Najvyšší súd 6 Cdo 226/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého D. R., nar. X. a maloletú D. R., nar. X., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky I. R., rod. F., nar. X., bývajúcej V.K. a otca Ľ. R., nar. X., bývajúceho V.K., toho času bývajúceho V., o úpravu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 25 P 75/2009, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- januára 2010 sp.zn. 1 CoP 29/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie otca o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
- októbra 2009 č.k. 25 P 75/2009-51 určil otcovi povinnosť prispievať na výţivu maloletého D. R., nar. X. po 80 eur mesačne za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 a počnúc od 1.1.2009 do 14.5.2009 po 100 eur mesačne a na výţivu maloletej D. R., nar. X. po 70 eur mesačne, počnúc od 1.1.2008 do 14.5.
- Dlh na výţivnom za obdobie od 1.1.2008 do 14.5.2009 u maloletého D. v sume 1 713 eur a u maloletej D. v sume 1 323 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po 20 eur na kaţdé dieťa, teda spolu 40 eur mesačne, ktoré bude platiť spolu s beţným výţivným aţ do jeho úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove na odvolanie otca maloletých detí rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o beţnom výţivnom potvrdil a vo výroku o dlţnom výţivnom zmenil tak, ţe dlh na výţivnom za obdobie od 1.1.2008 do 14.5.2009 u maloletého D. v sume 1 258 eur a u maloletej D. v sume 1 005 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po 10 eur 6 Cdo 226/2010 2 na kaţdé dieťa, teda spolu 20 eur mesačne aţ do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil vecnou správnosťou a v plnom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením v tejto časti. V časti týkajúcej sa nedoplatku na výţivnom odvolací súd poukázal na nesprávny výpočet dlţného výţivného súdom prvého stupňa, preto výrok rozsudku v tejto časti zmenil v súlade s jeho výpočtom. Pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na skutočnosť, ţe sa jedná o konanie, ktoré moţno začať aj bez návrhu a v takom prípade nemá ţiaden z účastníkov právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletých detí včas dovolanie, v ktorom poukázal na vady konania, ktoré mali podľa názoru dovolateľa za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so závermi, ku ktorým dospeli vo svojich rozhodnutiach súdy prvého a druhého stupňa a ţiadal, aby ho súd zaviazal na platenie minimálneho výţivného, nakoľko stále nemá zamestnanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Osobitne však treba zdôrazniť, ţe v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaţe ide o rozsudok o obmedzení 6 Cdo 226/2010 3 alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V prejednávanej veci je predmetom súdneho konania určenie vyţivovacej povinnosti otca k svojim maloletým deťom. Tento predmet konania nemoţno podriadiť pod ţiadnu z výnimiek z neprípustnosti dovolania vyjadrenú v § 238 ods. 4 O.s.p., preto je prípustnosť dovolania v predmetnej veci výslovne vylúčená. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Napokon dovolateľ vo svojom dovolaní ani ţiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. nenamietal. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie otca podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez moţnosti preskúmania dovolaním napadnutého rozsudku po vecnej stránke. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe dovolateľovi v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová