Najvyšší súd 8 Cdo 137/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. B., bývajúcej v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom

opravným uznesením z

1. februára 2012 č.k. 37C/20/2010-307, uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 308,17 € spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne z dlţnej sumy od
2. januára 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 757,90 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
3. septembra 2013 sp.zn. 6Co/97/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v ţalovanou napadnutom výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené, a o vo výroku o trovách konania. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni, do rúk jej zástupcu, náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe odvolacie dôvody ţalovanou uvádzané 2 8 Cdo 137/2014 (podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.) nie sú dané. Plne sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe k ţalovanou tvrdenému zániku záväzku podľa § 575 Občianskeho zákonníka z dôvodu nemoţnosti plnenia, nedošlo. Uviedol, ţe tento svoj záver súd prvého stupňa podrobne, precízne a logicky vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia o veci samej. Za správny preto povaţoval jeho záver, ţe k predčasnému skončeniu poistenej zmluvy účastníkov „riadnym“ a zákonným spôsobom nedošlo a ţe ich poistný vzťah trval aţ do jeho zániku uplynutím dohodnutej doby. Odvolací súd za právne významné nepovaţoval ani ďalšie odvolacie námietky ţalovanej. Proti rozsudku odvolacieho ţalovaná podala dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, prípadme aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaţe ţalobkyňu na náhradu trov konania. Prípustnosť svojho dovolania odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., tým, ţe konania oboch súdov sú postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretoţe niţšie súdy opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a ďalej tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţalovaná videla odňatie jej moţnosti konať pred súdom v tom, ţe súdy opomenuli v rámci vykonávania dôkazov listinami správny procesný postup podľa § 129 O.s.p. a odvolací súd vec posúdil aj podľa ustanovení § 797 a nasl. OZ, teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods.2 O.s.p. Ţalovaná namietala, ţe odvolací súd neposúdil vec komplexne a správne, keď nevzal do úvahy skutočnosť, ţe vznik poistnej zmluvy s protiprávnym obsahom bol dôsledkom nesprávneho úradného postupu orgánov štátu, rovnako zánik poistenia bol dôsledkom opatrení prijatých na základe stavu, ktorý nastal po
4. februári 2008, smerujúcich k odvráteniu škôd ako následku tohto nesprávneho úradného postupu orgánov štátu. Podľa jej názoru súdy v konaní neaplikovali princípy európskeho zmluvného práva, nezohľadnili, ţe v dôsledku podstatnej zmeny okolností uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorá nebola zavinená ani jednou zo zmluvných strán, a ktorej dôsledky dopadajú obzvlášť ťaţivo na jednu zmluvnú stranu, bolo potrebné prelomiť zásadu pacta sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Ţalovaná namietala, ţe súdy nevykonali podstatné dôkazy ňou navrhnuté. Domnievala sa, ţe v konaní je potrebné posúdiť otázky zásadného právneho významu, ktoré bliţšie formulovala 3 8 Cdo 137/2014 vo svojom dovolaní. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe v inej veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 19C 209/2009 odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu otázky zásadného právneho významu. V tejto veci podala ţalovaná dovolanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 229/2013, pričom podľa jej názoru rozhodnutie v tejto veci bude mať rozhodujúci vplyv aj na spor v predmetnej veci. Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovanej vyjadrila podaním z
5. augusta 2013, v ktorom uviedla, ţe dovolanie ţalovanej povaţuje za neprípustné, nakoľko nebol daný dovolací dôvod. Mala zato, ţe súdy postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku týkajúcimi sa vedenia konania i dokazovania. Podľa jej názoru účastníci mali priestor na svoje vyjadrenia a na predloţenie dôkazov, súd prvého stupňa oboznámil účastníkov s obsahom listinných dôkazov obsiahnutých v spise a postupoval v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. Ţiadala, aby dovolací súd návrh ţalovanej na prerušenie konania zamietol a dovolanie ţalovanej odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné podľa ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.1 písm.

c/ O.s.p. Súčasne ţiadala o priznanie náhrady trov dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, prevzatie a príprava právneho zastupovania a vyjadrenie k dovolaniu po 61,87 €, 2x reţijný paušál po 8,04 €, čo spolu činí sumu 139,82 €, na účet advokátskej kancelárie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa (viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 57/2013, 3 Cdo 400/2013, 4 Cdo 107/2011, 5 Cdo 2/2014, 6 Cdo 245/2013, 7 Cdo 177/2013). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. v znení zákona č. 353/2014 Z.z. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. 4 8 Cdo 137/2014 V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobkyni (do rúk jej právneho zástupcu – § 149 ods. 1 O.s.p.) trovy dovolacieho konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci – prevzatie a príprava právneho zastupovania a vyjadrenie k dovolaniu ţalovanej z

1. januára 2014, v sume po 61,87 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a reţijného paušálu 2 x po 8,04 €, t.j. v sume 16,08 (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), teda spolu 139,82 €, do troch dní. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. marca 2015 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová