Obsah (4)

§ 35§ 244§ 17§ 2

Najvyšší súd 2 Sžo 13/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUD

§ 35ods.

1 písm.

1. b)zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) pre porušenie povinnosti stanovenej v § 17 ods. 3 písm.
2. a)zákona tým, ţe ţalobca ako odberateľ tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj mnoţstvo tepla dodaného na prípravu TÚV konečnému spotrebiteľovi, nedodrţiaval určenú teplotu TÚV u konečného spotrebiteľa v obytnom dome v T., v kontrolovanom období od 01.01.2006 do 13.10.2006. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobca nerešpektuje ustanovenie § 17 ods. 3 písm.
3. a)zákona, pretoţe nezabezpečuje dodrţiavanie určenej teploty teplej úţitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa, a to od 45 do 55°C, čo bolo potvrdené kontrolným meraním v konkrétnom byte inšpektormi ŠEI dňa 12.10.2006 meracím prístrojom COMMET typ C111, v.č. 01900126, pričom bolo vykonaných 5 meraní na výtoku u konečného spotrebiteľa

metodického pokynu ŠEI č. 2/2005 v čase od 09,00 do 10,00 hod, a namerané hodnoty boli 22,8°C, 23,8°C, 25,5°C, 27,3°C a 28,8°C. Ďalej z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, ţe

meraní povrchových teplôt prívodného potrubia (stúpačky) TÚV registračným loggerom COMMET L0121 s pomocou snímača teploty NS 151-2/E dňa 12.10.2006 v čase od 09,00 hod. do dňa 13.10.2006 do 08,30 hod. v polhodinových intervaloch, namerané hodnoty nepresiahli teplotu 40,30°C dňa 12 .10.2006 o 21,30 hod. a najniţšie teploty boli namerané dňa 12.10.2006 o 17,00 hod. a dňa 13.10.2006 o 06,30 hod. a to 20°C. S tabuľkou nameraných hodnôt bol ţalobca oboznámený a taktieţ s obsahom protokolu, avšak ţalobca sa ku kontrolným zisteniam nevyjadril. 3 2 Sžo 13/2010 Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Nie je zrejmé ako sa ţalovaný vysporiadal s podstatnými náleţitosťami zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti pretoţe aj v správnom konaní neexistuje absolútny zodpovednostný reţim bez moţnosti exkulpácie alebo liberácie. Existujú len dva druhy zodpovednosti, a to subjektívna alebo objektívna. Aj z dikcie ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o tepelnej energetike vyplýva, ţe jedným z hodnotiacich kritérií pri stanovení výšky pokuty je miera zavinenia. Ţalobca nemohol zaviniť porušenie povinnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretoţe napriek snahe o odstránenie závadného stavu mu v tom bránili samotní vlastníci bytov, ktorí v danom prípade sú konečnými spotrebiteľmi. Ţalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy medzi ţalobcom a vlastníkmi bytov, ktoré majú podstatný vplyv na otázku zavinenia, pretoţe zmluva o výkone správy je uzatvorená na základe delegácie zákona, a to v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom zákon ustanovuje jej podstatné náleţitosti, medzi ktoré patria aj zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údrţby a opráv, vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi.

názoru ţalobcu povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej na základe zákona majú pre účastníkov tejto zmluvy rovnakú záväznosť a právnu silu ako zákonné povinnosti, pričom rozdiel je iba v tom, ţe zákonné povinnosti zaväzujú všetkých a zmluvné povinnosti len zmluvné strany.

ţalobcu ani prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal s otázkou zodpovednostného vzťahu a jeho zloţky zavinenia. Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril.

ţalovaného sú tvrdenia ţalobcu právne irelevantné a účelové a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako zákonný potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne 4 2 Sžo 13/2010 vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah dôvodov odvolania ţalobcu posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval odvolací súd, či príslušné konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

§ 17ods.

3 písm. a) zákona č. 657/2004 Z.z . o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov dodávateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného v teplej úţitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného v teplej úţitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný dodrţiavať určenú teplotu teplej úţitkovej vody u konečného spotrebiteľa.

§ 35ods.

1 písm. b) zákona o tepelnej energetike inšpekcia uloţí pokutu od 50 000,- Sk do 500 000,- Sk za porušenie povinností vyplývajúcich okrem iného aj pre porušenie povinností zakotvených v § 17 ods. 1, 2, 3 uvedeného zákona.

§ 35ods.

3 zákona o tepelnej energetike pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závaţnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a moţné následky porušenia povinností. Pri opakovanom porušení moţno pokutu zvýšiť aţ na dvojnásobok. 5 2 Sžo 13/2010 Najvyšší súd SR sa stotoţňuje s krajským súdom ako i so ţalovaným správnym orgánom v tom, ţe zákon o tepelnej energetike nesporne obsahuje a definuje porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj mnoţstvo tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej vody konečnému spotrebiteľovi. Nie je moţné preto stotoţniť sa s argumentáciou ţalobcu, ţeby sa ţalovaný nevysporiadal s podstatnými náleţitosťami zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti z hľadiska zodpovednostného reţimu ţalobcu v posudzovanej veci. V danom prípade na základe vykonanej kontroly Štátnej energetickej inšpekcie, KI T., je nesporné, ţe ţalobca nerešpektoval zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. a) zákona o energetike, dodrţiavať určenú teplotu teplej úţitkovej vody u konečného spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, ţe ţalobca ako správca

čl. II. ods. 2 písm. a) Zmluvy o výkone správy č. 901/2004, uzatvorenej dňa 01.01.2005, pri zabezpečovaní prevádzky, údrţby a opráv domu je povinný najmä zabezpečovať plnenia s bývaním – dodávku tepla na vykurovanie a prípravu teplej úţitkovej vody v normách a za podmienok

platných predpisov. Taktieţ je potrebné zdôrazniť, ţe predmetom vykonanej kontroly inšpektormi KI ŠEI T. u ţalobcu bola okrem iného i kontrola dodrţiavania ustanovení § 17 ods. 3 písm.

1. a)zákona o tepelnej energetike v bytovom dome T.. Ako vyplýva z protokolu č. 2/001/2006 o výsledku kontroly, ţalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 17 ods. 3 písm.
2. a)uvedeného zákona, keď inšpektori na základe kontrolného merania na výtoku u konečného spotrebiteľa v bytovom dome T., zistili dňa 12.10.2006, ţe teplota teplej úţitkovej vody neobsahuje určenú teplotu teplej úţitkovej vody od 45°C do 55 °C na výtoku u konečného spotrebiteľa. Skutočnosť, ţe ţalobca porušuje ustanovenie § 17 ods. 3 písm.
3. a)zákona o tepelnej energetike je zakotvená i v protokole č. 2/023/2006 o výsledku kontroly zo dňa 25.10.2006. Najvyšší súd SR ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe kvalita dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa ako i teplej úţitkovej vody je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa. 6 2 Sžo 13/2010

§ 2ods.

3 uvedenej vyhlášky dodávku tepla na prípravu teplej úţitkovej vody je dodávateľ povinný dodávať tak, aby teplota teplej úţitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa bola najmenej 45°C a najviac 55°C. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR dáva za pravdu ţalovanému, ţe ţalobca ako správca sa uzavretím zmluvy o výkone správy dobrovoľne zaviazal okrem iného zabezpečiť konečnému spotrebiteľovi dodávku teplej úţitkovej vody v zmysle platných predpisov, ktorými sú zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, kde sú zakotvené povinnosti ţalobcu ako dodávateľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi a preto tvrdenia ţalobcu o tom, ţe ţalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy medzi ţalobcom a vlastníkmi bytov sú právne irelevantné. Tieto tvrdenia ţalobcu sú naviac i v rozpore so samotným článkom II. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy, kde sa správca (ţalobca) dobrovoľne zaviazal zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v normách a za podmienok

platných predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise dospel Najvyšší súd SR k záveru, ţe príslušné správne orgány postupovali v priebehu dokazovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto sú i právne závery prvostupňového súdu správne a bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému správnemu orgánu v odvolacom konaní trovy nevznikli. 7 2 Sžo 13/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 24. novembra 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová