Najvyšší súd 6 Cdo 147/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. D. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. V. N., advokátom so sídlom v B. o zaplatenie 1 420,69 EUR (42 800,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. V-2-29 C 5/1997, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2010 sp.zn. 14 Co 82/2009 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2010 sp.zn. 14 Co 82/2009 v zmeňujúcom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek
- júna 1995 sa pôvodní ţalobcovia (právni predchodcovia ţalobkyne J. Ţ. a P. Ţ., ktorí v priebehu konania zomreli) domáhali voči ţalovanému J. B. ako pôvodne ţalovanému 1/ a jeho manţelke A. B. ako pôvodne ţalovanej 2/ zaplatenia náhrady škody za odstránené porasty vo výške 42 800,-- Sk, ďalej náhrady za odstránené záhradné úpravy (terasy) na pozemku a to vo forme jeho uvedenia do predošlého stavu, a odstránenia plotu postaveného ţalovaným a jeho manţelkou na časti ich pozemku. V ţalobe uviedli, ţe po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parcela č. X. v kat. úz. S. sa so ţalovaným a jeho manţelkou ako vlastníkmi susediaceho pozemku parcela č. X. v roku 1975 dohodli, ţe hranicu medzi ich pozemkami, ktorá nebola presne vytýčená, bude tvoriť betónový chodník. Svoj pozemok po takto dohodnutú hranicu dobromyseľne uţívali aţ do marca 1995, kedy ţalovaný a pôvodne ţalovaná 2/ z im neznámych dôvodov z časti ich pozemku odstránili porasty a záhradné 6 Cdo 147/2010 2 úpravy a túto časť ohradili plotom. Tým zasiahli do ich vlastníckych práv a spôsobili im škodu. Okresný súd Bratislava III (právny nástupca bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek) rozsudkom z
- novembra 2008 č.k. V-2-29 C 5/97 ţalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala uţ prvý základný zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti ţalovaným a pôvodne ţalovanou 2/. Poukázal na to, ţe naopak dôkazom predloţeným ţalovanou stranou (protokolom o vytýčení hranice pozemkov) bolo preukázané, ţe ţalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia, uţívali časť (X.2 ) pozemku vo vlastníctve ţalovaného a jeho manţelky. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
- januára 2010 sp.zn. 14 Co 82/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému (súčasne ako právnemu nástupcovi pôvodne ţalovanej 2/, ktorá v priebehu konania zomrela) povinnosť zaplatiť ţalobkyni 526 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe ţalovaný a pôvodne ţalovaná 2/ porušili právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to tým, ţe sa svojich nárokov v súvislosti s časťou pozemku, o ktorom sa domnievali, ţe je ich vlastníctvom, nedomáhali právnymi prostriedkami, ale svojvoľne odstránili z tohto pozemku porasty vysadené a udrţiavané právnymi predchodcami ţalobkyne. Z toho vyvodil, ţe je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú odstránením porastov a súvisiaceho zariadenia v prisúdenej výške. Vyslovil tieţ názor, ţe odstránené trvalé porasty boli vlastníctvom právnych predchodcov ţalobkyne a ţe otázka vlastníctva k spornej časti pozemku, na ktorej sa porasty nachádzali, nebola pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody určujúca. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odvolanie ţalobkyne proti prvostupňovému rozsudku zamietne a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke základného predpokladu zodpovednosti za škodu a to v otázke vzniku samotnej škody. Poukazoval na to, 6 Cdo 147/2010 3 ţe porasty sú súčasťou pozemku, preto pokiaľ by sporná časť pozemku bola jeho vlastníctvom, patrili by porasty jemu a ich odstránením by nemohla vzniknúť právnym predchodcom ţalobkyne ţiadna škoda (zmenšenie majetku). Ţalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je v napadnutom výroku prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, ţe dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Uvedený dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, je v tejto veci daný. V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalovaný spolu so svojou manţelkou, po zameraní a vytýčení hranice medzi ich pozemkom a pozemkom patriacim právnym predchodcom ţalobkyne, odstránili trvalé porasty nachádzajúce sa na časti pozemku uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne, povaţujúc túto časť za svoje vlastníctvo. Aj keď odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, správne konštatoval porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ţalovaným, resp. pôvodne aj jeho manţelkou (svojvoľné odstránenie trvalých porastov z časti pozemku 6 Cdo 147/2010 4 dlhodobo uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne je porušením povinnosti zákazu svojpomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka a contrario, v zmysle ktorého je svojpomoc prípustná len v prípade bezprostredného neoprávneného zásahu do práva), bol jeho právny záver o zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu predčasný. Okrem porušenia právnej povinnosti je ďalším základným predpokladom zodpovednosti za škodu existencia samotnej škody na strane poškodeného. Odvolací súd odôvodnil vznik škody na strane právnych predchodcov ţalobkyne tým, ţe odstránené trvalé porasty boli ich vlastníctvom, pretoţe boli nimi vysadené a udrţiavané, pričom otázka vlastníctva k spornej časti nimi uţívaného pozemku nebola pre rozhodnutie vo veci určujúca. S týmito právnymi názormi odvolacieho súdu sa nemoţno stotoţniť. V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila. Podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. R 56/1977) trvalé porasty (stromy, kríky) nachádzajúce sa na pozemku sú zásadne súčasťou pozemku. Patria teda vlastníkovi pozemku. Keďţe škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, potom pokiaľ odstránením trvalých porastov z pozemku došlo k zníţeniu jeho hodnoty, znamená táto skutočnosť vznik škody na strane vlastníka pozemku. V prípade spornosti vlastníckeho práva k pozemku resp. k jeho časti, právny záver o tom, na strane koho vznikla škoda odstránením trvalých porastov, vyţaduje riešenie predbeţnej otázky, ktorou je otázka, kto je vlastníkom sporného pozemku. Pretoţe v prejednávanej veci odvolací súd, vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, sa riešením otázky vlastníckeho práva k spornej časti pozemku nezaoberal a v dôsledku toho si pre jej riešenie ani nezadováţil dostatok skutkových podkladov, dovolací súd jeho rozsudok v dovolaním napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.). Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe v zmysle platnej právnej úpravy, účinnej od 1.1.1992, dobromyseľným a nepretrţitým uţívaním časti pozemku, trvajúcim po dobu desiatich rokov, sa hranica drţby takéhoto pozemku stáva hranicou vlastníckou, aj keď drţba začala pred uvedeným dňom. 6 Cdo 147/2010 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová