← Slovensko

územný plán obce ako súčasť administratívneho spisu predkladaného súdu pri prieskume územného rozhodnutia o umiestnení stavby (§ 250d ods. 1 O.s.p., §

Obsah (7)§ 250j§ 39§ 219§ 28§ 36§ 37§ 11

Najvyšší súd 4Sţo/8/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr.

§ 250jods.

2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a

§ 250jods.

3 OSP zrušil rozhodnutie právneho predchodcu ţalovaného Krajského stavebného úradu v Ţiline, odbor štátnej stavebnej správy č. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Hôrky č. 3617/2012-11652/2012-OS-MIL zo dňa 12.03.2012, ako stavebného úradu, ktorým

§ 39a § 39a ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodol o umiestnení stavby „Regionálne centrum zhodnocovania 2 4Sţo/8/2014 biologicky rozloţiteľného odpadu“ v meste Ţilina na parcelách č. KN 1345/2, 1345/62, 1345/51, 1345/75 k.ú. P. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe v súlade s § 250k ods. 1 OSP úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanie ţaloby a trov právneho zastúpenia. Krajský súd v medziach ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretoţe ţalovaný správny orgán prvostupňovému súdu nepredloţil v súlade s § 250d ods. 1 OSP úplný, ţurnalizovaný, zviazaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci (poukaz prvostupňového súdu na prvú vetu judikátu zverejneného pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo 17.10.1997 sp. zn. 4 Sţ/40/97).

krajského súdu obsahom predloţeného administratívneho spisu nebola územnoplánovacia dokumentácia, z ktorej ţalovaný a prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzali, na ktorú v dôvodoch rozhodnutí poukazovali a ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby. Keďţe chýbajúcu územnoplánovaciu dokumentáciu povaţoval prvostupňový súd za relevantnú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového orgánu, nemohol bez jej predloţenia preskúmať, či napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a či jeho závery, uvedené v rozhodnutí a závery prvostupňového správneho orgánu, sú zákonné. Uvedené

krajského súdu platí aj vo vzťahu k námietke nesprávnej aplikácie § 36 ods. 2 stavebného zákona upustením od ústneho pojednávania v preskúmavanom správnom konaní, nakoľko prvostupňový súd bez relevantnej územnoplánovacej dokumentácie nemohol preskúmať splnenie zákonných podmienok na realizovanie namietaného postupu prvostupňového správneho orgánu. V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutého územného rozhodnutia so záväznou časťou územného plánu Mesta Ţilina, krajský súd vyjadril nesúhlas s názorom ţalovaného ohľadne oneskoreného uplatnenia tejto námietky, t.j. v rozpore s koncentračnou zásadou správneho konania (§ 42 ods. 5 stavebného zákona).

krajského súdu, s odvolaním sa na prvú časť oddiel osem stavebného zákona, stavebný úrad, rozhodujúci o umiestnení stavby, súlad navrhovaného umiestnenia stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou skúma z úradnej povinnosti, a nie len na základe námietok účastníkov konania. Taktieţ krajský súd pri súdnom prieskume zákonnosti dospel k záveru, ţe napadnuté správne rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, nakoľko ţalovaný sa nevysporiadal dostatočne s námietkami ţalobcu, ktorý v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na konkrétne ustanovenia územného plánu Mesta Ţilina, jeho záväznej časti, na prípustné a neprípustné funkcie, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vymedzené, námietky ţalobcu vyhodnotenia posudzovaného funkčného vyuţívania územia obce, v ktorom je stavba umiestňovaná a charakter stavby ako verejnoprospešnej stavby, na základe ktorých ţalobca spochybňoval správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby. 3 4Sţo/8/2014 Ostatné ţalobné námietky krajský súd vyhodnotil ako bezdôvodné.

krajského súdu napádané prvostupňové rozhodnutie vydala Obec Hôrky, zastúpená starostom obce, ako kompetentný stavebný úrad, určený v súlade s § 119 ods. 3 stavebného zákona Krajským stavebným úradom v Ţiline. Krajský súd má za to, ţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola platná a účinná Zmluva o zriadení spoločného obecného úradu z 28.02.2003, ktorej platnosť na dobu neurčitú bola dohodnutá v Dodatku č. 2 (čl. VIII bod 2), od 01.04.2008. Príprava podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zodpovedala

krajského súdu aj obsahu Zmluvy o spoločnom obecnom úrade, ktorej predmetom bola príprava podkladov na rozhodovaciu činnosť a nie rozhodovacia činnosť ako taká, čo predstavuje najmä administratívnu činnosť smerujúcu k zabezpečovaniu podkladov na vydanie rozhodnutí, príprava materiálov, oznamy o začatí konania, administratívne práce v súvislosti s predvolávaním účastníkov, vyhotovovanie zápisníc z pojednávaní, účasť na pojednávaniach a zaznamenávanie obsahu pojednávaní pri ústnych pojednávaniach a podobne. Ţalobcom napádané začatie územného konania o umiestnení posudzovanej stavby bez vydania verejnej vyhlášky, s poukazom na zásah do práv a právom chránených záujmov iných osôb - vlastníkov susediacich stavieb, pozemkov, krajský súd s odôvodnením nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu na podanie správnej ţaloby v prospech inej osoby (časť právnej vety z rozsudku NS SR 5Sţ/239/96 zverejneného zo Súdnej praxe ZPS 8/1998), túto námietku povaţoval za nedôvodnú. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Ţalovaný s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona uviedol, ţe pri posudzovaní návrhu o umiestnení stavby správne orgány posudzujú predloţený návrh najmä z hľadiska jeho súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a i on vo vyjadrení k ţalobe sám konštatoval okrem iného aj to, ţe pre dané územie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, územný plán Mesta Ţilina (ďalej len „ÚPN“), na základe ktorého bolo moţné návrh posudzovať. Tento komplexne rieši priestorové a funkčné vyuţívanie územia, dáva do súladu záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy pre vyuţívanie územia. Z uvedeného

ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa námietkou spochybňujúcou postup stavebného úradu pri rozhodovaní o umiestnení stavby zaoberal a to uţ v odvolacom konaní, kedy preskúmaval opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť námietky ţalobcov nahliadnutím do podkladov ÚPN a posúdením návrhu z hľadiska spochybňovania súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou ÚPN Mesta Ţilina a jeho platných regulatívov, ako aj z hľadiska ochrany ţivotného prostredia, vôd, ovzdušia a pod., uvedením stanovísk, vydaných a aktualizovaných dotknutými orgánmi

osobitných predpisov.

názoru ţalovaného § 28 ods. 3 stavebného zákona určuje, ţe schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade (v danom prípade na OÚ Ţilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania), pričom povinnosť zaloţiť originál ÚPN aj do spisu kaţdého prejednávaného návrhu o umiestnení stavby citované ustanovenie správnym 4 4Sţo/8/2014 orgánom neukladá, pretoţe by tým došlo nielen k neúmernému navýšeniu obstarávacej ceny na strane jeho obstarávateľa (v danom prípade obce), ale taktieţ pri jeho obstarávaní nie je moţné určiť počet jeho vyhotovení v závislosti od predpokladaných návrhov na umiestnenie stavby. Ţalovaný argumentuje dostatočnosť/úplnosť ním predloţeného administratívneho spisu konštatovaním, ţe Okresný úrad Ţilina v zmysle ustanovenia § 28 ods. 2 a 3 stavebného zákona archivuje na oddelení územného plánovania schválené územné plány jednotlivých obcí a miest celého ţilinského kraja a to po jednom kuse, ktoré musia byť po celý čas k dispozícii nielen pracovníkom okresného úradu, stavebných úradov, ŢSK, ale aj fyzickým a právnickým osobám, ktoré prejavia záujem o nahliadnutie do ich obsahu. Územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá je uloţená na Okresnom úrade Ţilina, môţe tento zapoţičať súdu výlučne len na základe jeho vyţiadania, avšak nie po celú dobu súdneho konania (napr. na jeden rok a dlhšie). Ak krajský súd potreboval pre posúdenie ţalobného návrhu v časti, v ktorej ţalobca spochybnil posúdenie súladu návrhu s ÚPN oboch správnych orgánov, nič

ţalovaného krajskému súdu nebránilo, poţiadať ţalovaného o tento podklad (územnoplánovaciu dokumentáciu) tak, ako to uţ urobil pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného v inej veci, vedenej pod sp. 20S/424/2011-46, v ktorom na poţiadanie bola takáto dokumentácia predloţená.

ţalovaného prvostupňový súd v tomto prípade zaloţil zrušujúce rozhodnutie výlučne len na tom, ţe v predloţenom ţurnalizovanom spise ţalovaného nebola zaloţená ÚPN dokumentácia. Ţalovaný má za to, ţe odvolací orgán nemôţe zakladať do kaţdého spisu kompletnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie. Preto absencia ÚPN Mesta Ţilina v predloţenom spise nie je zákonným dôvodom pre zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie na nové prejednanie a rozhodnutie.

názoru ţalovaného dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia by mala byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia. III. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2013 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s obranou ţalovaného ohľadne chýbajúcej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Ţilina ţalobca uviedol, ţe správny orgán by mal mať vo svojom správnom spise fotokópiu takej územnoplánovacej dokumentácie, ako podkladu pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktieţ

ţalobcu nič nebránilo ţalovanému zabezpečiť na pojednávanie konané dňa 19.11.2013 aspoň fotokópiu predmetnej územnoplánovacej dokumentácie. Čo sa týka neúplnosti administratívneho spisu zaslaného ţalovaným krajskému súdu, ţalobca poukázal na konštatovanie prvostupňového súdu, ţe ţalovaný síce spis predloţil, avšak spis nebol ţurnalizovaný. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutie ţalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta 5 4Sţo/8/2014 prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné a

§ 219ods.

1 a 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil z niţšie uvedených dôvodov. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250ja ods.

3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom

§ 219

aţ 221 tohto zákona.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

§ 28ods.

1 stavebného zákona v schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie, hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doloţkou, ktorá obsahuje a) označenie schvaľovacieho orgánu, b) číslo uznesenia a dátum schválenia, c) odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a jej podpis.

§ 28ods.

3 stavebného zákona schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade.

§ 28ods.

4 stavebného zákona schválené územné plány treba uloţiť

odsekov 2 a 3 do troch mesiacov od ich schválenia.

§ 36ods.

1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o územné rozhodnutie úplná.

§ 36ods.

2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 6 4Sţo/8/2014

§ 37ods.

1 vety prvej stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.

§ 37ods.

2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi

odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, ţe pri prieskume ţalobou napadnutých rozhodnutí boli, okrem iného, podstatnými ţalobnými námietkami tvrdenia ţalobcu zamerané na nesúlad prvostupňového územného rozhodnutia o umiestnení stavby so záväznou časťou územného plánu Mesta Ţilina a zároveň spochybnenie procesného postupu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, upustením od ústneho pojednávania

§ 36ods.

2 stavebného zákona, konkrétne súvisiace s namietaním neexistencie schváleného územného plánu obce v čase uvedeného procesného postupu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe nesplnenie zákonných podmienok na upustenie od ústneho pojednávania v preskúmavanom územnom konaní ţalobca namietal uţ v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, nakoľko uţ v odvolaní tvrdil, ţe v čase, kedy bolo oznámené upustenie od ústneho pojednávania, predmetný územný plán ešte nebol schválený. V tejto súvislosti odvolací súd vyjadruje súhlas s názorom krajského súdu, ţe splnenie zákonnej podmienky, t.j. existencie zákonného podkladu, schváleného územného plánu obce, ktorý mal byť zároveň zákonnou podmienkou na procesný postup správneho orgánu

§ 36ods.

1 stavebného zákona, skúmajú správne orgány v rámci rozhodovania o umiestnení stavby z úradnej povinnosti. Preto nemoţno prehliadnuť takúto námietku účastníka územného konania o umiestnení stavby s odkazom na nedodrţanie koncentračnej zásady pri bránení jeho práv v územnom konaní. Poţiadavky územného plánu obce sú zásadného environmentálneho charakteru a široko prekračujú len moţné záujmy potencionálnych účastníkov územného konania o umiestnení stavby. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe v oznámení o začatí územného konania a upustení od ústneho pojednávania č. 34057/2011-2678/2012-OS-MIL zo dňa 19.01.2012, ako i v preskúmavaných správnych rozhodnutiach oboch stupňov, nie je ani zmienka o schválenom územnom pláne Mesta Ţilina, o jeho relevantnom obsahu vzťahujúcom sa k predmetu rozhodovania o umiestnení stavby, o dátume jeho schválenia. V oznámení o začatí konania prvostupňový správny orgán len konštatuje svoj postup

§ 36ods.

2 stavebného zákona, avšak ţiadne relevantné odôvodnenie takéhoto postupu neuvádza. To znamená, ţe účastníci konania, ktorým bolo toto oznámenie doručené, mohli len predpokladať, ţe boli splnené podmienky na uvedený procesný postup upustením od ústneho pojednávania. V tomto ohľade nebol tento úkon zo strany správneho orgánu smerom k účastníkom konania dostatočne presvedčivý, čo do odôvodnenia splnenia podmienok na jeho uplatnenie, na úkor ich procesného práva na ústne konanie. 7 4Sţo/8/2014 Vzhľadom na zákonom stanovený základný podklad pre vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby, ktorým v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona je územný plán obce, ako i vzhľadom na charakter podstatnej časti námietok ţalobcu vo vzťahu k nesúladu preskúmavaných správnych rozhodnutí oboch stupňov so záväznou časťou územného plánu Mesta Ţilina, ako i namietanej skutočnosti o neexistencii schválenej predmetnej územnej dokumentácie v čase začatia preskúmavaného územného konania, nemôţe odvolací súd prisvedčiť argumentácii ţalovaného, zaloţenej na jeho postupe v súlade s § 28 stavebného zákona, pri predkladaní administratívneho spisu bez priloţenej územnej dokumentácie krajskému súdu. Všetko, čo tvorí podklady a dôkazy pre rozhodnutie správneho orgánu, sa prostredníctvom odôvodnenia administratívneho rozhodnutia stáva súčasťou atribútu zákonnosti a presvedčivosti výroku správneho rozhodnutia, ktorým sa zasahuje do práv a povinností, právom chránených záujmov účastníkov konania, prípadne aj tretích osôb. Preto všetko, čo tvorilo podklady a dôkazy pre vydanie ţalobou napadnutého správneho rozhodnutia, je súčasťou administratívneho spisu a bez týchto podkladov nie je moţné riadne vykonať súdny prieskum zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a administratívneho postupu predchádzajúceho ich vydaniu. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia ţalovaného o nemoţnosti prikladať originály alebo kópie relevantných územných plánov obcí, uloţených orgánmi určenými v § 28 ods. 3 stavebného zákona, k administratívnym spisom v územných konaniach, pre ktoré sú územné plány zákonným podkladom, prípadne o moţnosti ponechať na súde, aby si v rámci súdneho prieskumu zákonnosti územných rozhodnutí relevantné podklady zvlášť zabezpečoval. Vzhľadom na povahu veci, ţalobné námietky a charakter zákonného podkladu pre vydanie napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, bolo povinnosťou ţalovaného správneho orgánu predloţiť krajskému súdu úplný, ţurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, t.j. v predmetnej veci vrátane s originálom územného plánu Mesta Ţilina, prípadne jeho osvedčenou kópiou, nakoľko tento bol zákonným podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu a zároveň podmienkou na namietaný procesný postup

§ 36ods.

2 stavebného zákona. Bez konfrontácie obsahu predmetnej územnej dokumentácie s obsahom ţalobných námietok a napádaných územných rozhodnutí, tieto sa pre krajský súd stali nepreskúmateľné, keďţe ţalovaný správny orgán predloţil prvostupňovému súdu administratívny spis bez relevantnej územnej dokumentácie, navyše neţurnalizovaný, pretoţe neobsahoval riadne očíslované, zoradené a zviazané listiny. Odvolací súd taktieţ konštatuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, keďţe ako uţ odvolací súd uviedol, tento sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkou ţalobcu ohľadne neexistencie schváleného územného plánu Mesta Ţilina v čase oznámenia o upustení ústneho pojednávania v preskúmavanom územnom konaní o umiestnení stavby. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku Krajského súdu v Ţiline v medziach podaného odvolania dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol

§ 219ods.

1 a ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právna zástupkyňa ţalobcu predloţila spolu s vyjadrením k odvolaniu ţalovaného vyčíslenie trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho 8 4Sţo/8/2014 zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby

predloţenej špecifikácie a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného doručené súdu dňa 19.12.2013 vo výške 130,16 €

§ 11ods.

4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý je v roku 2013 vo výške 781 €, reţijný paušál 7,81 €. Právna zástupkyňa ţalobcu je platiteľkou DPH, preto jej bola priznaná uplatnená DPH zo základu 137,97 € vo výške 20%, v sume 27,59 €. Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania vo výške 165,56 €. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania pred súdom prvého stupňa, keďţe o nich uţ rozhodol krajský súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd rozsudok potvrdil. Z uvedeného dôvodu súd na podanie právnej zástupkyne ţalobcu – vyúčtovanie trov, doručené Najvyššiemu súdu dňa 05.11.2014 prihliadol len uţ v uvedenej časti, týkajúcej sa trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 4. novembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.