← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 8 MCdo 5/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. S., bývajúceho v D. a 2/ M. S., bývajúcich v T., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, za ktorú koná advokát, konateľ JUDr. Matúš Košara proti odporcom 1/ M. B., bývajúcemu v T. 2/ B. P., bývajúcemu v D., 3/ M. B., bývajúcemu v T. a 4/ M. K., bývajúcemu v Z. o určenie vlastníckeho práva, ktorá právna vec bola vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 21C/192/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z

  1. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
  2. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
  3. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012 a rozsudok Okresného súdu Trenčín z
  4. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Návrhom na začatie konania navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil, ţe sú vlastníkmi pozemku parc. č. X. – orná pôda vo výmere 2306 m2, v kat. území M., vedená na LV č. X.. Ako rozhodujúce skutočnosti v návrhu uviedli, ţe
  5. marca 2007 uzavreli s I. K. zmluvu o pôţičke peňazí, splnenie ktorej v nasledujúci deň zabezpečili aj uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Keďţe veriteľovi I. K. pôţičku vrátili riadne a včas, mali dôvodne za to, ţe uspokojením zabezpečenej pohľadávky na nich prešlo späť vlastníctvo k pozemku. Zistili však, ţe I. K. vlastníctvo k pozemku previedol na odporcov 1/ aţ 4/, voči ktorým sa preto domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva. Navrhovatelia navrhli súdu, aby tieţ skúmal ako otázku predbeţnú platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá je podľa ich názoru absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom. 2 8 MCdo 5/2014 Okresný súd Trenčín rozsudkom z
  6. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe z vykonaného dokazovania „nevyplýva bez pochybností“, ţe by navrhovatelia pôţičku vrátili I. K.; navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Pri skúmaní platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako otázky predbeţnej, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe „táto zmluva nevykazuje znaky, pre ktoré by mala byť povaţovaná za neplatný právny úkon“. Krajský súd v Trenčíne, konajúci o odvolaní navrhovateľov, rozsudkom z
  7. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na tieto preto podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“ a v znení do
  8. decembra 2014) iba poukázal. Na ich doplnenie, reagujúc na dôvody odvolania navrhovateľov, najmä navrhovateľky 2/, uviedol, ţe nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ţe navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia, ţe pôţičku vrátili I. K. riadne a včas. Zaoberajúc sa otázkou platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z
  9. marca 2007 z hľadiska jej podstatných náleţitostí, „sa stotoţnil“ so závermi rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  10. júla 2012 sp.zn. 5Cdo/208/2010 a z
  11. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 a uzavrel, ţe zmluva „v bodoch VI. a VII. obsahuje aj dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tejto zmluvy [...] obsahuje všetky podstatné náleţitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v dobe jej uzavretia (
  13. 2007) v spojení s ustanovením § 879j Občianskeho zákonníka aj v zmysle ustálenej súdnej praxe“. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd tieţ ustálil, ţe hodnota touto zmluvou podmienene prevedeného práva nebola v zjavnom nepomere s hodnotou ňou zabezpečovaného záväzku. Za neopodstatnenú, resp. za z hľadiska posúdenia veci za bezvýznamnú povaţoval aj odvolaciu námietku navrhovateľky 2/, ţe pred prevodom pozemku na odporcov I. K. nezaslal navrhovateľom na vedomie oznámenie zasielané katastru nehnuteľností, ţe pôţička nebola uhradená včas a riadne. Rovnako za nedôvodnú povaţoval jej námietku, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode práva pre svoje nedostatky nebola spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností. Na záver odôvodnenia svojho 3 8 MCdo 5/2014 rozhodnutia odvolací súd povaţoval za potrebné dodať, ţe správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o veci „vyplýva aj z procesnej situácie prejednávaného prípadu“. Dospel k záveru, ţe „ak návrh vo veci samej na určenie práva, opierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu, neumoţňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu voči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu, pretoţe nie sú účastníkmi konania všetci účastníci prejednávaného právneho úkonu, je potrebné takýto návrh na určenie práva zamietnuť.“ Proti týmto rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet navrhovateľky 2/, pretoţe napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V odôvodnení mimoriadneho dovolania, po výklade zmyslu a účelu ustanovení § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „O.z.“) v znení do
  14. decembra 2007, a výpočte esenciálnych náleţitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorých nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, po konštatácii, ţe nemôţe byť platná dohoda o tzv. prepadnom zálohu („čo je daný prípad“), a citácii niektorých ustanovení zmluvy z
  15. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva, uviedol: „So zreteľom na znenie citovaných dojednaní je potrebné povaţovať predmetnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v celom rozsahu za absolútne neplatnú“. Dovolateľ tieţ „dal do pozornosti“, ţe “zavkladovaná“ zmluva o zabezpečení záväzku mala aj iné vady, ktoré spôsobovali jej neurčitosť. Vytýka súdom aj to, ţe sa nevysporiadali ani s prípadnými „právnymi následkami tvrdenia navrhovateľov“ o tom, ţe I. K. si voči nim nesplnil povinnosť podľa bodu VII. zmluvy, zaslať im na vedomie oznámenie adresované orgánu katastra, ţe dlţník pôţičku riadne a včas neuhradil. Dovolateľ naostatok spochybnil správnosť záverov odvolacieho súdu, ţe hodnota podmienečne prevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca niţšia neţ hodnota jej prevodom zabezpečenej pohľadávky. Navrhovatelia navrhli vyhovieť mimoriadnemu dovolaniu. Odporca 3/ navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, pretoţe jeho dôvody nie sú dané. 4 8 MCdo 5/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „dovolací súd), po zistení, ţe tento opravný prostriedok dovolateľ podal včas (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe podstatné, pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí relevantné dôvody mimoriadneho dovolania, sú dané. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (vady zakladajúce tzv. zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 5 8 MCdo 5/2014 Ţiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšla najavo. K rovnakému záveru dospel dovolací súd aj ohľadne tzv. iných vád [procesných vád, ktorých dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorej základom je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (error in procedendo)]. K námietke v mimoriadnom dovolaní, ţe rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanom konaní dovolací súd, súc viazaný odôvodnením mimoriadneho dovolania vymedzeným rozsahom prieskumu rozhodnutí súdov niţších stupňov (predmetom prieskumu dovolacieho súdu preto nebola otázka, či navrhovatelia splnili svoj záväzok vrátiť pôţičku I. K.), riešil v rámci prieskumu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom predovšetkým otázku platnosti zmluvy
  16. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva. V rámci tohto prieskumu sa sústredil na to, či dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, ţe pri riešení tejto (predbeţnej) otázky nesprávne vychádzal z toho, ţe zmluva obsahuje všetky podstatné náleţitosti. Dospel k záveru, ţe dovolateľ tak robí opodstatnene. Dovolací súd v svojich skorších rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach uţ riešil otázku náleţitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred
  17. decembrom
  18. Tak napr. v rozsudku z
  19. júla 2012 sp.zn. 5Cdo/208/2010 (s právnymi závermi ktorého odvolací súd „sa stotoţnil“) ustálil, ţe i keď ustanovenie § 553 O.z. v znení platnom do
  20. decembra 2007 neustanovoval ţiadne zvláštne obsahové náleţitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i táto zmluva musela vyhovovať všeobecným zákonným poţiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Poţiadavka určitosti zmluvy, ako náleţitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem iného, 6 8 MCdo 5/2014 vtedy, ak zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu práva, včítane spôsobu speňaţenia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlţníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťaţkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Dovolací súd v predmetnom rozsudku si osvojil a ďalej rozvinul závery, ku ktorým dospel v svojom skoršom rozsudku z
  21. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 (s právnym závermi ktorého odvolací rovnako „sa stotoţnil“), podľa ktorého písomná zmluva podľa § 553 O.z. v znení do
  22. decembra 2007 „musí jednoznačne určovať“, okrem iného, spôsob, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, ţe dlţník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Uvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náleţitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne povaţujú spôsob, ako sa zmluvné strany vyrovnajú v prípade, ţe dlţník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane spôsobu speňaţenia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlţníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťaţkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Dovolací súd nezistil ţiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť v preskúmavanej veci od svojich záverov prezentovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach. Podľa dovolacieho súdu zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva z
  23. marca 2007 vyššie uvedenú podstatnú obsahovú náleţitosť nemá. Nemoţno totiţ súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, ţe v bodoch VI. a VII. zmluvy je obsiahnutá dohoda jej účastníkov riešiaca tzv. uhradzovaciu funkciu tejto zmluvy v zmysle záverov vyššie uvedených rozsudkov dovolacieho súdu. Podľa čl. VI. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: „Zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy znamená podmienený prevod práva, ktorý je viazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôţičke zo dňa 21.3.2007, medzi vyššie označenými účastníkmi. Rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlţníka voči veriteľovi zo zmluvy o pôţičke zo dňa 21.3.
  24. V prípade nesplnenia záväzku dlţníka voči veriteľovi podľa pripojenej zmluvy o pôţičke, bude splnená 7 8 MCdo 5/2014 podmienka odplatnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy a tento predmet zabezpečenia, tak ako je špecifikovaný v čl. II. tejto zmluvy, pripadne do vlastníctva veriteľa. Pre takýto prípad dlţník prehlasuje, ţe bez výhrad súhlasí s tým aby veriteľ predmet zabezpečenia ďalej predal.“ Podľa čl. VII. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: „V prípade, ţe dlţník poruší svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôţičke zo dňa 21.3.2007 (najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej lehote plnú sumu záväzku) stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku opísaného v čl. II. tejto zmluvy. Úkonom, na základe ktorého sa stáva veriteľ úplným vlastníkom nehnuteľného majetku, je oznámenie veriteľa doručené príslušnému katastrálnemu úradu a zaslané na vedomie dlţníkovi, ţe dlţník neuhradil úplne, alebo čiastočne istinu pôţičky.“ Podľa názoru dovolacieho súdu citované články zmluvy neobsahujú dohodu zmluvných strán o tom, ako sa vyrovnajú v prípade, ţe dlţník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí a o rozsahu práva dlţníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťaţkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Záver odvolacieho súdu o danosti predmetnej podstatnej náleţitosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z
  25. marca 2007 nie je správny. Z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe naplnenie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva vykladá odvolací súd dosť zuţujúco a vyvodzuje ho iba z toho, ţe v prípade, ţe dlţníci nesplnia svoju povinnosť riadne a včas, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom dovtedy podmienene na neho prevedenej nehnuteľnosti. S prípadným predajom spojené vyrovnanie veriteľa s dlţníkmi a rozsahu práva dlţníkov na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťaţkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva, ako podstatnú obsahovú zloţku tohto typu zmluvy, ale zmluva z
  26. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva neupravuje. Vzhľadom na to, ţe dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu jeho záver o tom, ţe zmluva z
  27. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva má všetky podstatné náleţitosti, riešenie iných otázok dávaných dovolateľom „do pozornosti“ (zmluva má aj iné vady, ktoré spôsobujú jej neurčitosť, I. K. nesplnil voči navrhovateľov svoju 8 8 MCdo 5/2014 povinnosť podľa bodu VII. zmluvy, hodnota podmienečne prevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca niţšia neţ hodnota jej prevodom zabezpečenej pohľadávky a pod.) nepovaţuje dovolací súd za potrebné. Pokiaľ dovolateľ konštatáciou, ţe nemôţe byť platná dohoda o tzv. prepadnom zálohu („čo je daný prípad“) azda chcel naznačiť, ţe zmluva z
  28. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva nemôţe byť platná aj z tohto dôvodu, dovolací súd poznamenáva, ţe v preskúmavanej veci nejde o prepadný záloh. Jeden z podstatných rozdielov medzi (platnou) zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 O.z. a (neplatným) dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na základe zmluvy uzavretej podľa § 553 O.z. stáva nositeľom práva podmienečne veriteľ a splnenie záväzku dlţníkom má za následok obnovenie jeho práva (v preskúmavanej veci viď body II., III., VI. zmluvy), v prípade prepadného zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlţníkovi a okamihom, kedy má bez ďalšieho dôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlţníka so splnením dlhu. Dovolací súd, reagujúc na to, ţe odvolací súd „nad rámec správnych úvah okresného súdu“ povaţoval za potrebné ešte na záver svojho rozhodnutia dodať, ţe „ak návrh vo veci samej na určenie práva, opierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu, neumoţňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu voči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu, pretoţe nie sú účastníkmi konania všetci účastníci prejednávaného právneho úkonu, je potrebné takýto návrh na určenie práva zamietnuť“, poznamenáva nasledovné: Predbeţné (prejudiciálne) otázky sú také otázky, ktorých vyriešenie súdom je predpokladom rozhodnutia vo veci samej a ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného konania; bez toho teda, aby súd dospel k záveru, ako by mala byť predbeţná otázka vyriešená, nie je moţné konečné rozhodnutie vo veci samej. Posúdenie predbeţnej otázky nemôţe byť v ţiadnom prípade vyjadrené formou výroku, môţe sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a môţe byť uvedené len v dôvodoch rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, vyriešenie predbeţnej otázky sa teda nemusí nevyhnutne týkať iba účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu zo
  29. októbra 2009 sp.zn. 5 Cdo 224/2008, zo
  30. októbra 2011 sp.zn. 6 Cdo 132/2010 a pod.). 9 8 MCdo 5/2014 So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady v právnom posúdení veci aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  31. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  32. marca 2015 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.