1 O.s.p. Nedostatky návrhu nemohla preto odstrániť, t.j. bez svojej viny nemohla súdu predloţiť ním poţadované doklady, čo namietala uţ v odvolaní, ale odvolací súd sa tým vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal. V dovolaní ďalej upozornila, ţe poţiadavka, aby k návrhu na vykonanie exekúcie bolo priloţené uznesenie súdu o zrušení konkurzu s vyznačenou doloţkou právoplatnosti, nemá oporu v právnom poriadku.
dovolateľky jej bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom aj v dôsledku nesprávneho posúdenia otázky preukázania vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti uviedla, ţe „Zoznam prihlášok“ je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice z prieskumného pojednávania, z ktorej konkurzný súd vydáva veriteľovi výpis, ktorý je verejnou listinou a potvrdzuje, ţe pohľadávka je obsiahnutá v „Zozname prihlášok“. Na základe tejto skutočnosti moţno povaţovať výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania za materiálne vykonateľný exekučný titul. 3 6 Cdo 32/2010 Povinný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí, ţe dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie preto
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie 4 6 Cdo 32/2010 konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, aký bol predmet konania a ako odvolací súd rozhodol, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie, ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní pred súdmi niţších stupňov k odňatiu moţnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj moţnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000). Za porušenie tohto práva treba povaţovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo 5 6 Cdo 32/2010 na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 199/2009).
1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
2 Exekučného poriadku ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemoţno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloţí exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloţí tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a poţiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2 súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
2 písm. c/ a d). Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. 6 6 Cdo 32/2010
2 O.s.p. ak účastník v lehote
odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
svojho obsahu návrhom na začatie konania. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").
Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, ţe v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od
čl. 46 ods. 1 Ústavy a teda, ţe jej odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. a
3 O.s.p. i rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. Najvyšší súd SR pre úplnosť povaţuje za potrebné zaujať stanovisko i k námietke dovolateľky,
ktorej súdy niţších stupňov nesprávne za exekučný titul nepovaţovali „Výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania“.
2 písm. i/ Exekučného poriadku moţno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze“) výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloţeného správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich ţiadosť súd vydá výpis. 8 6 Cdo 32/2010
2 zákona o konkurze na základe zoznamu prihlášok moţno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Oprávnená predloţila spoločne s návrhom na vykonanie exekúcie výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania, pričom exekučný i odvolací súd uzavreli, ţe predloţený výpis nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 a nasl. Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona o konkurze. Z dosiaľ uvedeného je zrejmé, ţe ku svojmu právnemu záveru v tejto veci dospeli oba súdy niţších stupňov doslovným výkladom ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o konkurze. Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, ţe cieľom zostavenia zoznamu prihlášok v konkurznom konaní je uzavrieť pre ďalší priebeh konkurzu základnú listinu určujúcu konkurzné práva veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka nachádzajúca sa v zozname prihlášok sa povaţuje za zistenú, ak ju na prieskumnom pojednávaní uznal správca konkurznej podstaty a nepoprel ţiaden z veriteľov.. Vtedy sa z pohľadávky prihlásenej do konkurzu stáva konkurzná pohľadávka. Účelom § 45 ods. 2 zákona o konkurze je umoţniť po právoplatnom zrušení konkurzu exekúciu, resp. vymáhanie nesporných (zistených) pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania na základe zoznamu prihlášok ako exekučného titulu. Zoznam prihlášok pritom nie je rozhodnutím súdu ani iného orgánu verejnej moci, ale je exekučným titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného ustanovenia zákona [§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i/) Exekučného poriadku]. Formálne, ako aj materiálne náleţitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu, ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie poţiadať konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí
tohto ustanovenia súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní. Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje v rámci prieskumného pojednávania zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči povinnému. Pokiaľ oprávnený, ktorý disponuje výpisom zo zoznamu prihlášok vydaným príslušným konkurzným súdom, ktorý obsahuje tzv. zistené pohľadávky (konkurzné 9 6 Cdo 32/2010 pohľadávky), navrhne na jeho základe exekúciu, treba povaţovať jeho pohľadávku voči povinnému (úpadcovi v konkurznom konaní) za preukázanú. Výpis zo zoznamu prihlášok je listinou vydanou sudcom a pre exekučný súd musí v zásade predstavovať listinu rovnakej právnej sily ako samotný zoznam prihlášok (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 273/08).
dovolacieho súdu bez existencie dôvodných pochybností o pravosti a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu prihlášok nemá poţiadavka predloţenia kompletnej prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu v rámci rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, opodstatnenie v ustanoveniach zákona a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do ich práv na spravodlivý proces, v tomto prípade práva na súdnu ochranu. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. novembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.