1 Občianskeho zákonníka neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že správanie žalovaných pri používaní krbu presahuje prípustnú mieru v obci v danom čase a teda, že takéto správanie možno označiť za nedovolené. Ním predložené doklady s predmetom sporu nesúvisia. Obdobne i ohľadom vypúšťania vody z letného bazéna zo strany žalobcu nebol poskytnutý dôkaz , ktorým by bolo preukázané, že žalovaní vypúšťajú vodu pod rodinný dom žalobcu. Ani z predložených fotografií nevyplýva, že by sa živý plot žalovaného 2/ dotýkal múru rodinného domu žalobcu a rastliny, resp. porasty , ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti múru domu žalovaného 2/ rastú na jeho pozemku . Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní danosti ochrany svojho vlastníctva
1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že pojednávanie
2 8 Cdo 313/2014 § 101 ods. 2 O. s. p. možno odročiť len z dôležitého dôvodu. Na pojednávaní
1, 2 O. s. p. a o trovách štátu
1 O. s. p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. novembra 2013 sp. zn. 3 Co 335/2012, 3 Co 336/2012, 3 Co 337/2012 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania potvrdil . Rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušil uznesenie č. k. 12 C 3/2011 – 62 ( o priznaní odmeny znalcovi ) a potvrdil uznesenie č. k. 12 C 3/2011 – 76 ( o priznaní odmeny znalcovi ). Konštatoval, že žalobca v odvolaní a jeho doplnení nevzniesol kvalifikovanú námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu Michalovce J.., lebo v námietke chýbajú skutočnosti pre posúdenie včasnosti jej podania v lehote
2 O. s. p. Pokiaľ žalobca tvrdil, že námietku podal už
1 Občianskeho zákonníka . Na preukázanie týchto ( ním tvrdených ) skutočností neoznačil dôkazy, preto správne súd prvého stupňa jeho žalobe nevyhovel. Za správne považoval aj rozhodnutie o trovách konania. Výrok rozsudku o trovách štátu zrušil a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu z dôvodu , že bolo povinnosťou súdu poučiť účastníka , ktorému vznikla povinnosť nahradiť trovy štátu , o jeho práve využiť možnosť preskúmať predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. 3 8 Cdo 313/2014 Proti rozsudku krajského súdu vo veci samej podal dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu ( ako aj súdu prvého stupňa ) bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) , spočívajúcim v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ďalej , že v prvostupňovom súdnom procese rozhodoval zaujatý sudca , ktorú skutočnosť odvolací súd nezohľadnil , preto je konanie postihnuté aj vadou
g/ O. s. p. Poukázal na konanie jeho predchádzajúceho právneho zástupcu , jeho pomer k sudcovi J.. a na ovplyvňovanie procesu žalovaným 1/ . Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť v celom rozsahu, pretože tvrdenia žalobcu resp. jeho právneho zástupcu sú iba tvrdeniami bez akýchkoľvek dôkazov s tým, že právny zástupca by sa mal nad sebou zamyslieť , ak osočuje iné osoby , aby nepravdivými údajmi privodil pre žalobcu priaznivejší výsledok , čím porušuje práva žalovaných na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné.
ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3, 4 O. s. p. Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu , vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je
ustanovenia § 238 O. s. p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa 4 8 Cdo 313/2014 dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný , o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania
ustanovenia § 237 písm. a/ až f/ O. s. p. žalobca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd. Žalobca namietal , že postupom súdov nižšieho stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) a to vo vzťahu k vykonanému ( nevykonanému ) dokazovaniu, zistenému skutkovému stavu a neodročeniu pojednávania. Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) . Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady
f/ O. s. p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti potvrdzujúcemu v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné , všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobca namietal, že postupom súdov nižšieho stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa pojednávanie nariadené na deň
p. dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci . Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne , no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( pre úplnosť treba uviesť , že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne zakladať ( len ) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania
f/ O. s. p. , pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania ). Vadu tejto povahy , ako už bolo konštatované, možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní ( čo nebol daný prípad ). Žalobca namietal vadu konania
g/ O. s. p. t. j. , že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, ktorú vyvodzoval zo vzťahu sudcu k jeho prechádzajúcemu právnemu zástupcovi, ( vypovedanie plnomocenstva ktorému oznámil súdu 17. augusta 2010 , ako konštatoval odvolací súd )a postupom sudcu v konaní. Podmienky vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci upravuje ustanovenie § 14 O. s. p. Ak bolo rozhodnuté o vylúčení sudcu a sudca napriek tomu vo veci rozhodoval, je daný dovolací dôvod
g/ O. s. p. Ak však neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci , alebo existuje právoplatné rozhodnutie súdu, že sudca je alebo nie je vylúčený , dovolací súd môže pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia posúdiť otázku vylúčenia samostatne , resp. inak než ju posúdil súd rozhodujúci o vylúčení alebo nevylúčení sudcu ( pozri Jaroslav Krajčo a spol. Občiansky súdny poriadok, Komentár k § 237 ). Zo spisu vyplýva, že sudca Okresného súdu Michalovce J.. nebol ( nadriadeným Krajským súdom v Košiciach ) vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci . Žalobca 6 8 Cdo 313/2014 podal voči tomuto sudcovi námietku zaujatosti dňa
1 O. s. p. a chýbajú v nej aj skutočnosti pre posúdenie včasnosti jej podania ( § 15a ods. 2 O. s. p. ). Žalobca ani v dovolaní nekonkretizoval relevantný dôvod vyplývajúci z § 14 ods. 1 O. s. p. , ktorý by vylučoval uvedeného sudcu z prejednávania a rozhodovania danej veci. Tvrdenie ( v dovolaní ) o „dôverných gestách“ a „veľmi dobrej známosti“ medzi sudcom a jeho bývalým advokátom ( ktorému plnú moc vypovedal ešte v roku 2010 ) zostalo „len“ v rovine všeobecného tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu.
3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti , ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Z uvedeného vyplýva, že ani námietka žalobcu o existencii vady konania
g/ O. s. p. nie je dôvodná. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. V dovolacom konaní mali úspešní žalovaní právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý nemal úspech ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich priznanie ( § 151 ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. februára 2015 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Oľga Trnková, v.r. Zuzana Pudmarčíková predsedníčka senátu 7 8 Cdo 313/2014
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.