Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Cdo 253/2014 U z n e s en i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v S.S., zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou v Č.

§ 142ods.

1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie podala z dôvodov , že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( § 237 písm. a/ O. s. p. ), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. )a dovolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k uvedeným vadám, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mala za to, že právo, ktoré si uplatnil žalobca a na základe ktorého jej súdy uložili povinnosť sa týka veci, ktorá nespadá do právomoci súdov, pretože ide o verejné právo , o ktorom má právomoc rozhodovať príslušný správny orgán podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ( vodný zákon ) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto otázke považuje za nepreskúmateľné . Uviedol, že odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia, že vlastnícke právo žalobcu bolo porušené jej konaním , keď pri „rekonštrukcii , resp. údržbe miestnej komunikácie zmenila odtokové pomery dažďovej vody tak, že táto zhromažďujúca sa v zbernej šachte vyteká na pozemok žalobcu , ktorý je týmto spôsobom znehodnocovaný“. Takéto skutkové zistenie o jej konaní spadá pod konanie , ktoré upravujú právne normy v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách, napr. v právnych pojmoch nakladania s vodami a odvádzanie vôd ( napr. § 17 ods. 1 písm. b). Skutočnosť, že pri nakladaní s vodami , pri ich odvádzaní dôjde k zásahu do vlastníckych práv je prirodzená súčasť takéhoto konania. Takáto skutočnosť ale nie je dôvodom , aby bola právomoc správneho orgánu vylúčená, alebo aby z tohto dôvodu bola založená právomoc súdu. Poukázala na prejudiciálne právne názory súdov v analogických 5 8 Cdo 253/2014 veciach a ich význam pri aplikácii práva ( II ÚS 349/09 z

1. januára 2010 ). Namietala preto, že odvolací súd nesprávne aplikoval právo, keď nebral do úvahy verejné právo pri nakladaní s vodami, pretože vlastnícke právo nie je absolútne právo , ale je zákonom a vo verejnom záujme obmedzené verejným právom , navyše ak súdna prax v analogických veciach vyslovila prejudiciálne právne názory , z ktorých vyplýva, že zásah do vlastníckeho práva je legitímny aj v prípadoch, ak vlastník s takýmto zásahom hoci aj konkludentne súhlasil. V tomto smere poukázala na okolnosti danej veci , konkrétne skutočnosť, že ide o dažďové vody, ktoré prirodzene stekali a stekajú a vo svojom prirodzenom povodí vytvárajú vodný tok – potok s korytom, ktoré až od dávnej minulosti stekali na pozemky žalobcu a na vytváraní umelého koryta na svojom pozemku sa podieľal v minulosti aj žalobca, s úmyslom usmerniť tok dažďových vôd do koryta. Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z iného skutkového stavu, ako ho zistil prvostupňový súd. Uvedený rozdiel je v tom, či iba „odvádza“ dažďové vody pod miestnou komunikáciou alebo , či „ zmenila“ odtokové pomery je podstatný, pretože vytvára iný skutok, ktorý je rozdielny v príčine následku a tým aj zodpovednosti za následok. Uvedený rozdiel je tiež vyjadrený v prvostupňovým súdom uvádzaným rozsudkom NS SR 1VCdo 68/
2. Žalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Uviedol, že v predmetnom konaní sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že v roku 2006 žalovaná pri úprave miestnej komunikácie v časti B. obec S. , osadila pod miestnu komunikáciu odvodňovacie potrubie o priemere 40 cm a v dĺžke cca 5 m , ktoré je napojené zo zbernej šachty , vyúsťujúcej nad jeho pozemok. Z tohto potrubia sa voda zo zbernej šachty vylieva na pozemky v jeho vlastníctve a tým dochádza k zaplavovaniu pozemku a vytváraniu trhliny ( jarku ). Hĺbka jarku v čase obhliadky na mieste samom ( súdom ) bola 1, 10 a v šírke cca 2 m. Preto nemôže parcelu účelne ako ornú pôdu užívať . Umiestnením odvodňovacieho potrubia sa voda vylieva na jeho pozemky , v dôsledku čoho je neoprávnene zasahované do jeho vlastníckeho práva , ktorého ochrany sa domáha podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Príslušným orgánom na prejednanie sporu je súd a nie správny orgán. Samotné dôvody uvádzané žalovanou , že ochrana vlastníckeho práva pred vylievaním vody , spôsobenou manipuláciou odtoku dažďovej vody, nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci správneho orgánu , sú v rozpore s § 126 Občianskeho zákonníka, s ktorou námietkou sa súdy vysporiadali. Tiež tvrdenia o odňatí možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. )z dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie na okolnosť, že zmenila odtokové pomery dažďovej vody, považoval za tendenčné. Súd mal dostatočne preukázané 6 8 Cdo 253/2014 ( aj obhliadkou na mieste samom ) , že žalovaná svojvoľným umiestnením potrubia zo zbernej šachty , vyúsťujúcej na jeho parcelu, zmenil odtokové pomery dažďovej vody. Uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu , vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa ustanovenia § 238 O. s. p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa 7 8 Cdo 253/2014 dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný , o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. b/ až e/ a g/ O. s. p. žalovaná nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná namietala , že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. a/ a f/ O. s. p. ). Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach § 7 a § 8 Občianskeho súdneho poriadku; jej nedostatok sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu. Dovolateľka v predmetnej veci vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p. namietala z dôvodu, že právomoc pri rozhodovaní o nakladaní s vodami , pri ich odvádzaní je zákonom , t. j. zákonom č.364/2004 Z. z. o vodách, zverená príslušnému správnemu orgánu , pričom ktorému nekonkretizovala. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citovaným ustanovením teda poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred neoprávneným zásahom. Rozhodovanie o ochrane vlastníckeho práva podľa citovaného ustanovenia t. j. vo veci vyplývajúcej z občianskoprávneho vzťahu , patrí do právomoci súdu. Preto námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je dôvodná. Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní 8 8 Cdo 253/2014 postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) . Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné , všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne ( § 219 ods. 1 O. s. p. ) , stotožnil sa s jeho závermi , právnym posúdením veci ako aj s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré poukázal ( § 219 ods. 2 O. s. p. ). Konštatoval, že žalovaná ani ( v odvolaní ) neuviedla žiadne iné skutočnosti , s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by mu ( odvolaciemu súdu ) umožnili iným spôsobom prehodnotiť skutkový alebo právny stav . Z toho možno vyvodiť len to, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil tak so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom, na základe ním vykonaného dokazovania, ako aj z neho vyplývajúcim právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania dovolací súd uvádza, že podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci . Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne , no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( pre úplnosť treba uviesť , že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). 9 8 Cdo 253/2014 Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne zakladať ( len ) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. , pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania ). Vadu tejto povahy možno však namietať len v procesne prípustnom dovolaní ( čo nebol daný prípad ). Žalovaná namietala aj inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. ). Treba pritom uviesť , že tzv. iné vady konania ( t. j. procesné vady, ktoré na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladajú zmätočnosť rozhodnutia a ktorých základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávne rozhodnutie súdu ) sú síce relevantným dovolacím dôvodom , samé osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania ( a aký prípad išlo v danej veci ) , nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke. Dovolanie je totiž podľa Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých to zákon výslovne ustanovuje. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, 10 8 Cdo 253/2014 keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v danej veci nešlo ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f / O. s. p. , lebo ani ( prípadným ) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia ( pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 ). Preto dovolací súd ( s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania ) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam žalovanej z hľadiska správnosti ich právnych záverov . Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustní, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov dovolacieho konania ( § 243b ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ) pozostávajúcu z odmeny za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu á 61, 87 € a režijný paušál 8, 04 €, spolu 69, 91 € ( § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. februára 2015 JUDr. Oľga Trnková, v.r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu Zuzana Pudmarčíková 11 8 Cdo 253/2014 12 8 Cdo 253/2014