3 O.s.p. II. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2013 č. k. 5S/132/2012-62 podal odvolanie ţalobca z dôvodu, ţe ţalobca ako organizačná zloţka zriadená spoločnosťou Tipper Tie technopack GmbH, Oto-Hahn-Strasse 5, 215 09 Glinde, bol povaţovaný za účastníka správneho konania pred Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý rozhodol dňa 26.11.2009 po číslom: OLP/2660/2011, v konaní pred Úradom verejného zdravotníctva, ako aj účastníka správneho konania č. 64830/2011-OPŠ vedeného Ministerstvom zdravotníctva. Zastavením súdneho konania uznesením Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu základného ústavného princípu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ţalobcovi bolo týmto znemoţnené domáhať sa akýmkoľvek spôsobom ochrany svojich práv. Je názoru, ţe podaním ţaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu iným subjektom ako účastníkom správneho konania, t.j. zriaďovateľom ţalobcu namiesto jeho organizačnej zloţky, by nebola dodrţaná jednotnosť a totoţnosť subjektov konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave svojim konaním a následným uznesením porušil základné ústavné princípy a princíp občianskeho súdneho konania, a to právo na súdnu, ako aj inú právnu ochranu a právo domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred príslušným súdom alebo iným orgánom Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave porušil zákaz denegatio iustatiae, t.j. odopretia spravodlivosti. Správne orgány konali vo vzťahu k ţalobcovi ako k účastníkovi správneho konania a rozhodnutím ţalovaného zasiahli do jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), ktorým je Slovenská republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky viazaná: „kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej 3 4 Sţo/12/2014 lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch ...“ Európsky súd pre ľudské práva v Rozsudku z 08. júna 2006 k sťaţnosti č. 22860/02 pre porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol, ţe čl. 6 ods. 1 dohovoru vyţaduje, aby pri určovaní občianskych práv a záväzkov rozhodnutia prijaté správnymi alebo inými orgánmi, ktoré sami osobe nespĺňajú poţiadavky tohto článku, podliehali následnej kontrole súdnym orgánom, ktorý má úplnú právomoc vo veci konať. Krajský súd v Bratislave v rozpore s dohovorom zastavil v predmetnej veci konanie, a to napriek tomu, ţe ţalobca nemá inú zákonnú moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov dotknutých rozhodnutím ţalovaného. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ O.s.p.
1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe jeho vecná príslušnosť na rozhodnutie o odvolaní účastníka správneho konania – spoločnosti JUSTUR spol. s.r.o. bola daná podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku,
2 prvá veta správneho poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa moţno odvolať. V danom prípade ţalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva, ktorý rozhodoval v zmysle § 5 ods. 4 písm. i/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpory a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.) ako odvolací orgán vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje Regionálny Úrad verejného zdravotníctva. Ţalovaný rozhodnutím č. 64830/2011-OPŠ zo dňa 14.12.2011, ktoré bolo predmetom ţaloby ţalobcu, rozhodoval o odvolaní spoločnosti JUSTUR, spol. s r.o. a keďţe ţalobca Tipper Tie technopack GmbH – organizačná zloţka, vystupovala v danom konaní ako účastník konania, tak predmetné rozhodnutie bolo doručené aj jemu. Podľa ţalovaného je však potrebné rozlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania v správnom konaní v zmysle § 14 ods. 1, 2 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a podľa § 19 O.s.p. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Obdo/54/2011, ktoré potvrdzuje, ţe organizačná zloţka nemá právnu subjektivitu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v celom rozsahu potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2013 č. k. 5S/132/2012-62 (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta 4 4 Sţo/12/2014 prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ustanovenia § 20 O.s.p. kaţdý môţe pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Účastníkom konania môţe byť len osoba, teda subjekt práva, ktorý môţe byť rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej len „ObZ.“ sa organizačnou zloţkou podniku rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 ObZ. je odštepný závod organizačná zloţka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa pouţíva obchodné meno podnikateľa s dodatkom, ţe ide o odštepný závod; obdobné postavenia ako odštepný závod má aj organizačná zloţka, ak zákon ustanovuje, ţe sa zapisuje do obchodného registra. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 ObZ. sa podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zloţku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Súd zo súdneho, ako aj administratívneho spisu zistil, ţe ţalobu podal ţalobca ako organizačná zloţka podniku zahraničnej osoby so sídlom Vrbovská cesta 17, Piešťany. Takto označený bol i účastníkom správneho konania pred uţ uvedenými správnymi orgánmi. Úrad verejného zdravotníctva rozhodnutím č. OLP/2660/2011 zo dňa 16.05.2011 rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trenčín č. B/2009/04211-03 zo dňa 26.11.2009, ktorým udelil súhlas na uvedenie priestorov „Prevádzka na výrobu klipov pre 5 4 Sţo/12/2014 potravinársky priemysel, Nám. Dr. A. Schweitzera 194, Stará Turá pre firmu Tipper Tie technopack GmbH do prevádzky podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zmenil tak, ţe ţiadosti ţalobcu - účastníka správneho konania Tipper Tie technopack GmbH., Vrbovská cesta 17, Piešťany, IČO: 44 786 778 zo dňa 09.11.2011, sa vyhovuje a s uvedením priestorov “Prevádzka na výrobu klipov pre potravinársky priemysel, Nám. Dr. A. Schweitzera 194, Stará Turá pre firmu Tipper Tie technopack GmbH“ do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a/ súhlasí. Zároveň stanovil maximálnu pracovnú rýchlosť liniek na výrobu klipov pre potravinársky priemysel na 220 taktov/minúta. Proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trenčín číslo B/2009/04211-03 zo dňa 26.11.2009 podal právny zástupca spoločnosti JUSTUR spol. s r.o., IČO: 31 102 450, Nám. Dr. A. Schweitzera 194, Stará Turá dňa 23.11.2009 podnet na preverenie legitímnosti a bezpečnosti novozriadenej prevádzky ţalobcu. Predmetný podnet preskúmal Úrad verejného zdravotníctva a rozhodnutím zo dňa 16.05.2011 číslo: OLP/2660/2011 (v záhlaví rozhodnutia spoločnosť JUSTUR spol. s r.o., bola označená ako dotknutá osoba podávajúca podnet na preskúmanie predmetného rozhodnutia v správnom konaní). Ten rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trenčín zmenil tak, ako je uvedené vyššie. Proti predmetnému rozhodnutiu podala spoločnosť JUSTUR spol. s r.o., odvolanie. Ţalovaný rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 č. 64830/2011-OPŠ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil tomuto orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V záhlaví rozhodnutia spoločnosť JUSTUR spol. s r.o., bola označená ako účastník konania. Najvyšší súd mal z obsahu pripojeného spisu za preukázané, ţe ţalobca sa zúčastnil v konaní pred správnymi orgánmi a bol účastníkom správneho konania, ktorého výsledkom bolo ţalobou napádané rozhodnutie ţalovaného. Účastníkom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p. je len osoba, ktorá môţe byť rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach (napr. § 250 ods. 2 O.s.p.; 250m O.s.p.). Navrhovateľom – iniciátorom predmetného správneho konania bol ţalobca, ktorý ţiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trenčín o súhlas na uvedenie priestorov „Prevádzku na výrobu klipov pre potravinársky priemysel“. Proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trenčín podala podnet (v záhlaví rozhodnutia označená ako dotknutá osoba) spoločnosť JUSTUR, spol. s r.o., Stará Turá, na základe ktorého rozhodoval Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý udelil súhlas na uvedenie priestorov pre ţalobcu a zároveň stanovil maximálnu pracovnú rýchlosť liniek na výrobu klipov pre potravinársky priemysel na 220 taktov/minúta. Na základe odvolania spoločnosti JUSTUR, spol. s r.o., rozhodoval ţalovaný. V celom konaní sa rozhodovalo o ţalobcových právach a povinnostiach a preto bola naplnená zákonná podmienka aktívnej legitimácie na podanie správnej ţaloby ţalobcom. 6 4 Sţo/12/2014 Podľa názoru najvyššieho súdu, s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1, 2 O.s.p. ţalobca označený v ţalobe je účastníkom súdneho konania, keďţe ním bol i v predmetnom správnom konaní. Správne súdnictvo má osobitné postavenie ako i procesné pravidlá, ktorými sa správne súdy riadia, sú špecifické. V tomto štádiu konania je nesporné, ţe označený ţalobca bol účastníkom administratívneho konania, preto je jeho právom v zmysle čl. 6 dohovoru byť i účastníkom súdneho konania, v ktorom sa rozhodnutie z takéhoto správneho konania preskúmava. Predmetom rozhodovania správnych orgánov podľa zákona č. 71/1967 Zb. sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti. Vţdy však ide o rozhodovanie o konkrétnom práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti tejto osoby, a nie inej (tretej) osoby. To znamená, ţe osoba, ktorá sa domáha, aby rozhodol správny orgán v správnom konaní o cudzom práve a povinnosti, nie je účastníkom konania (výnimku z tohto pravidla môţe v súlade s § 14 ods. 2 Správneho poriadku ustanoviť osobitný zákon). Ak sa ţalobca svojim podaním domáha vydania rozhodnutia, je preto táto osoba účastníkom konania z procesného dôvodu bez ohľadu na to, či je na vydanie rozhodnutia legitimovaná z hmotnoprávneho hľadiska. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím o zastavení konania porušil základné ústavné princípy a princípy konania, ktorými je ovládané správne súdnictvo a to právo na súdnu ochranu a právo domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred príslušnými súdmi. Správne orgány konali vo vzťahu k ţalobcovi ako k účastníkovi správneho konania a rozhodnutím ţalovaného zasiahli do jeho práv a právom chránených záujmov. V súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika v súlade s Ústavou Slovenskej republiky viazaná, ako aj Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru uviedol, ţe čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyţaduje, aby pri určovaní občianskych práv a záväzkov rozhodnutia prijaté správnymi alebo inými orgánmi, ktoré samy osobe napĺňajú požiadavky tohto článku, podliehali následnej kontrole súdnym orgánom, ktorý má úplnú právomoc vo veci konať. Súd v správnom súdnictve musí zisťovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv a slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov 7 4 Sţo/12/2014 nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môţe signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy. Najvyšší súd zistiac toto procesné pochybenie napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní prvostupňový súd po prešetrení splnenia ďalších procesných podmienok na začatie konania preskúma napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a vo veci opätovne rozhodne, aj s ohľadom na právny názor vyslovený v tomto uznesení, pričom práve v procese súdneho prieskumu sa vysporiada i v kontexte s doterajšou judikatúrou, s právnou otázkou či subjekt, ktorý nemá podľa predpisov vnútroštátneho práva právnu subjektivitu, môţe byť vnútroštátnymi administratívnymi orgánmi označený za účastníka takéhoto správneho konania alebo nie, následne ustáli a rozhodne, či ide o zákonné rozhodnutie príslušného správneho orgánu. V novom konaní rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 4. novembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.