1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. S/2012/01058-2.1, O-19/2012 zo dňa 22.03.2012, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 02.12.2011 č. k. P:241/2011-R, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 500 € za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z.z.“)
prílohy č. 3 oddiel II bodu 4. 2 4 Sţo/13/2014 Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu, vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky ţalobcu, dospel k rovnakým záverom ako ţalovaný. Zdôraznil, ţe v danom prípade bola ţalobcovi uloţená pokuta za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a/
prílohy č. 3 oddiel II bod 4 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení krajský súd uzavrel, ţe ţalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovisko takými postupmi a opatreniami, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Pri práci na stavenisku musia byť zamestnanci chránení proti podaniu predmetov nielen pouţívaním ochranných prostriedkov, ale aj tým, ţe materiál a pracovné zariadenia musia byť uloţené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť, alebo sa zrútiť. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobcovi bola uloţená pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, (ďalej len „BOZP“) a nie za to, ţe došlo k vzniku závaţného pracovného úrazu. Ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje preukázať porušenie povinností, bez ohľadu na zavinenie. Porušeniu povinností na úseku bezpečnosti a zdravia pri práci bolo ţalobcovi
názoru krajského súdu náleţite preukázané tak, ako to v rozhodnutiach uviedli správne orgány, pričom rozhodujúcimi boli prvotné úkony – Rýchle hlásenie o závaţnom pracovnom úraze zo dňa 04.02.2011, Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, Záznam zo šetrenia závaţného pracovného úrazu zamestnanca firmy zo dňa 03.02.
6 písm. a/ aţ s/ predmetného zákona, teda najmä nevstupovať do priestorov, čo vykonal ako zamestnávateľ WOOD-HOLZ-ŠTN-SK, s.r.o.,. V odvolaní poukázal na to, ţe zamestnávateľ tak, ako uţ uviedol aj vo svojom vyjadrení k protokolu inšpektorátu práce, neporušil predpisy o BOZP, nakoľko po príchode na pracovisko výslovne vyzval pána S. a prikázal mu, aby čakal mimo staveniska – prístrešku, ktorý bol ohradený (oplotený). Dáva na vedomie, ţe túto ohradu (oplotenie) si pán S. otvoril svojvoľne sám bez prítomnosti nadriadeného, teda zamestnávateľa p. Š. Ďalej uviedol, ţe pán S. bol upozornený a poučený ešte pred príchodom na pracovisko – stavenisko o postupe prác a ktorej časti staveniska a budú práce vykonávať, teda nie v tej časti, kde sa mu stal úraz. Preto má za to, ţe konanie pána S. bolo spôsobené jeho činnosťou a porušením predpisov z jeho strany a tým došlo k udalosti, k závaţnému pracovnému úrazu. Poukazuje na to, ţe sám poškodený – pán S. uviedol, ţe sám išiel bez príkazu na miesto, kde sa mu stal úraz a samotná správa o pracovnom úraze je len jednostranná, spísaná po úraze len s poškodeným bez preverenia jednotlivých faktov, o čom svedčí aj samotná výpoveď poškodeného pána S., pri rekonštrukcii prípadu na tvare miesta, ktorý vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, iné ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo svojom odvolaní zdôrazňuje, ţe tieto rozpory v skutkovom stave tak, ako prvostupňový ani druhostupňový správny orgán vôbec nepreverili a nepreskúmali, čím pochybili pri vydaní svojho rozhodnutia. Ďalej zdôraznil, ţe po zrušení prác na drevenom prístrešku zabezpečili vhodným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neţelateľnému pohybu a to tým, ţe jednotlivé prvky (krokvy a dosky) boli v dĺţke, ktorá z kaţdej strany presahovala von z okraja pomurníc v dĺţke minimálne l m na kaţdú stranu, pričom aj keď boli osadené len provizórne, boli na spodnej strane zabezpečené zarezaním zárezu proti posunu. Preto tieto prvky nemohli samovoľne spadnúť, aj s poukazom na samotnú váhu prvkov, sklonu prístrešku, zárezu a samotné fyzikálne zákony, ktoré to nepripúšťajú. Tvrdia, ţe zabezpečili vhodným spôsobom tieto prvky (krokvy a dosky) a neporušili predpisy o BOZP. Ďalej zdôrazňuje, ţe na mieste sa nachádzala lopata, čo svedčí o tom, ţe prvkami mohlo byť manipulované aj v čase úrazu, nakoľko deň predtým sa tam lopata nenachádzala a na stavenisku boli prví v to ráno, keď sa úraz stal. Poukazuje aj na výpoveď poškodeného pána S., pri rekonštrukcii prípadu na tvari miesta, ktorý vypovedal pred orgánom činným v trestnom konaní iné, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukazuje, ţe na všetky tieto skutočnosti tvrdené ţalobcom správny orgán prvého ani druhého stupňa neprihliadal a nezaoberal sa s týmito dôkazmi. Ţalobca ďalej poukazuje, ţe Krajskému súdu v Prešove bol doručený spis policajných orgánov, kde bola spísaná výpoveď poškodeného (rozporná s vyjadrením v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu) a rekonštrukciu konkrétneho prípadu – úrazu, z ktorého bolo zrejmé, ţe k porušeniu predpisov došlo na strane zamestnanca. Ani tieto skutočnosti Krajský súd Prešov neodstránil, teda nepreskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v potrebnom rozsahu, aby dospel k správnemu rozhodnutiu. 4 4 Sţo/13/2014 III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ţalovaný má za to, ţe zodpovednosť ţalobcu, ako aj samotný skutok sa plne preukázal vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia a predloţených vyjadrení. Podstatná je skutočnosť, ţe v dôsledku porušenia povinnosti ţalobcu ako zamestnávateľa, utrpel zamestnanec závaţný pracovný úraz. Keďţe ide o objektívnu zodpovednosť ţalobcu, nie je potrebné preukázať jeho zavinenie. V plnom rozsahu sa stotoţňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý povaţuje za vecne správny a zákonný. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).
1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/1995 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodrţiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 39 zákonníka práce) vrátene predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uloţiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona (viď zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce), z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom a šiestom bode aţ do 100.000 €, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca, najmenej 33.000 €.
1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údrţbu a opravy.
1 písm. a/ Nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s poţiadavkami
a/ príjme opatrenie najmä pri plnení všeobecných zásad
v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými poţiadavkami na stanovisko uvedeným v prílohe č. 3.
prílohy č. 3 oddiel II; bod 4 Nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. padajúce predmety: ak je to technicky moţné, zamestnanci musia byť chránení proti padaniu predmetov, predovšetkým kolektívnymi ochrannými prostriedkami. Materiály a pracovné zariadenia musia byť uloţené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť 5 4 Sţo/13/2014 sa. Ak je to potrebné na stavenisku musia byť umiestnené zastrešené priechody, alebo musí byť zabránený prístup k nebezpečným priestorom. V danom prípade bola ţalobcovi uloţená pokuta za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a/
prílohy č. 3 oddielu II. bodu 4 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovisko takými postupmi a opatreniami, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Pri práci na stavenisku musia byť zamestnanci chránení proti padaniu predmetov nielen pouţívaním ochranných prostriedkov, ale aj tým, ţe materiál a pracovné zariadenia musia byť uloţené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť sa. Je potrebné zdôrazniť, ţe ţalobcovi bola uloţená pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o BOZP a nie za to, ţe došlo k vzniku závaţného pracovného úrazu. Odvolací súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe prvostupňový správny orgán vykonal v období od 09.02.2011 do 23.03.2011 u ţalobcu šetrenie príčiny vzniku závaţného pracovného úrazu P. S., ku ktorému došlo dňa 02.02.2011 o 8.30 hod. na pracovisku ţalobcu EKOMAJER – Pod skalkou, Ptičie – časť Podskalka. Prvostupňový správny orgán zistil štyri nedostatky, ktoré uviedol v protokole č. IPV-06-42- 2.2/P-J3-11 zo dňa 23.11.
úvahy prvostupňového správneho orgánu dostatočným dôvodom na uloţenie pokuty. Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na skutočnosť, ţe ţalobca prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov. Pracovnému úrazu však došlo porušeniu právnych predpisov ţalobcu tým, ţe neprijal dostatočné opatrenia na ochranu ţivota a zdravia zamestnancov. Bezpečnostné opatrenia na pracovisku sú nevyhnutné predovšetkým z dôvodu, aby v prípade náhody, nepredpokladanej – 6 4 Sţo/13/2014 nepredvídavej udalosti nedošlo k závaţnému ohrozeniu, poškodeniu zdravia, či dokonca strate ţivota zamestnanca. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal ţalobca odvolanie. Rozhodnutie inšpektorátu práce povaţoval za vecne nesprávne a vydané v rozpore so skutkovým stavom veci. Vo veci bolo rozhodnuté bez náleţitého preskúmania merita veci, bez preskúmania jednotlivých vyjadrení účastníkov konania. Ţalobca namietal, ţe neporušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko po príchode na pracovisko výslovne prikázal zamestnancovi S., aby čakal mimo staveniska – prístrešku, ktorý bol ohradený. Oplotenie si zamestnanec S. otvoril svojvoľne sám, bez prítomnosti nadriadeného – ţalobcu, aj keď bol poučený ešte pred príchodom na stavenisko o postupe prác a o tom, v ktorej časti staveniska sa budú práce vykonávať. Preto bol pracovný úraz zamestnanca S. spôsobený jeho konaním. Ďalej poukázal na to, ţe po prerušení prác na prístrešku zabezpečil vhodným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neţelateľnému pohybu (jednotlivé prvky boli na spodnej strane zabezpečené vykonaním zárezu proti posunu). Ţalovaný ako odvolací orgán preskúmal
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), právny a skutkový stav veci a dospel k záveru, ţe argumentácia ţalobcu je v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami aj s vyjadrením zamestnanca S. a zistenými prvostupňovým správnym orgánom. Vo vyjadrení k protokolu zo dňa 26.03.2011 ţalobca uviedol, ţe zistený nedostatok uvedený v bode G.1/b protokolu odstránil. Ide o porušenie povinností, za ktoré mu bola uloţená pokuta. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 09.02.2011 ţalobca uviedol, ţe dňa 02.02.2011 o 8.00 hod. prišiel so svojim zamestnancom P. S. na pracovisko, farmu EKOMAJER – Pod Skalou, Humenné s úmyslom zamerať ďalšie časti drevenej konštrukcie na prístrešok pre ovce. Išli priamo na miesto, kde sa stal úraz a tu sa rozprávali, ako budú prístrešok vymeriavať a aký zvolia postup práce. Potom odišiel do dielne pre dlhé meracie pásmo a zamestnanca S. nechal stáť samého pod konštrukciou. Keď sa o nejaké 3 – 4 minúty vrátil našiel ho sedieť na zemi, drţal sa za hlavu. Zamestnanec S. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 22.03.2011 uviedol, ţe na pracovisko prišiel dňa 02.02.2011 spolu so ţalobcom, ktorý mu pridelil prácu a oznámil mu, ţe pôjdu spolu na EKOMAJER – Pod Skalkou Ptíčie – časť Podskalka, kde mali ísť rozmerať dĺţky konštrukcie prístrešku. Dôvod na čo malo meranie slúţiť nevedel. Po príchode na miesto vystúpili z auta a išli ku konštrukcii dreveného prístrešku. Následne potom išiel ţalobca pre meracie pásmo, pričom on zostal pri konštrukcii dreveného prístreška. Na ďalšie okolnosti si nevedel spomenúť, lebo pocítil silný náraz do hlavy. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, ktorý predloţil ţalobca prvostupňovému správnemu orgánu vyplýva, ţe zamestnanec S. čakal na pracovisku na ţalobcu v blízkosti kopy naukladaných hranolov, ktoré mali byť pouţité na stavbu prístrešku, pričom jeden z vrchných hranolov, ktorý bol pokrytý vrstvou ľadu sa zosunul a udrel ho do hlavy. Samotný ţalobca v zázname uviedol ako príčinu úrazu chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu, kedy boli drevené hranoly nahádzané na seba a neboli zabezpečené proti zosunutiu, preto sa vplyvom poveternostnej situácie drevený hranol uloţený na vrchu uvoľnil, zošmykol sa, pri pohybe zachytil hlavu zamestnanca S.. 7 4 Sţo/13/2014 Zo záznamu nevyplýva, ţe by ţalobca zakázal zamestnancovi S. vstup na stavenisko, preto jeho argumenty uvedené v odvolaní ţalovaný vyhodnotil ako tendenčné a zavádzajúce. V zápisnici o ohliadke miesta udalosti zo dňa 09.02.2011 je zaznamenané, ţe boli dve krokvy na pomúrniciach, na ktorých bola námraza, voľne uloţené v miernej šikmine. Príčinou úrazu bolo zošmyknutie jednej krokvy a pád dosák, pričom padajúci materiál zasiahol postihnutého zamestnanca. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobcu, konštatuje, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky za rozhodujúcu povaţuje skutočnosť, ţe ţalobca porušil predpisy BOZP v tom, ţe po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neţelateľnému pohybu, následkom čoho bol vznik závaţného pracovného úrazu zamestnanca: P. S., nar. X., čo je v rozpore s § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisku predpisov
prílohy č. 3 oddiel II. bodu 4. Zamestnávateľ teda neprijal dostatočné opatrenia na ochranu ţivota a zdravia zamestnancov. Bezpečnostné opatrenia na pracovisku
platných predpisov sú nevyhnutné predovšetkým z dôvodu, aby v prípade náhody, nepredpokladanej – nepredvídavej udalosti nedošlo k váţnemu ohrozeniu, poškodeniu zdravia, či dokonca straty ţivota zamestnanca. Uţ samotná existencia nedostatku zo strany účastníka konania je dostatočným dôvodom na uloţenie pokuty. Súd mal porušenie povinností na úseku bezpečnosti a zdravia pri práci náleţite preukázané aj z rýchleho hlásenia o závaţnom pracovnom úraze zo dňa 04.02.2011, zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 09.02.2011, ďalej zo záznamu zo šetrenia závaţného pracovného úrazu zamestnanca firmy zo dňa 03.02.2011 – tieto listinné dôkazy spísal a správnemu orgánu predloţil sám ţalobca. Zápisnicu o ohliadke miesta udalosti zo dňa 09.02.2011 a zápisnicu o podaní informácie ţalobcom zo dňa 09.02.2011 ţalobca podpísal bez akýchkoľvek pripomienok a námietok k ich obsahu. Vo vyjadrení k protokolu č. IPV-06/42-2.2/P-J3-11 uviedol, ţe porušenie predpisov BOZP (v protokole uvedené pod bodom G./b), za ktoré mu bola správnym orgánom uloţená pokuta, uţ odstránil. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti a rozhodnutia ţalovaného. Výška pokuty uloţená ţalobcovi na dolnej hranici stanovenej sadzby je
senátu najvyššieho súdu primeraná, odráţa mieru porušenia povinností ţalobcu a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemoţno ju povaţovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťaţujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj poţiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodrţiavanie povinností. 8 4 Sţo/13/2014 Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť poţadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a na jeho úvahu a právne posúdenie povaţoval súd za logické, ktoré nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 4. novembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.