1 písm. c/ O. s. p. s odôvodnením , ţe konanie bolo zastavené a návrh na rozhodnutie o ich náhrade nepodal ani jeden z účastníkov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporkyne uznesením z 22. mája 2013 sp. zn. 15 Co 292/2012 uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdil. Uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe odporkyni náhradu trov konania nepriznal a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na prípady aplikácie ustanovenia § 146 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. Uviedol, ţe v danej veci ide o prípad, kedy treba náhradu trov posúdiť prihliadnuc na procesné zavinenie navrhovateľky na zastavení konania. Odporkyni však náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. , keď dospel k záveru, ţe navrhovateľka spĺňa predpoklady uvedené v tomto ustanovení z hľadiska jej sociálnych, majetkových pomerov. Mal preukázané, ţe je invalidnou 2 8 MCdo 7/2014 dôchodkyňou , trpí závaţnými duševnými poruchami, ktoré sú dôvodom jej invalidity, jej mesačný príjem je na úrovni ţivotného minima - invalidný dôchodok v sume 286 €. Pomery navrhovateľky sú podstatne horšie ako ekonomická situácia odporkyne ( podniká vo viacerých oblastiach ). Poukázal tieţ na dôvody podania návrhu a jeho späťvzatia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal na podnet odporkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu, spočívajúcim v aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. v rozpore s § 213 ods. 2 O. s. p, bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Teda odvolací súd aplikáciou § 150 ods. 1 O. s. p. svoje rozhodnutie o trovách konania nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa , k novým právnym záverom sa odporkyňa nemala moţnosť vyjadriť , prípadne predloţiť nové dôkazy , čím jej znemoţnil realizáciu jej procesných práv. Navrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie z uvedených dôvodov odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods.3 O. s. p. ) , po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti a v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie moţno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). 3 8 MCdo 7/2014 V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania , ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne/ rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor namietal , ţe postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá moţnosť konať pred súdom ( 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.
f/ O. s. p. ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom teba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv , priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd však nepovaţuje za dôvodnú námietku generálneho prokurátora , ţe odporkyni bola odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo sa nemala moţnosť vyjadriť k moţnému pouţitiu § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval, prečo sa jeho rozhodnutie ( o trovách konania ) stalo „prekvapivým“. Podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Podľa názoru generálneho prokurátora krajský súd v danej veci pri rozhodnutí o trovách konania postupoval v rozpore s citovaným ustanovením. Súdna prax sa ustálila v názore, ţe procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nemôţe mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2 O. s. p. Dovolací súd odporkyni, ktorá podala podnet na mimoriadne dovolanie, uloţil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania navrhovateľke ( § 148a ods. 2 O. s. p. ), ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej sluţba t. j. vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.