zápisu v obchodnom registri písomnosti zakladajúce práva a povinnosti ţalovanej podpisuje predseda predstavenstva samostatne alebo predseda spolu s členom predstavenstva a to tak, ţe k obchodnému menu pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Ako predseda predstavenstva ţalovanej je v obchodnom registri Okresného súdu Košice I zapísaný A., A. je jedným z členov predstavenstva. Zo splnomocnenia z
Zákonníka práce a výpovede
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c/, d/ a ods. 2 Zákonníka práce. Aj keď na predmetnej výpovedi nie je uvedená skutočnosť, ţe túto za ţalovanú podpísal (na základe uvedeného splnomocnenia) I., tento chýbajúci údaj
názoru súdu nerobí výpoveď neplatným právnym úkonom, lebo z predloţených listinných dôkazov (§ 9 Zákonníka práce) vyplývalo jeho oprávnenie konať v mene ţalovanej pri skončení pracovného pomeru. V ďalšom texte odôvodnenia sa potom zaoberal tým, či boli splnené aj ďalšie formálne a hmotnoprávne podmienky výpovede. Konštatoval ţe je nepochybné, ţe ţalobca
lekárskych posudkov v dôsledku poškodenia sluchu stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu závozníka. Za takýchto okolností môţe zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom len v prípade, ak uţ nemá moţnosť zamestnanca zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorá mu bola ponúknutá. Splnenie týchto predpokladov musí byť preukázané v čase výpovede z pracovného pomeru. Súd dospel k záveru, ţe v čase skončenia pracovného pomeru ţalovaná nedisponovala pracovným miestom vhodným z hľadiska zdravotného stavu ţalobcu a preto ho nemala moţnosť ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas. Návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu uvedeného svedka – nepovaţoval za opodstatnený. Pokiaľ sa ţalobca domáhal aj určenia, ţe jeho ochorenie sluchu je chorobou z povolania, súd dospel k záveru 3 8 Cdo 323/2014 o nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení a o absencii pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej. O trovách konania rozhodol
Pr 8/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zmenil tak, ţe určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi
jeho obsahu pri pripustení výkladu právneho úkonu
interpretačného pravidla (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) povaţovať za „poverenie“ udelené zamestnávateľom zamestnancovi (I.)
2 Zákonníka práce v rozsahu oprávnenia vo veciach skončenia pracovného pomeru so zamestnancami
1 písm. c/ a d/, ods. 2 a § 68 Zákonníka práce. Uvedené splnomocnenie oprávňovalo zamestnanca I. vykonať právny úkon - dať výpoveď z pracovného pomeru ţalobcovi v mene ţalovanej a to namiesto jeho štatutárneho zástupcu. To znamenalo, ţe na písomnej výpovedi malo byť uvedené meno a priezvisko I. ako zamestnanca, ktorý mal poverenie dať výpoveď namiesto štatutárneho zástupcu a k nemu mal byť pripojený jeho podpis. Uvedené náleţitosti však v danom prípade neboli splnené, lebo na výpovedi nie je uvedené meno a priezvisko (prípadne funkcia) I.I. ktorý dal v mene ţalovanej výpoveď a bol teda konajúcou osobou, ale je napísané meno a priezvisko generálneho riaditeľa D.A.. Tento však nebol konajúcou osobou
3 Občianskeho zákonníka, čo v konaní nebolo sporné, lebo sama ţalovaná tvrdila, ţe I. bol oprávnený dať výpoveď. Vzhľadom na to odvolací súd ustálil, ţe nebola splnená podmienka platnosti písomného právneho úkonu - výpovede a keďţe právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú pre jeho platnosť vyţaduje § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 61 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce, prijal záver, ţe výpoveď daná ţalovanou ţalobcovi je neplatná. Rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a dospel k záveru, ţe námietka zaujatosti vznesená v odvolaní nespĺňa náleţitosti v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p. 4 8 Cdo 323/2014 Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdí, alternatívne zruší a v rozsahu zrušenia vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvod dovolania z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
jej názoru odvolací súd dospel k záveru, ţe formálno- právnou podmienkou výpovede je okrem poţiadavky na jej písomnú formu aj označenie osoby jej menom a priezviskom. To bez akejkoľvek opory v normatívnom texte dotknutých právnych predpisov, prípadne uvedení odkazu na relevantnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov alebo právnych názorov formulovaných právnou doktrínou. Krajský súd tak formuloval poţiadavky kladené na platnosť právneho úkonu – výpovede z pracovného pomeru svojvoľne a vo veci rozhodol contra legem a aj v rozpore s princípom spravodlivého súdneho konania. Navyše tak krajský súd postupoval v situácii, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebolo pochýb o tom, ţe konala prostredníctvom osoby riadne poverenej na daný právny úkon a ţe riadnym spôsobom túto vôľu prejavila prostredníctvom poverenej osoby. Záver o tom, ţe právny úkon je neplatný sa totiţ musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Krajský súd nielenţe svojvoľne formuluje formálno- právne náleţitosti výpovede, ktoré ţiadny právny predpis nevyţaduje, ale nenaplnenie týchto „formálno-právnych“ náleţitostí má
ním vysloveného názoru, za následok nesplnenie podmienky platnosti písomného právneho úkonu, preto výpoveď sankcionuje neplatnosťou.
jej názoru spôsob uvaţovania, prezentovaný krajským súdom, určiť za neplatný akýkoľvek právny úkon, keďţe si sám konštruuje náleţitosti, ktorých nesplnenie následne sankcionuje neplatnosťou. Mala za nepochybné, ţe výpoveď bola daná v písomnej forme a zákonná poţiadavka na formu právneho úkonu bola v okolnostiach daného prípadu dodrţaná. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe pre platnosť písomného právneho úkonu sa vyţaduje podpis konajúceho, ktorým je napísanie mena fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Aj keď právne predpisy nevyţadujú nevyhnutne čitateľný podpis konajúcej osoby, musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje. V prípade, ţe podpis pochádza od konajúcej osoby, ale konajúcu osobu nemoţno identifikovať ide o tzv. „nepravý podpis“ (JUDr. Imrich Fekete CSc. – Podpis na súkromných listinách, Justičná revue, 60, 2008 č. 2 s. 204). Z uvedeného
jeho názoru vyplýva, ţe v prípade, ak podpis 5 8 Cdo 323/2014 nie je vôbec čitateľný, treba ho doplniť o prepis mena konajúcej osoby v čitateľnej forme. Vzhľadom na uvedené opätovne poukázal na to, ţe podpis osoby na výpovedi zo 4. mája 2012 nie je vôbec čitateľný a bez doplnenia prepisu mena konajúceho v čitateľnej forme by nebolo moţné zistiť, kto výpoveď za ţalovanú podpísal. Za konajúcu osobu je vo výpovedi označený D.A., generálny riaditeľ s nečitateľným podpisom. Avšak z konania vyplynulo, ţe podpis uvedený na výpovedi mu nepatrí, ale patrí vedúcemu personálneho oddelenia I.. Preto tento podpis nemoţno povaţovať za podpis konajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto
jeho názoru odvolací súd rozhodol správne, navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods.1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 Ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie 6 8 Cdo 323/2014 konanie, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal, ani dovolací súd vadu konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nezistil. Ţalovaná v dovolaní namietala, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ţalobca sa v danom konaní (okrem iného) domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru – výpovede zo 4. mája 2012. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci zistené, ţe medzi účastníkmi bola 23. októbra 2006 uzavretá pracovná zmluva v znení jej zmien a doplnkov.
Obchodného registra štatutárnym orgánom ţalovanej (akciovej spoločnosti) je predstavenstvo v uvedenom zloţení, písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje predseda predstavenstva (A.) samostatne alebo predseda spolu s členom predstavenstva a to tak, ţe k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Splnomocnením z
Zákonníka práce a výpovede
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Zákonníka práce. Dňa 7. mája 2012 bola ţalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce - zákona č. 311/2001Z z. – odmietnutím jej prevzatia, čo potvrdili svedkovia V. a I. (čl. 96 spisu), ktorá skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Dôvodom výpovede, ako z jej obsahu vyplýva, bola zdravotná nespôsobilosť ţalobcu vykonávať doterajšiu prácu závozníka (od
dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. c/ ZP, z ktorého dôvodu bola daná výpoveď aj ţalobcovi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe aj keď na výpovedi nie je uvedená skutočnosť, ţe túto za ţalovanú podpísal (na základe splnomocnenia) I., tento chýbajúci údaj nerobí právny úkon - výpoveď - neplatným. V porovnaní s ním odvolací súd dospel k záveru, ţe na písomnej výpovedi malo byť uvedené meno a priezvisko I. (nie meno a priezvisko generálneho riaditeľa), ako osoby splnomocnenej (resp.
názoru odvolacieho súdu správne poverenej) dať výpoveď a k nemu pripojený jej podpis. Keďţe uvedené náleţitosti splnené neboli (na výpovedi nie je uvedené meno a priezvisko I.I. ktorý ţalobcovi dal výpoveď, ale meno a priezvisko generálneho riaditeľa), nebola splnená podmienka platnosti písomného právneho úkonu – výpovede, t. j. výpoveď je neplatná. Odvolací súd teda záver o nesplnení písomnej formy výpovede (ako formálnej podmienky jej platnosti) vyvodil „len“ zo skutočnosti, ţe na výpovedi nebolo uvedené meno a priezvisko (prípadne funkcia) osoby konajúcej (podpisujúcej) za ţalovanú t. j. I. (bolo uvedené meno a priezvisko generálneho riaditeľa, ktorý, čo nebolo sporné, výpoveď nepodpísal). Preto sa dovolací súd zaoberal správnosťou tohto záveru odvolacieho súdu. Následne sa uţ odvolací súd totiţ nezaoberal správnosťou záveru súdu prvého stupňa týkajúceho sa splnenia aj ostatných podmienok platnosti výpovede danej ţalovanou ţalobcovi. 8 8 Cdo 323/2014
4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na vzťahy
ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3 veta prvá Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Namiesto nich môţu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
2 Zákonníka práce zamestnávateľ môţe písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsahu oprávnenia povereného zamestnanca.
1 Zákonníka práce výpoveďou môţe skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Je nepochybné, ţe predseda predstavenstva (štatutárneho orgánu) ţalovanej t. j. A. písomne poveril (splnomocnil) na špecifikované právne úkony, vrátane špeciálnych poverení a poverení zamestnancov pre určité úkony alebo sériu úkonov nevyhnutých pre vykonávanie funkcií a poverení, ktoré im bolo udelené, generálneho riaditeľa t. j. A.. Tento (generálny riaditeľ) písomne poveril (splnomocnil) na konkrétne právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch - podpisovanie špecifikovaných skončení pracovného pomeru - vedúceho personálneho oddelenia ţalovanej t. j. I. (§ 9 ods. 2 Zákonníka práce). Vedúci personálneho oddelenia – I. – v súlade s uvedeným poverením (označeným ako splnomocnenie), ako konajúca osoba (za ţalovanú) výpoveď doručenú ţalobcovi, odmietnutím jej prevzatia (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce), podpísal, čo nebolo v konaní sporné (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe v danom prípade písomná výpoveď (bola vyhotovená v písomnej forme), doručená ţalobcovi (v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce), podpísaná konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce), spĺňala formálnu podmienku platnosti tohto právneho úkonu vyplývajúcu z citovaného 9 8 Cdo 323/2014 ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Skutočnosť (sama osebe), ţe na písomnej výpovedi, podpísanej konajúcou osobou t. j. povereným zamestnancom na takýto právny úkon, nie je (mechanickým prostriedkom) uvedené aj meno a priezvisko konajúcej osoby (za označením ţalovanej, zodpovedajúcim obchodnému menu zapísanému v obchodnom registri) I. (uvedené je meno a priezvisko D.A. t. j. generálneho riaditeľa, ktorý I. splnomocnil na podpísanie výpovede), nemôţe mať za následok nesplnenie formálnej podmienky jej platnosti t. j. písomnej formy, ako nesprávne uzavrel odvolací súd. Preto záver odvolacieho súdu,
ktorého nebola splnená podmienka platnosti - písomnej formy právneho úkonu z dôvodu, ţe na výpovedi nie je uvedené meno a priezvisko (prípadne funkcia) konajúcej osoby (I.), ale je napísané meno a priezvisko generálneho riaditeľa D.A. (nebol konajúcou osobou a výpoveď nepodpísal), nemoţno povaţovať za správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyšší súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. marca 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r. predsedníčka senátu 10 8 Cdo 323/2014 Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.