1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje potvrdzujúce rozhodnutie. Naproti tomu dovolanie ţalobcu smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţaloba na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zostávajúcej časti bola zamietnutá (nad 24 74607 € a do 181 786,49 €), je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (tieţ dovolací súd) je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, ţe napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. I. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní 8 8 Cdo 9/2014 postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt uvedenej vady dovolací súd v konaní nezistil. II. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú v tom, ţe „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku aţ do skončenia, ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania, nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej, a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania zaloţiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Existencia uvedenej vady z obsahu spisu nevyšla najavo a jej existencia nebola dovolateľom ani namietaná. III. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym 9 8 Cdo 9/2014 právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ nesúhlasí s právnymi závermi odvolacieho súdu, v tejto súvislosti spochybňuje presvedčivosť jeho právnych argumentov odôvodňujúcich priznanú náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia s odkazom na iné rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto ale i obdobných veciach. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe si dovolil vyuţiť komparáciu právnej úpravy pouţitej na daný prípad s právnou úpravou neskoršou, ktorá na tento prípad nedopadá. Posledne uvádzaný argument nie je spôsobilý spochybniť správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, neskoršiu právnu úpravu (zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona) odvolací súd na daný prípad neaplikoval a pre účastníkov právnych vzťahov z nej preto ani nemohol vyvodiť ţiadne oprávnenia alebo povinnosti. Komparácia takejto právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia mala len ilustračný význam (nie normatívny), jej cieľom bolo upevniť presvedčivosť prijatých premís súdom ohľadom primeranosti priznávanej náhrady. V tejto spojitosti nemoţno namietať ani všeobecne vyslovený názor, ţe priznaná náhrada (resp. odškodnenie) má byť primeraná a nie likvidačná. Proporcionalita, ako všeobecný výkladový princíp v priestore, kde platia princípy právneho štátu, sa najzreteľnejšie prejavuje v takých prípadoch, kedy rozhodnutie súdu je výsledkom právnej úvahy súdu (viď napr. § 136 O.s.p.), pri ktorej sa berie zreteľ na všetky okolnosti prípadu z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy na oboch stranách (povinnej ale i oprávnenej). Cieľom je vyvaţovanie individuálnych a verejných záujmov, kaţdý demokratický právny poriadok stanovuje interpretačné pravidlo pre súkromnoprávne vzťahy, ktoré zohľadňuje ich primeraný výkon. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, ţe odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). 10 8 Cdo 9/2014 Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaţenie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaţenie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, ďalej moţnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky. Ustanovenie § 7 ods. l vyhlášky č. 32/1965 Zb. určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. 11 8 Cdo 9/2014 Náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov moţno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené moţnosti uplatnenia sa v ţivote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, jednak sťaţenie či dokonca priamo znemoţnenie výkonu či voľby povolania, voľbu ţivotného partnera, prípadne moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môţe súd sumy odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Odvolací súd v zmysle uvedených zásad postupoval. V danom prípade k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia súvisiacimi s pracovným úrazom ţalobcu prihliadol a dôvodne posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný, hodný osobitného zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky, konkrétne o 7 násobok základného bodového ohodnotenia. Správne zhodnotil intenzitu (stupeň) a rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie ţalobcu v ţivote a v spoločnosti, s prihliadnutím na konkrétne poškodenie zdravia ţalobcu na jeho osobný, intímny ţivot, jeho ţivotné úkony, ako i na uspokojenie jeho osobnostných a spoločenských potrieb, t. j. uplatnenie vo všetkých sférach jeho ţivota sa podstatne zúţilo, avšak nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho moţnosti uplatnenia nezanikli, len sa v podstatnej miere sťaţili moţnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením vykonával. Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd dospel k záveru, ţe táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského 12 8 Cdo 9/2014 uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípade ţalobcu porušená nebola. Ţalobcovi bolo na základe rozhodnutia vedľajšej účastníčky konania vyplatené odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 126 000 Sk. Poţadované aţ 20 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia nie je vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané. Ţalobcovi sa nepodarilo preukázať, ţe by v danej veci išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ vo výške 20 násobku. Odvolací súd svoj právny záver náleţitým spôsobom, zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil; jeho rozhodnutie je preto určité, zrozumiteľné a preskúmateľné. Odvolací súd pri rozhodovaní dospel k záveru, ţe ţalobcovi nepatrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky ním poţadované zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, nemoţno mu vyčítať tento jeho záver a úvahy o tom, akú mieru zvýšenia sťaţenia spoločenského uplatnenia povaţoval za primeranú. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p.
3 vyhlášky), sa moţno stotoţniť. Pokiaľ ţalobca poukazuje na rozhodnutia vydané v „obdobných veciach“, dovolací súd poznamenáva, ţe súdy sú vţdy povinné vychádzať z konkrétnych okolností tej - ktorej prejednávanej veci, čo znamená, ţe pri svojom rozhodovaní zohľadňujú individuálne okolnosti kaţdého prípadu osobitne, čo predurčuje ale i determinuje výsledok súdneho konania. Bez ďalšieho spravidla nemoţno úspešne argumentovať len všeobecným odkazom na beţné uverejnené rozhodnutia v iných – i keď druhovo rovnakých veciach - bez toho, aby takáto argumentácia nevychádzala z náleţite konkretizovaných skutkových okolností, a na ich základe prijatých právnych záverov, ktoré by v súhrne boli svojou povahovou tak podobné, ţe by ich bolo moţno označiť za identické s iným konaním, a teda i „pouţiteľné“. Z dovolania ţalobcu však takáto „argumentačná podobnosť“ nevyplýva. Miera sťaţenia spoločenského uplatnenia a výška jeho odškodnenia je individualizovaná osobitosťami kaţdého prípadu zvlášť; identickosť prípadov je skôr vzácnou výnimkou. Dovolací súd preto dovolanie ţalobcu smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). 13 8 Cdo 9/2014 V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej, vedľajšej účastníčke na jeho starne vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.