514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/20003 Z. z.“). V danej veci bolo stavebné povolenie vydané
názoru súdu aj v prípade včasného vydania stavebného povolenia by do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prešlo uvedených 164 dní. V znaleckom posudku vyhodnotenom súdom ako listinný dôkaz (dal ho vypracovať navrhovateľ) bolo rozhodné obdobie určené dobou od
1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia odporkyne o neuznaní nároku navrhovateľa na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa a odporkyne rozsudkom zo
správneho poriadku, t. j. do
názoru odvolacieho súdu navrhovateľ by mal nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Zo znaleckého posudku, v ktorom bola určená výška ušlého zisku v sume 75 804 € za 347 dní, predstavuje náhrada ušlého zisku za jeden deň 218,45 € a teda za obdobie od
2 Správneho poriadku. Preto začiatok lehoty sa mal počítať od
1 O. s. p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti takému zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, 6 7 Cdo 253/2013 ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. Pri riešení otázky prípustnosti dovolania odporkyne proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. vo vyhovujúcom i zamietajúcom výroku a dovolania navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku v časti úrokov z omeškania treba vychádzať z toho, že súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 39 977,32 € spolu s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie sumy 21 465,12 € návrh zamietol. Odvolací súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť aj sumu 21 465,12 €, t. j. spolu so sumou priznanou súdom prvého stupňa – 39 977,32 € – sumu 61 442,44 € (39 977,32 + 21 465,12 = 61 442,44 €) a návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. Rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú teda zhodné v sume 39 977,32 € (vyhovujúcej), preto v tejto časti je rozsudok odvolacieho súdu len formálne označený ako „zmeňujúci“, lebo po obsahovej stránke ide o výrok potvrdzujúci. Rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú rozdielne čo do sumy istiny 21 465,12 € a v časti úrokov z omeškania (súd prvého stupňa vyhovel návrhu v tejto časti a odvolací súd návrh v tejto časti zamietol) a preto len v časti istiny 21 465,12 € a v časti úrokov z omeškania je rozsudok odvolacieho súdu „zmeňujúci“ tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie odporkyne smerujúce proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým priznal navrhovateľovi sumu istiny 39 977,32 € napáda potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu.
1 O. s. p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O. s. p. 7 7 Cdo 253/2013 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3, 4 O. s. p. Dovolaním odporkyne v časti sumy 39 977,32 € nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporkyne proti výroku rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti nie je
ustanovenia § 238 O. s. p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania
ustanovenia § 237 O. s. p. odporkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd. Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. 8 7 Cdo 253/2013 O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Preto dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam odporkyne z hľadiska správnosti ich právnych záverov v tejto časti. Vo vzťahu k dovolaniu odporkyne proti zamietajúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti úroku z omeškania treba uviesť, že na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty na podanie dovolania, prípustnosti dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré musia byť pri podaní dovolania splnené a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho dovolateľa, ustanovenie § 240 ods. 1 prvá veta O. s. p. určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti dovolania, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto dovolanie podáva. Teda, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Právo podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu zveruje účastníkovi. Z účelu dovolania, ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý 9 7 Cdo 253/2013 na svojich právach. Teda tomu účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Úspech v konaní treba pritom chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným výrokom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne. V danej vec odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úrokoch z omeškania a návrh v tejto časti zamietol, rozhodol v prospech odporkyne. Táto mala teda v odvolacom) konaní
procesného výsledku (zamietnutia návrhu v tejto časti) čiastočný úspech vo veci. Preto nie je účastníkom konania (subjektívne) oprávneným na podanie dovolania v tejto (zmeňujúcej) časti. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporkyne vo výrokoch vo (vyhovujúcej) časti istiny 39 977,32 € a v (zamietajúcej) časti úrokov z omeškania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Dovolanie odporkyne vo zvyšnej časti, ktorou napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým priznal navrhovateľovi sumu 21 465,12 € – na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý v tejto časti návrh zamietol a dovolanie navrhovateľa v zamietajúcej časti úrokov z omeškania – na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý návrhu v tejto časti vyhovel – sú procesne prípustné
1 O. s. p. Len v tejto časti mohol byť dovolaniami napadnutý rozsudok preskúmaný v dovolacom konaní (v ďalšom sa dovolací súd zaoberá len touto časťou dovolania). V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O. s. p.), obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10 7 Cdo 253/2013 Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 O. s. p. dovolatelia nenamietali a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Takúto vadu konania dovolatelia nenamietali a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci, navrhovateľ v časti úroku z omeškania a odporkyňa v časti istiny (21 465,12 €). Právnym posúdením veci, ako vyplýva zhora, je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Je nepochybné, že predmetom konania v danej veci bol nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom titulom nesprávneho úradného postupu
zákona č. 514/2003 Z. z. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci zistené, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa
1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
ods. 2 tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. 12 7 Cdo 253/2013
1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody je vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
1 zákona č. 214/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
ods. 2 tohto ustanovenia v žiadosti na predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady
odsekov 1 a
ktorej do uplynutia 60-dňovej zákonnej lehoty na vydanie stavebného povolenia
Správneho poriadku, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď sa začiatok rozhodného obdobia posúva na deň
znaleckého posudku) patrila náhrada ušlého zisku vo výške 72 306,95 € (218,45 € x 331 dní = 72 306,95 €), ako správne konštatoval odvolací súd. Keďže navrhovateľ si uplatňoval ušlý zisk „len“ v sume 61 442,44 € správne mu odvolací súd priznal túto ním uplatňovanú sumu. Napokon sama odporkyňa (v dovolaní) potvrdila, že rozhodné obdobie, za ktoré mal byť navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, je obdobie od
1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14 7 Cdo 253/2013 Navrhovateľ si okrem istiny v priznanej sume 61 442,44 € uplatňoval aj úroky z omeškania za obdobie od 12. marca 2008, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia odporkyne o neuznaní nároku na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní nároku do zaplatenia
citovaných ustanovení. Súdy nižšieho stupňa tento nárok uplatnený navrhovateľom posúdili rozdielne. Súd prvého stupňa dospel k záveru o jeho dôvodnosti a na rozdiel od neho odvolací súd k záveru o jeho nedôvodnosti aplikujúc pritom ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Tento záver odvolacieho súdu však nemožno považovať za správny. Je v rozpore s citovaným § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil. Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník dostáva do omeškania a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému tiež úroky z omeškania. Preto záver krajského súdu, že „až rozhodnutím súdu vzniká záväzok odporkyne na náhradu škody“ je nesprávny (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 48/2010). Dovolací súd poukazuje tiež na záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 19/2011,
ktorého ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O. s. p.), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Ďalej na záver vyslovený v rozsudku NS ČR z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.