← Slovensko

§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z.

Obsah (14)§ 250j§ 44§ 250k§ 2§ 49§ 220§ 7§ 15§ 29§ 19§ 51§ 71§ 224§ 11

Najvyšší súd 4Sžf/17/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr.

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100305/1/100029/2013 zo dňa 01.03.2013, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 9712402/5/2659234/2012/Val zo dňa 21.09.2012. Týmto dodatočným platobným výmerom bol ţalobcovi

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 14 809,24 €. Dôvodom dorubenia DPH bolo neuznanie zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrami č. 16111001 zo dňa 16.11.2010, č.14121001 zo dňa14.12.2010, č. 16121001 zo dňa 2010 – za stavebné práce vykonané na budove ASTÓRIA, ďalej faktúrou č. 01121001 zo dňa 01.12.2010 – za práce vykonané v Herni na Tatranskom námestí Poprad a faktúrou č. 29101001 zo dňa 29.10.2010 – za výrobu a distribúciu letákov. Všetky uvedené faktúry boli vystavené dodávateľom ţalobcu, obchodnou spoločnosťou ALNES, s.r.o., Bratislava, pričom z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli odôvodnené pochybnosti o dodaní účtovaných tovarov a sluţieb práve týmto deklarovaným dodávateľom ţalobcu. Krajský súd v medziach ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom, pretoţe v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Náhradu trov konania neúspešnému ţalobcovi

§ 250kods.

1 O. s. p. nepriznal. 3 4Sţf/17/2014 Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, krajský súd vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky ţalobcu, dospel k rovnakým záverom ako ţalovaný daňový orgán. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bola skutočnosť, ţe v rámci výkonu daňovej kontroly a následného daňového konania nebol potvrdený a preukázaný reálny základ dodania tovarov a sluţieb, deklarovaných vyššie uvedenými faktúrami. Krajský súd konkretizoval relevantné dôkazy z administratívneho spisu, spochybňujúce dodanie fakturovaných prác a sluţieb. Zároveň poukázal na základné zásady ovládajúce daňové konanie

§ 2zákona č.

511/1992 Zb., zákonnú úpravu dokazovania pri výkone správy daní a v daňovom konaní upravenú v § 29 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., dôkazné bremeno zaťaţujúce ţalobcu ako platiteľa DPH, vyplývajúce z ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného zákona, ako i hmotnoprávne nároky kladené na uplatnenie práva na odpočet DPH pri prijatí zdaniteľného plnenia od iného platiteľa DPH, vyplývajúce z ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.

  1. a)zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o DPH“) a z ust. § 51 ods. 1 písm.
  2. a)citovaného zákona o DPH. Krajský súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu konštatoval, ţe ţalobca v daňovom konaní nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz o tom, ţe stavebné práce fakturované faktúrami č. 16111001 zo dňa 16.11.2010, č. 14121001 zo dňa 14.12.2010 a č. 16121001 zo dňa 16.12.2010 ţalobcovi spoločnosťou ALNES, s.r.o., boli skutočne dodané touto spoločnosťou, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH

§ 49

ods.1 zákona o DPH a tieţ nebola splnená podmienka

§ 49ods.

2 písm. a) zákona o DPH.

krajského súdu uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie

faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. K faktúre č. 21121001 zo dňa 21.12.2010 od spoločnosti ALNES, s.r.o, za správcovskú činnosť budovy Astória na základe zmluvy o technickom zabezpečení zo dňa 01.07.2010, krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri zabezpečovaní technických prác a servisných 4 4Sţf/17/2014 sluţieb, správcovskej činnosti budovy Astória v termíne od 01.07.2010 do 21.12.2010. Ani v tomto prípade pre odpočítanie dane nepostačuje iba faktúra od platiteľa, ktorú spolu so zmluvou o technickom zabezpečení predloţil ţalobca ako dôkaz. Ţiadne dôkazy o vykonávaní tejto činnosti spoločnosťou ALNES, s.r.o., nepredloţil.

krajského súdu správne postupovali daňové orgány, ak tvrdenia ţalobcu bez predloţenia dôkazu, preukazujúceho dodanie zdaniteľného obchodu spoločnosťou ALNES, s.r.o., a následné splnenie podmienky uvedenej v ust. § 49 zákona o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, nebrali do úvahy. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe pri ústnom pojednávaní, konanom dňa 14.06.2012, svedok M. K., bývalý konateľ spoločnosti ALNES, s.r.o., uviedol, ţe faktúru za správcovskú činnosť vyhotovil a podpísal. Pretoţe spoločnosť nemala ţiadnych zamestnancov, správcovská činnosť bola ţalobcovi dodávaná subdodávateľským spôsobom. Dôkazy o tomto tvrdení nepredloţil. Faktúru č. 21121001 zo dňa 21.12.2010 vyhotovil na základe zmluvy o zabezpečení a preberaní vykonaných prác, ktoré bolo len ústne, neboli robené ţiadne písomné zápisnice. Mal len ústne poverenie na jednanie s tretími osobami a k dôleţitým úkonom bol prizvaný ţalobca. Svedok si na nič nepamätal i napriek tomu, ţe bol jediný zodpovedný za chod celej spoločnosti, svoje tvrdenia nepreukázal jednoznačným dôkazom, preto je jeho výpoveď spochybniteľná. Krajský súd vyhodnotil postup daňových orgánov ako správny, keď dodanie správcovskej činnosti daňovým subjektom ALNES, s.r.o., nepovaţovali za jednoznačne preukázané relevantnými dôkazmi. I krajský súd vyjadril názor, ţe ţalobca pri uplatnení práva na odpočítanie dane z faktúry č. 21121001 zo dňa 21.12.2010 vo výške 3 798,10 € konal v rozpore s ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. Ţalobca v konaní nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťou ALNES, s.r.o., ako dodávateľom uvedeným na vystavených faktúrach. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených faktúr, preberacích protokolov a zmluvy o dielo nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Krajský súd, zhodne ako daňové orgány oboch stupňov, vyhodnotil, ţe čestné vyhlásenia, predloţené ţalobcom k podanému odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru, neodstránili pochybnosti, ţe obchodná spoločnosť ALNES, s.r.o., skutočne dodala stavebné práce. Bývalý konateľ uvedeného dodávateľa, M. K., nevedel uviesť ţiadne podrobnosti o predmetnom obchode, uvádzal len všeobecné údaje známe z predloţených faktúr. Nevedel označiť subdodávateľov, prostredníctvom ktorých boli práce vykonávané. Preto jeho výpoveď nemá ţiadanú preukaznú hodnotu a nepotvrdzuje bez 5 4Sţf/17/2014 akýchkoľvek pochybností, ţe k dodávke fakturovaných plnení skutočne došlo. V priebehu konania sa ţalobca snaţil prenášať zodpovednosť za splnenie jeho dôkaznej povinnosti na svojho dodávateľa ALNES, s.r.o., resp. jeho právneho nástupcu LUBBAN STAVEX, s.r.o., ktorý s miestne príslušným správcom dane nekomunikoval. Hoci ţalobca namietal, ţe nenesie zodpovednosť za evidenciu dodávateľa, krajský súd v tejto súvislosti uviedol, ţe daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane, je povinný, aj za účasti obchodného partnera, zabezpečiť také dôkazné prostriedky, ktoré jednoznačne preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu bez akýchkoľvek pochybností. Vyplýva mu to z ust. § 15 ods. 6 písm.

  1. d)a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. V danom prípade krajský súd uzavrel, ţe ţalobca nepredloţil taký dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, ţe zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli predloţenými faktúrami deklarované. Krajský súd v napadnutom rozsudku právne dôvodil, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.
  2. a)a v § 51 ods. 1 písm.
  3. a)zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH), primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej 6 4Sţf/17/2014 hodnoty uznaný ako oprávnený“. Keďţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, deklarovaných vyššie uvedenými faktúrami, krajský súd prijal záver, ţe neboli u ţalobcu splnené podmienky na odpočítanie DPH

§ 49a § 51 zákona o DPH.

Námietky ţalobcu týkajúce sa jeho nesprávneho označenia krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretoţe ţalobca bol označený

údajov v ţivnostenskom registri a je dostatočne identifikovaný. Ţalobcom namietané vykonanie ohliadky správcom dane, nebolo

krajského súdu v konaní preukázané. Správca dane nevypočúval zamestnancov prenajímateľa ako svedkov, ale vyţiadal si od nich len písomné vyjadrenia, preto je nedôvodná námietka ţalobcu, ţe nebol prizvaný k ich výsluchu, čím boli porušené jeho práva. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Ţalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodov, ţe tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je vydaný na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom správnych spisov, je vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom

ţalobcu sa prvostupňový súd s dôvodmi podania ţaloby jednotlivo, ako i komplexne, vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je vecne aj právne nesprávne, nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Ţalobca namieta, ţe mu krajský súd odňal ako účastníkovi konania právo konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd sa mal uvedeného porušenia dopustiť tým, ţe obmedzil odôvodnenie napadnutého rozsudku na jednoduché konštatovania, ţe ţalobca v konaní nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy o skutočnom vykonaní a dodaní fakturovaných sluţieb spoločnosťou ALNES, s.r.o.,. Krajský 7 4Sţf/17/2014 súd nebral do úvahy čestné prehlásenia, ktoré mali vyvrátiť pochybnosti o výpovedi svedka K., „pričom žalobcovi doteraz nie je známe, ktorý obchod mal prvostupňový súd na mysli - obsahovala iba všeobecné údaje známe z predložených faktúr.“ Ţalobca krajskému súdu vytýka, ţe sa relevantne, jasne a zrozumiteľne nevysporiadal so ţiadnou zo skutkových a právnych námietok ţalobcu, uvádzaných v jeho ţalobnom návrhu. Preto v odvolaní opätovne poukazuje na všetky svoje námietky v ňom uvedené. Vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu daňovými orgánmi, ţalobca povaţuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nezrozumiteľné a zmätočné. I napriek predloţeným dôkazom: daňovým dokladom, faktúram, zmluvám o dielo, odovzdávacím a preberacím protokolom, súpisu vykonaných prác, zmluve o technickom zabezpečení, dokladom o úhradách jednotlivých faktúr, ozrejmujúcej a realizáciu zdaniteľných plnení potvrdzujúcej výpovedi svedka M. K., konateľa dodávateľa ţalobcu, a ţalobcom predloţených čestných prehlásení, ţalovaný a prvostupňový daňový orgán tieto dôkazy síce spomenuli v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak tieto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nevyhodnotili, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z uvedeného dôvodu ţalobca povaţuje rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Ţalobca má za to, ţe vyššie uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú vykonanie stavebných prác a dodávok. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe realizáciu neuznaných zdaniteľných plnení mala preukázať predovšetkým vykonaná obhliadka, ktorej uskutočnenie ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán popierajú a na ktorej ţalobca – po šikanóznej výzve správcu dane, trval v rámci odvolacieho konania.

ţalobcu sa ţalovaný odôvodnením napadnutého rozhodnutia zameral jedine na „spochybnenie tvrdení daňového subjektu“, ktoré videl vo formulácii bodu 1 jednotlivých preberacích protokolov podpísaných zmluvnými stranami, pričom nebral do úvahy ţalobcom vysvetľovanú chybu v písaní a svedkom M. K. potvrdené prebratie diela v dňoch 14.12.2010, 16.11.2010 a 16.12.2010, pričom podpis zmluvy o dielo bol realizovaný dňa 01.07.2010. 8 4Sţf/17/2014

ţalobcu tento dôkaz ţalovaný, napriek poskytnutým vysvetleniam, nesprávne vyhodnotil. Ţalobca poukazuje na to, ţe „spochybnenie tvrdení daňového subjektu“, ako to uvádza ţalovaný, bolo dostatočne vysvetlené, a ţalobca zároveň pri zachovaní princípov jednoduchej logiky, má za preukázané, ţe rozsah diela tak, ako bol dohodnutý, nemohol byť aj vykonaný aj odovzdaný a aj prevzatý v deň, v ktorý sa zmluvné strany dohodli na jeho uskutočnení, t.j. v deň podpisu zmluvy o dielo. V súvislosti s názorom ţalovaného, ţe „je

odvolacieho orgánu v praxi takmer vylúčené, aby dodávateľ stavebných prác čakal s ich odovzdaním niekoľko mesiacov“, ţalobca poukázal na zmluvnú voľnosť zmluvných strán

Obchodného zákonníka, na základe ktorej si dohodnú odovzdanie diela, pričom ţalobca s dodávateľom si dohodli odovzdanie dohodnutých stavebných prác v dňoch, ako je uvedené na predmetných faktúrach. V súvislosti s vykonaním dôkazu písomnými svedeckými výpoveďami svedkov, zamestnancov podnájomcu, ţalobca namieta ich vykonanie bez jeho vedomia a účasti, nebol správcom dane o tom upovedomený, takţe im nemohol klásť otázky. Toto konania sa javí ţalobcovi účelové, a to z dôvodu, ţe odpovede zamestnancov na nerelevantné a nevhodne, subjektívne, poloţené otázky správcu dane, viedli správcu dane k uţ vopred prijatému záveru o neuskutočnení zdaniteľného plnenia, ktorý sa „dokazovaním“ snaţil potvrdiť. K záveru správcu dane o „marení dokazovania“ zo strany ţalobcu tým, ţe sa nedostavil na výsluch a nevyuţil právo klásť otázky svedkovi K.“, ţalobca povaţoval za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe účasť na výsluchu svedka - o ktorom bol upovedomený - je jeho právom, nie povinnosťou. Preto tieto závery oboch správnych orgánov a z nich vyvodzujúce skutkové zistenia, tvoriace podklad rozhodovacej činnosti týchto orgánov povaţuje za arbitrárne, a teda nezákonné. Zároveň ţalobca poukázal na svoju maximálnu spoluprácu a súčinnosť so správcom dane pri výkone daňovej kontroly, počas celého jej priebehu. Ţalobca povaţuje napadnuté rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné i z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia ním predloţených čestných prehlásení, pretoţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaný neuviedol dôvod, pre ktorý ich povaţuje za nepravdivé. S poukazom 9 4Sţf/17/2014 na obsah čestného prehlásenia poskytnutého T. D., J.G. ml. a J. J., o vykonaní stavebných prác v priestoroch budovy ASTÓRIA, ţalobca povaţuje záver ţalovaného o bliţšie nekonkretizovaných nezrovnalostiach týchto prehlásení, za nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, čo taktieţ činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Vo vzťahu k neuznaniu odpočtu DPH z faktúry č. 01121001 je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného

ţalobcu zrejmé, ţe jediným dôkazom, ktorý ţalovaného presvedčil o neuskutočnení zdaniteľného plnenia v prospech ţalobcu, bola výpoveď kupujúceho - konateľa obchodnej spoločnosti PPS Partners, s.r.o., o tom, ţe v deň podpisu kúpnej zmluvy s kupujúcim, sa kupujúci nezúčastnil ţiadneho preberacieho a odovzdávacieho konania, predmetom ktorého boli rekonštrukčné práce uskutočnené v predmetných priestoroch.

ţalobcu, uskutočnenie rekonštrukčných prác preukazujú ním predloţené listinné dôkazy - zmluva o dielo, súpis vykonaných prác, preberací a odovzdávací protokol, kúpna zmluva s kupujúcim PPS Partners, s.r.o., rozhodnutie Správy katastra Poprad zo dňa 16.12.2010 o prechode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ako i svedecká výpoveď pána K. a čestné vyhlásenie zamestnanca nájomcu predmetných priestorov, obchodnej spoločnosti TACTUS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, pána M.. Tým, ţe ţalovaný prijal záver, ţe na základe vyjadrenia kupujúceho, dňa 01.12.2010 neprebehlo preberacie a odovzdávacie konanie vykonaných rekonštrukčných prác, je preskúmavané rozhodnutie nepreskúmateľné a nesprávne na základe nezákonne vykonaného dokazovania, kedy ţalovaný bral pri vyhodnotení dôkazov do úvahy vyjadrenie tretej osoby, ktorá nebola zmluvnou stranou medzi ţalobcom a zhotoviteľom vykonaných rekonštrukčných prác, dodávateľom ALNES, s.r.o., na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2010. Ohľadom faktúry č. 21121001 za správcovskú činnosť budovy ASTÓRIA, na základe zmluvy o technickom zabezpečení, ţalobca opätovne poukázal na dôkazy preukazujúce uskutočnenie uvedeného zdaniteľného plnenia - zmluva o technickom zabezpečení, svedecká výpoveď pána K. a jeho čestné prehlásenie, ktorým správcovi dane ozrejmil a spresnil svoju svedeckú výpoveď, ţe činnosť správcu vykonával sám, ako i čestné prehlásenie J. J. – RELA.

ţalobcu z tohto čestného prehlásenia je zrejmé, ţe v čase od júla 2010 do konca roku 2010, v čase trvania zmluvy o technickom zabezpečení, tento ako nájomca jednal a stretával sa s pánom K. (konateľom spoločnosti ALNES, s.r.o.,) a zároveň potvrdil výkon jeho činnosti ako správcu budovy. Ţalobca uviedol, ţe tento dôkaz ţalovaný v odôvodnení svojho 10 4Sţf/17/2014 rozhodnutia ani nespomenul, týmto dôkazom sa v rozpore so zákonom nezaoberal, nijako ho nevykonal ani nevyhodnotil, čo samé činí jeho rozhodnutie nezákonným. Ţalobca má za to, ţe krajský súd neporozumel námietke ţalobcu týkajúcej sa vykonania, resp. nevykonania dôkazu - obhliadky priestorov ţalobcu. Vzhľadom k tomu, ţe predmetom zdaniteľného plnenia boli najmä stavebné práce uskutočnené v prospech ţalobcu, ktorých vykonanie je preukázateľné najmä obhliadkou samotných priestorov, ţalobca mal za to, ţe túto obhliadku v prvostupňovom daňovom konaní vykonali zamestnanci správcu dane, ktorí rekonštruované priestory navštívili a spolu so ţalobcom vykonali aj ich obhliadku. Avšak ţalobca aţ z dodatočného platobného výmeru zistil, ţe tento dôkaz správca dane nezahrnul do svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti sa ţalobca odvolal na povinnosť správcu dane postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe dňa 05.12.2012 bola jeho právnemu zástupcovi doručená výzva správcu dane, ktorou vyzval ţalobcu na predloţenie dôkazu o vykonaní obhliadky zamestnancami správcu dane. Túto výzvu povaţuje ţalobca za šikanóznu. Skutočnosť, ţe zamestnanci správcu dane vykonali obhliadku predmetných priestorov budovy ASTÓRIA (resp. miestne zisťovanie) bez vyhotovenia zápisnice, či záznamu o takejto obhliadke, je

ţalobcu v absolútnom rozpore so zásadami daňového konania a opätovne preukazuje nezákonnosť postupu správcu dane. K tejto námietke ţalobca ďalej argumentoval, ţe je to správca dane v zastúpení svojich zamestnancov, ktorý je povinný viesť dokazovanie, pričom je povinný dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zamestnanci správcu dane sú odborne školení, a teda ţalobca ich na základe tejto domnienky povaţoval za erudovaných pracovníkov, schopných a spôsobilých zabezpečiť dostatok objektívnych dôkazných prostriedkov v súlade so zákonom pri výkone daňovej kontroly.

ţalobcu správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Z uvedeného teda

ţalobcu vyplýva, ţe za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu, zodpovedá správca dane. 11 4Sţf/17/2014 Vzhľadom na to, ţe skutočnosti preukázané pri obhliadke, povaţoval ţalobca za skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, keďţe v zastúpení svojich zamestnancov (pána R. a pani V.) správca dane obhliadku vykonal, ţalovaný opätovnú obhliadku, resp. miestne zisťovanie v prvostupňovom daňovom konaní nenavrhoval. Ţalobca uviedol, ţe na základe výzvy správcu dane zo dňa 05.12.2012 prvýkrát zaevidoval, ţe správca dane obhliadku priestorov ako vykonaný dôkaz spochybňuje, a preto podaním zo dňa 18.12.2012 ţiadal o jej vykonanie, keďţe nevykonaním tohto dôkazu došlo k vydaniu predčasného rozhodnutia vo veci. Ţalobca má za to, ţe v preskúmavanom daňovom konaní neboli pouţité tie najvhodnejšie prostriedky smerujúce k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, pretoţe ani jeden z daňových orgánov oboch stupňov nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz – obhliadku rekonštruovaných priestorov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je

ţalobcu zrejmé, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne a právne nesprávny a preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je nezákonné. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Námietky uvádzané v odvolaní sú svojím obsahom identické s dôvodmi uvedenými v ţalobe a v odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu, preto ţalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k ţalobe č. 1100305/1/313844/2013 zo dňa 02.07.2013 a na obsah odôvodnenia rozhodnutia č. 1100305/1/100029/2013 zo dňa 01.03.2013. Ţalovaný je toho názoru, ţe s námietkou ţalobcu ohľadom obhliadky priestorov sa daňové orgány v celom priebehu preskúmavaného daňového konania dostatočne vysporiadali, pričom zároveň zdôraznil, ţe správca dane ani ţalovaný nespochybnili vykonanie stavebných prác, ale ich dodávateľa spoločnosť ALNES, s.r.o.,. 12 4Sţf/17/2014 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).

§ 220O.s.p.

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1 O.s.p.). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).

§ 7ods.

1 zákona č. 511/1992 Zb. kaţdý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôleţitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič 13 4Sţf/17/2014 nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môţe svedkovi uloţiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.

§ 15ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

  1. a)na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
  2. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
  3. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

  1. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
  2. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
  3. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
  4. g)nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

§ 15ods.

6 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

  1. a)umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
  2. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
  3. c)poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
  4. d)predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
  5. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

  1. f)umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
  2. g)zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

§ 29ods.

4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu 14 4Sţf/17/2014 dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 19ods.

1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobcu, konštatuje, ţe odvolacie dôvody sú čiastočne dôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca vidí nezákonnosť napádaných rozhodnutí v nesprávnom posúdení rozloţenia dôkazného bremena medzi neho ako platiteľa DPH na vstupe a správcu dane, v súvislosti s preukazovaním nároku ţalobcu na odpočet DPH 15 4Sţf/17/2014 uplatneným na základe vyššie uvedených faktúr, vystavených jeho dodávateľom ALNES, s.r.o.,. Zároveň ţalobca napáda nezákonnosť procesu dokazovania a vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, kedy správca dane nevzal do úvahy a nevyhodnotil výsledky miestneho zisťovania vykonaného v rekonštruovaných priestoroch, pričom i ţalovaný nevyhovel jeho návrhu vykonať obhliadku priestorov, aby sa preukázala realizácia neuznaných stavebných prác. Rovnako namietal písomnú formu, ktorú správca dane zvolil pri výpovediach svedkov pracujúcich v prevádzke, kde sa mali predmetné stavebné úpravy zrealizovať. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, ako i zisťovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

osobitného zákona (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.

  1. a)a v § 51 ods. 1 písm.
  2. a)zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto prípade za rozhodujúce povaţuje, ţe správca dane v daňovom konaní, a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, neuviedol, ţe sa zúčastnil miestneho zisťovania v objekte ASTÓRIA, nespísal o uvedenom procesnom úkone záznam, resp. zápis o výsledku tohto úkonu. 16 4Sţf/17/2014 Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, ţe vo vzťahu k neuznaným zdaniteľným plneniam je moţné konštatovať zrejmé skutočnosti, a síce, ţe pre všetky tieto neuznané dodávky sluţieb a tovarov je spoločným znakom jediný dodávateľ ţalobcu, obchodná spoločnosť ALNES, s.r.o.,. Táto spoločnosť, ako vyplýva z výpisu obchodného registra príslušného registrového súdu, necelé dva mesiace po vystavení faktúr za realizáciu sporných zdaniteľných plnení zanikla zlúčením s obchodnou spoločnosťou LUBBAN STAVEX, s.r.o., so sídlom Spišská Teplica, (rozhodnutie valného zhromaţdenia, t. j. jediného spoločníka M. K. zo dňa 06.02.2011 o zrušení spoločnosti ALNES, s.r.o., bez likvidácie a jej zlúčení s obchodnou spoločnosťou LUBBAN STAVEX, s.r.o.,), ktorej konateľom je fyzická osoba s pobytom na území Maďarskej republiky. Právny nástupca dodávateľa ţalobcu sa na adrese sídla, nenachádza a je pre správcu daní nekontaktný, osoba M. K., reprezentujúca v pozícii jediného konateľa uvedeného dodávateľa ţalobcu, bola konateľom obchodnej spoločnosti ALNES, s.r.o., odo dňa 19.06.2010 do 24.03.2011, pričom

jeho vyjadrenia mal všetku účtovnú dokumentáciu prenechať konateľovi právneho nástupcu zanikajúceho dodávateľa zlúčením, v priebehu realizácie podnikateľskej činnosti ALNES, s.r.o., na neuznaných zdaniteľných obchodoch, táto spoločnosť nemala ţiadnych zamestnancov a všetky sluţby a dodávky tovarov, na ktorých dodanie sa táto spoločnosť zaviazala, zabezpečovala prostredníctvom subdodávateľov, pričom jediný konateľ dodávateľa ţalobcu, M. K., nevedel uviesť ani jednu súvislosť alebo dôkaz ohľadne dodania objednaných zdaniteľných plnení pre ţalobcu, ani subdodávateľov, prostredníctvom ktorých sa mali dohodnuté práce a sluţby vykonať. Všetky tieto skutočnosti vytvárajú na jednej strane pochybnosti o vykonaní faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení práve dodávateľom ALNES, s.r.o., na strane druhej je tu čestné prehlásenie dodatočne podané svedkom M. K. o tom, ţe správcovské činnosti v budove ASTÓRIA vykonával osobne, on sám. 17 4Sţf/17/2014 Ţalobca uviedol mená kontrolórov vykonávajúcich uňho daňovú kontrolu (v jeho čestnom prehlásení zo dňa 20.12.2012 o vykonaní obhliadky v jeho priestoroch), ktorí mali

jeho vyjadrení vykonať obhliadku priestorov, avšak neuviedol kedy sa tak malo stať, za akých okolností, čo konkrétne zamestnancov správy daní počas obhliadky priestorov zaujímalo, aké vysvetlenia im mal ţalobca poskytnúť a podobné podrobnosti, ktoré by pôsobili dôveryhodne. Čo sa týka nevykonania dodatočnej obhliadky rekonštruovaných priestorov ţalobcu ţalovaným, odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postráda vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou ţalobcu, ako i s jeho návrhom (vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 18.12.2012, č. l. 5 administratívneho spisu) na jej vykonanie v rámci odvolacieho konania ţalovaným, hoci tento nie je návrhmi odvolateľa v rámci daňového konania o riadnom opravnom prostriedku viazaný (§ 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) Treba pripomenúť, ţe dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklarujú daňové doklady – faktúry, a to vrátane osoby dodávateľa, leţí predovšetkým na daňovom subjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s cieľom uznaným a podporovaným Šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneuţívania práva (pozri najmä rozsudky z

  1. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z
  2. februára 2006, Halifax, a i., C- 255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto prípade je potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. Na strane druhej je potrebné vychádzať zo zásady in dubio mitius a to v tom smere, ţe sa javí súdu vhodnejšie, v záujme úplného zistenia stavu veci, aby svedkov, ktorí pracovali v prevádzke, v ktorej sa mali jednak uskutočniť stavebné úpravy, ale i distribuovať reklamné letáky, vypočul správca dane ústne a o termíne výsluchu, aby informoval ţalobcu, ktorý bude mať právo (pokiaľ ho vyuţije) klásť svedkom otázky. Ďalej je potrebné uskutočniť konfrontáciu ţalobcu a svedka M. K. na otázky súvisiace s realizáciou správcovských činností. Zároveň správca dane doplní záznam o výsledku miestnej obhliadky, prípadne obhliadku zopakuje za účelom zistenia rozsahu zrealizovania stavebných prác. 18 4Sţf/17/2014 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie ţalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci ( § 220 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, keďţe v konaní bol úspešný. Ţalobca si na náhradu uplatnil súdny poplatok za podanie ţaloby 70 € a za podanie odvolania 70 €, ako i trovy právneho zastúpenia, vo výške uplatnenej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci

§ 11ods.

4 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb: prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 27.03.2013, návrh na začatie konania zo dňa 27.03.2013, účasť na pojednávaní krajského súdu dňa 07.11.2013, odvolanie vo veci samej zo dňa 19.12.2013, 4 x 60,07 € a hotové výdavky

ust. § 15 a nasl. vyhlášky č.655/2004 Z.z., reţijný paušál 4 x 7,81€ = 31,24 €, všetko s 20 % DPH, v celkovej výške 465,82 €. Súd priznal ţalobcovi na náhradu poţadované trovy za zaplatené súdne poplatky 2x 70 €, trovy právneho zastúpenia 4x 60,07 € a reţijný paušál 4x 7,81 €, t.j. celkom (2x 70+4x 60,07+4x 7,81) =414,04 €. Vo zvyšku trovy nepriznal, keďţe právny zástupca ţalobcu súdu nepredloţil spolu s vyúčtovaním doklad preukazujúci, ţe je platcom dane z pridanej hodnoty. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 2. decembra 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.