1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu jeho oneskoreného podania. Výrok o práve na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom ţalobkyne v odvolacom konaní, výšku prisúdených trov vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe súdy oboch stupňov mu odňali moţnosť konať pred súdom.
dovolateľa súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe mu nedôvodne ustanovil opatrovníčku – zamestnankyňu Okresného súdu Košice II, i napriek nesplneniu podmienok pre postup
ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, pretoţe súdom uvedený dôvod takéhoto opatrenia, jeho neznámy pobyt, nemal súd preukázaný. V dôsledku chybného postupu súdu nebola vec prejednaná na súde v jeho prítomnosti a nemohol sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Namietal aj nesprávne skutkové a právne posúdenie veci, pretoţe ţalobou uplatnená pohľadávka v čase podania návrhu na začatie konania 27.7.2007 uţ neexistovala, pretoţe ju uhradil 26.3.2007. Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odmietol oneskorene podané odvolanie ţalovaného povaţovala správnym. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasledujúcich O.s.p. moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho 3 6 Cdo 214/2010 prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p. Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania vydané v procesnej forme uznesenia. Prípustnosť dovolania
v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré je uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p. a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Je nepochybné, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalovaného v zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. je vylúčená. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to 4 6 Cdo 214/2010 účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia.
dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. So zreteľom na ţalovaným tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 5 6 Cdo 214/2010 priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k procesnej vade tejto povahy tieţ vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie
1 O.s.p., hoci procesné predpoklady pre takýto postup nie sú dané.
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou
f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho oneskoreným podaním. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.
1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, určeným účastníkovi k tomu, aby ním napadol zásadne kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa (okrem stanovených výnimiek), ktoré povaţuje nesprávnym, a tak tu moţno hovoriť o univerzálnom procesnom úkone, ktorým sa účastník môţe brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvého stupňa.
2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci 6 6 Cdo 214/2010 dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesného úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne,
predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Odvolací súd povaţoval momentom doručenia rozsudku súdu prvého stupňa jeho doručenie opatrovníčke, ustanovenej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ţalovaného pre jeho neprítomnosť zapríčinenú jeho neznámym pobytom, uznesením z 3. októbra 2008 č.k. 42 C 85/2008-39. Uvedený záver odvolacieho súdu o doručení rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému 22. decembra 2008, prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky, nie je správny.
2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môţe súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťaţko prekonateľnými prekáţkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
6 O.s.p., ktorý bol do nášho právneho poriadku prijatý novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinným od 15.10.2008, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môţe za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôţe ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“). 7 6 Cdo 214/2010 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe funkcia opatrovníka bola vytvorená preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy neprítomného účastníka konania, čo predstavuje (okrem iného) štúdium spisu, podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu za neprítomného tak, ako by takú povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Odsek 6 ustanovenia bol zavedený do nášho právneho poriadku práve z dôvodu zamedzenia ustanoviť za opatrovníka účastníkovi zamestnanca súdu, čo bolo beţnou súdnou praxou do
prechodného ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. k úpravám účinným od
1 písm. f/ podať návrh na začatie konania prokurátor, ktoré ale nemoţno vzťahovať na prejednávaný prípad. Pokiaľ dovolateľovi bola súdom ustanovená ako opatrovníčka zamestnankyňa súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, potom tento postup nie je moţné povaţovať ústavne konformným, pretoţe je v rozpore s ústavnými zásadami, ktoré majú byť naplenené ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi. Pokiaľ súd prvého stupňa ani po nadobudnutí novej právnej úpravy ustanovenia opatrovníka účastníkovi neznámeho pobytu nevykonal nápravu ani po
f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutou. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované správnym. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 9 6 Cdo 214/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2010 JUDr. Ladislav G ó r a s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.