf 7/2010 hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004, pričom daňový subjekt neporušil ţiadnu zákonnú povinnosť a nemôţe byť sankcionovaný z dôvodu nesplnenia si povinnosti, ktorú mu právny predpis ako povinnosť neukladal, alebo za nesplnenie povinnosti (aj vo vzťahu k DPH) iných daňových subjektov. Nie je moţné od daňového subjektu spravodlivo poţadovať, aby znášal škodu, ktorá mu vznikla bez jeho zavineného porušenia právnych predpisov. Na základe šetrenia správcu dane nebol ţalobcovi za údajné porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. uplatnený nárok na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty priznaný a bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške uplatňovaného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty a takýmto spôsobom bol ţalobca bez vlastného porušenia zákona duplicitne sankcionovaný za porušenie zákona iným daňovým subjektom, keď prvýkrát zaplatil daň z pridanej hodnoty za dodané plnenie a druhýkrát v podobe sankcie uloţenej mu správcom dane. Ţalobca práve v moţnosti posudzovania danej veci správnymi orgánmi a krajským súdom, vidí rozpor vnútroštátnych daňových hmotných a procesných právnych predpisov s právom ES, ktoré je vnútroštátny súd povinný aplikovať v medziach svojej právomoci v celom rozsahu a je pritom povinný odmietnuť pouţiť také ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s právom ES. K takémuto postupu zo strany súdu nedošlo a súd za účelom dosiahnutia účinnosti komunitárneho práva neaplikovaním rozporných ustanovení vnútroštátneho práva, nepouţil príslušné priamo aplikovateľné ustanovenia primárneho komunitárneho práva, ani sa neoprel pri svojom rozhodovaní o konkrétne ţalobcom predloţené rozsudky ESD (rozsudok ESD z 21.02.2006 C 255/02 Halifax, rozsudok ESD z 12.01.2006 C 355/03, C 358/03, C 484/03 Optigen). Ţalobca navrhol, aby konajúci súd majúc oporu v návrhu účastníka
ustanovenia čl. 234 ZES (teraz čl. 267 ZFEÚ) predloţil ESD na riešenie predbeţné otázky: 1) či vnútroštátna legislatíva o DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces (najmä s poukazom na čl. 31 ust. 17 ZDPH) môţe ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platca DPH) svojho obchodného partnera:
Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu, legitimitu očakávania a proporcionality. V prípade, ak konajúci súd nepredloţí predbeţné otázky na Európsky súdny dvor, ţalobca ţiadal, aby súd postupom
čl. 144 ods. 2 Ústavy SR prerušil konanie a podal návrh na začatie konania
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, pre rozpor citovaných ustanovení s medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. 5 3 Sţf 7/2010 Ţalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/128/2008-108 zo dňa 10.12.2009 z dôvodov
2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. zmenil a vyhovel odvolaniu ţalobcu, alternatívne aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie platobného výmeru č. 738/230/11644/08/Kaš zo dňa 23.07.2008, ktorým
4 zákona č. 511/1992 Zb. určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004 v sume 1 011 487,-- Sk bola skutočnosť, ţe ţalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., na výzvy správcu dane nereagoval a nepredloţil poţadované doklady, čím znemoţnil uskutočnenie výkonu daňovej kontroly, a preto správca dane určil daň
ust. § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j.
pomôcok.
zisteného skutkového stavu, neboli správcom dane pri určení rozdielu dane
3 zákona č. 511/1992 Zb. zistené ţiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli pre daňový subjekt výhody, ktoré by ovplyvňovali výšku dane. Správca dane konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. tým, ţe daňový subjekt nepreukázal zdaniteľné obchody poţadovanými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch
Zákonné povinnosti daňového subjektu pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností upravujú napr. ust. § 2 ods. 8 (povinnosť daňového subjektu úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní), ust. § 15 ods. 6 (povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane), či § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaní smerujúcom proti platobnému výmeru na určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004, skúmal len dodrţanie zákonných podmienok pre pouţitie tohto spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu
3 zákona č. 511/1992 Zb. a zistil, ţe zo strany správcu dane boli splnené všetky zákonné podmienky pre určenie dane v súlade s ust. § 2 a § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a bol dodrţaný postup
ust. § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vydal napadnutý platobný výmer tak, ţe jeho odôvodnenie v súlade s ust. § 30 zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia ako aj úkony, ktoré správca dane vykonal za účelom zisťovania skutkového stavu a rozbor zistených skutočností. Správca dane uviedol všetky úkony, ktoré vykonal a ktoré preukazujú dodrţanie zákonných podmienok na pouţitie určenia dane
pomôcok ako aj to,
akých pomôcok a na akom podklade správca dane určil daň, preukázanie toho, ţe neboli zistené ţiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt ako aj úvahy, ktoré viedli k záveru o určení dane
pomôcok. Správca dane nebol povinný vykonať ţiadne nové dokazovanie, pretoţe je zrejmé, ţe štatutárni zástupcovia ţalobcu ani splnomocnený zástupca ţalobcu nereagovali na výzvy správcu dane, nedostavili sa na predvolania k správcovi dane a nepredloţili ţiadne doklady, ktorými by deklarovali obchodné operácie, ktoré mali byť v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uskutočnené. Ţalobca v priebehu daňového konania v ţalobe ani v odvolaní proti rozsudku nepopiera, 6 3 Sţf 7/2010 ţe neumoţnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Správca dane pri určení daňovej povinnosti pouţil pomôcky, ktoré mal k dispozícii, t.j. podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004 a doklady zaslané Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach. Ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/128/2008-108 zo dňa 10.12.2009 ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/128/2008-108 zo dňa 10.12.2009
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Na majetok ţalobcu bol uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K/52/2009 vyhlásený dňa 12.02.2010 konkurz. Správkyňa konkurznej podstaty JUDr. I. L. podaním zo dňa 01.05.2010, doručeným najvyššiemu súdu dňa 17.05.2010 oznámila súdu, ţe v predmetnom konaní nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. Ţalovaný a Daňový úrad Kráľovský Chlmec ako navrhovatelia a veritelia úpadcu – ţalobcu prihlásili do konkurzného konania aj pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004, ktorá je predmetom tohto konania.
1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. Najvyšší súd ako predbeţnú otázku riešil, či vyhlásenie konkurzu na majetok ţalobcu v priebehu súdneho konania, spôsobilo v zmysle § 47 ods. 1, prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. prerušenie súdneho konania o preskúmanie zákonnosti daňového konania a napadnutého rozhodnutia Daňového riaditeľstva. Najvyšší súd konštatuje, ţe výsledkom konania v správnom súdnictve, konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky nie je 7 3 Sţf 7/2010 rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom na majetkové plnenie, a preto takéto konanie nie je moţné vyhodnotiť, ţe sa týka majetku podliehajúceho do konkurzu. Rozsudok v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR nemôţe svojimi účinkami negatívne zasiahnuť do konkurznej podstaty. Právny stav je uţ vytvorený konštitutívnymi účinkami dodatočného platobného výmeru a druhostupňovým rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR. Napriek tomu, ţe tieto individuálne správne akty ukladajú ţalobcovi povinnosť zaplatiť daň, sú výsledkom nie súdneho konania, ale daňového konania. Daňové konanie sa v zmysle § 47 ods.2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov neprerušuje. Za pouţitia argumentu a minori ad maius najvyšší súd dospel k záveru, ţe ak sa neprerušuje daňové konanie, potom sa neprerušuje ani súdne konanie o preskúmanie zákonnosti daňového konania. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR môţe ţalobu zamietnuť
1 O.s.p., potom zostáva v platnosti právny stav uţ vytvorený v daňovom konaní právoplatným dodatočným platobným výmerom . Ak správny súd dodatočný platobný výmer a rozhodnutie Daňového riaditeľstva zruší tak sa konkurzná podstata rozrastie o vrátenú daň. Vzhľadom na tieto dôsledky najvyšší súd konštatuje, ţe vyhlásením konkurzu sa neprerušuje súdne konanie o preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánom verejnej správy
druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalobcovi bolo dňa 13.10.2006 doručené oznámenie o výkone kontroly č. 801/321/73356/2006 zo dňa 10.10.
6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j.
pomôcok. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 801/321/73788/2006 zo dňa 20.10.2006, ktorej sa zúčastnil predseda predstavenstva Ing. J.A. vyplýva, ţe ţalobca bol poţiadaný o predloţenie dokladov: účtovná evidencia, bankové výpisy, všetky zmluvy týkajúce sa podnikania, dodávateľské a odberateľské daňové doklady, pokladničné daňové doklady, všetky podklady pre zostavenie daňového priznania, evidenciu hmotného a nehmotného majetku. Ţalobca bol výzvou č. 801/320/9153/07/Chyn zo dňa 12.02.2007 opakovane vyzvaný, aby predloţil účtovné doklady a iné doklady preukazujúce hospodárske a účtovné operácie za zdaňovacie obdobie
4 zákona č. 511/1992 Zb. určil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2004 v sume 1 011 487,-- Sk na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Daň uvedená v daňovom priznaní bola 37 043,-- Sk, daň zistená správcom dane
pomôcok 1 048 530,-- Sk, určený rozdiel dane 1 011 487,-- Sk. Ako pomôcky k zisteniu daňovej povinnosti správca dane pouţil podané daňové priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január – december 2004 a zaslané doklady Krajským riaditeľstvom PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice č. ČVS:KRP- 137/OEK-KE-2004 VH. Správca dane neuznal daň uplatnenú na vstupe v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2004, nakoľko ţalobca nesplnil podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. tým, ţe nepreukázal prijaté zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch
6 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane určil daň
ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j.
pomôcok.
zisteného skutkového stavu, neboli pri určení rozdielu dane
ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zistené správcom dane ţiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli pre ţalobcu výhody, ktoré by ovplyvňovali výšku dane.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
, b) pri odpočítaní dane
2 písm. b/ má faktúru od dodávateľa, c) pri odpočítaní dane
2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane
2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 9 3 Sţf 7/2010
2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemoţno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, povaţuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumoţní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň
6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane
pomôcok, pričom sa postupuje
odsekov 10, 12 a 13 a primerane
odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré pouţil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
pomôcok predloţí účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môţe vyuţiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môţe predkladať len do doručenia protokolu o určení dane
pomôcok (§ 15 ods. 10).
6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
4 zákona č. 511/1992 Zb. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej
pomôcok, skúma odvolací orgán dodrţanie zákonných podmienok na pouţite tohto spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu
3. Ak odvolací orgán zistí, ţe tieto zákonné podmienky a postup
3 bol dodrţaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. 10 3 Sţf 7/2010 Z ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe správca dane je oprávnený určiť daň
pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
5 zákona č. 511/1992 Zb. V danom prípade si ţalobca nesplnil povinnosť preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, nepredloţil ţiadnu faktúru, ktorá by preukazovala dodanie tovaru v zdaňovacom období jún 2004, čím zavinil, ţe nebolo moţné preveriť správnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, napriek tomu ţe na predloţenie účtovných a daňových dokladov bol správcom dane vyzvaný, a to v oznámení o výkone kontroly zo dňa 10.10.2006, zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20.10.2006, výzve na predloţenie dokladov zo dňa 12.02.2007, predvolaní zo dňa 09.02.2007 a predvolaní zo dňa 12.02.2007. Keďţe si ţalobca dôkaznú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., napriek výzvam správcu dane nesplnil, boli splnené zákonné podmienky pre určenie daňovej povinnosti ţalobcu
pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Ţalobca nespolupracoval so správcom dane a takýmto pasívnym postojom sa ukrátil o procesné práva, ktoré zákon č. 511/1992 Zb. daňovým subjektom priznáva, preto námietky ţalobcu týkajúce sa dokazovania povaţuje najvyšší súd za nedôvodné. Návrh ţalobcu, aby súd predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, najvyšší súd neakceptoval, pretoţe pre rozhodnutie danej veci vyriešenie otázok sformulovaných ţalobcom nemá význam, lebo nesúvisia s posudzovaným zdaňovacím obdobím. V tomto prípade nebol ţalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu, ţe si ţalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty od neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý by uplatnil k cene daň z pridanej hodnoty aj napriek tomu, ţe nebol registrovaný ako platiteľ na dani z pridanej hodnoty. Predmetom súdneho prieskumu je platobný výmer správcu dane, ktorým správca dane neuznal daň uplatnenú na vstupe v daňovom priznaní, pretoţe ţalobca nepreukázal prijaté zdaniteľné plnenie daňovými dokladmi a nepreukázal, ţe daň na vstupe zaúčtoval a má ju uvedenú v záznamoch. Na základe uvedeného nie je moţné ani závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen Ltd, Fulcrum Elektronics Ltd a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs & Excise a C-255/02 Halifax plc a i. proti Commissioners of Customs & Excise aplikovať na daný prípad, pretoţe obidva rozsudky sa týkajú práva na odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, ţe toto právo bolo zo strany niektorého z daňových subjektov nachádzajúcich sa v dodávateľskom reťazci vykonané podvodným spôsobom alebo bolo zneuţité, z čoho vyplýva, ţe skutkové a právne okolnosti z ktorých vychádzajú uvedené rozsudky sú iné ako v prejednávanej veci. 11 3 Sţf 7/2010 O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 09. novembra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.