o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Najvyšší súd 8 Cdo 51/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ž., bývajúcej O., proti ţalovanej R.., so sídlom v K. IČO: X., zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom , advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, za účasti vedľajšieho účastníka Právne sluţby spotrebiteľom a vlastníkom bytov , so sídlom v Košiciach – Staré Mesto Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 64/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. augusta 2014 sp. zn. 5 Co 18/2014, 55 Co 19/2014, takto r o z h o d o l : Návrh ţalovanej na prerušenie dovolacieho konania zamieta. Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
2. septembra 2013 č.k. 28 C 64/2013-95 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“), odloţil jeho vykonateľnosť , v prevyšujúcej časti návrh zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobkyňa) nemala moţnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. 2 8 Cdo 51/2015 Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doloţka je preto neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z
3. augusta 2014 sp. zn. 5 Co 18/2014, 5 Co 19/2014 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a návrh na prerušenie konania zamietol. Potvrdil uznesenie z
4. novembra
5. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobkyňa osobitne nevyjednala a zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo k niektorým procesným nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobcovi neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto jeho ţaloba opodstatnená. Pokiaľ ide o prerušenie konania ( § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) konštatoval, ţe nie je povinnosťou súdu konanie prerušiť za podmienok uvedených v citovanom ustanovení, ale podstatnou je okolnosť , či v inom prebiehajúcom spore môţe byť vyriešená otázka , ktorá má vplyv pre rozhodnutie súdu. Poukazom na uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe návrh ţalovanej na prerušenie konania nie je dôvodný. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu ( v jeho prvom a druhom výroku ) podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, ţe súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý. Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doloţka 3 8 Cdo 51/2015 formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. Navyše, v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Podaná bola ţaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náleţite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôţe súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu , predtým rozhodnúť o prerušení dovolacieho konania do rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 a odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, ţe tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – pozri konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 8 Cdo 337/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ide o návrh dovolateľky na prerušenie dovolacieho konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, dovolací súd návrh ako nedôvodný zamietol po zistení, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom 4 8 Cdo 51/2015 z
6. septembra 2014 sp. zn. II. ÚS 382/2013 rozhodol, ţe základné práva ţalovanej podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 1 CoE 171/2011 z
7. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z
8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z
9. marca 2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z
10. novembra 2012 porušené neboli, sťaţnostiam ţalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
11. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
12. mája 2015 JUDr. Oľga Trnková, v.r., predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková