Obsah (9)

§ 71§ 112§ 48a§ 15§ 293a§ 73§ 246c§ 96§ 244

9So/97/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice

§ 71ods.

1 a § 112 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zsp“) uvoľnila výplatu invalidného dôchodku od

1. januára 2005 v sume 8236 Sk. Súčasne s invalidným dôchodkom sa navrhovateľovi vypláca aj vdovecký dôchodok v sume 1268 Sk. Úhrnom mu tak patril dôchodok v sume 9504 Sk mesačne. Rozhodnutím z toho istého dňa, z
2. októbra 2005, č. X. odporkyňa

§ 112ods.

1 rozhodla o zrušení pôvodné rozhodnutia z

1. decembra 2004 číslo X. o zmene sumy invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že preskúmaním zákonnosti odvolaním napadnutých rozhodnutí odporkyne z
2. októbra 2007 mal za preukázané, že navrhovateľovi bol na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa
3. apríla 2004 a po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa
4. mája 2004, ktorý určil 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, priznaný od
5. júna 2004 invalidný dôchodok rozhodnutím č. X. zo dňa
6. decembra
7. Od
8. júna 2004 tak navrhovateľovi patril invalidný dôchodok v sume 7965 Sk mesačne a od
9. decembra 2004 v sume 8236 Sk mesačne. Dňa
10. augusta 2004 bola určená mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka, kde bol navrhovateľovi určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Z uvedeného dôvodu bol rozhodnutím z
11. decembra 2004 invalidný dôchodok od
12. januára 2005 znížený v súlade s § 112 ods. 4 a 6 zsp na 4607 Sk mesačne. Takto určená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici dňa
13. septembra 2005 zmenená (zvýšená) na pôvodných 55%. Na základe uvedeného posudku odporkyňa zrušila rozhodnutie z
14. decembra 2004 a

§ 112ods.

4 zsp od 12. januára 2005 uvoľnila výplatu už vyplácaného invalidného dôchodku v pôvodne určenej sume. Po zhodnotení uvedených skutočností a zákonných ustanovení krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní vychádzal z posudkov posudkových lekárov, ktorí dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo je navrhovateľ invalidný

§ 71ods.

1 zsp s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% a nie 50%. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa o spojenie vecí vedených na súde pod sp.zn. 18Sd/185/2005 z dôvodu, že konanie bolo v tejto veci zastavené. Rozhodnutie súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť

1. marca
2. 9So/97/2009 3 Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ zastúpený advokátkou JUDr. E. B. Chronologicky poukázal na jednotlivé rozhodnutia odporkyne vo veci právneho nároku na invalidný dôchodok od
3. júna
4. Vyslovil nesúhlas s postupom súdu v konaní o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiam z
5. októbra 2005 a namietol aj nedostatky v samotnom postupe odporkyne v konaní o invalidnom dôchodku. Tie nedostatky

jeho názoru spočívajú v tom, že odporkyňa jedným z rozhodnutí z

1. októbra 2005 rozhodla už o rozhodnutých dôchodkoch a teda pochybila. Rovnako pochybil aj krajský súd, ktorý toto rozhodnutie potvrdil, pretože v predmetnom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Krajský súd pochybil aj v prípade potvrdenia druhého rozhodnutia odporkyne z
2. októbra 2005, pretože potvrdil rozhodnutie, ktorým sa len deklaroval určitý právny stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Za nesprávne považuje navrhovateľ rozhodnutie krajského súdu aj z dôvodu, že konanie súdu malo i inú vadu. Za takúto inú vadu považuje to, že odporkyňa svojím rozhodnutím vlastne nerozhodovala, ale len oznamovala určitý postup. Tým, že krajský súd mal pri rozhodovaní v predmetnej veci k dispozícii kompletný spis odporkyne vrátane všetkých jej rozhodnutí v predmetnej veci, mal odvolateľ za to, že súd pochybil, keď nesprávne právne posúdil vec a svojím rozhodnutím nesprávne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa
3. októbra
4. Rovnako krajský súd pochybil, keď potvrdil aj druhé preskúmavané rozhodnutie č. X. zo dňa
5. októbra 2005, ktorým bol odvolateľovi zvýšený invalidný dôchodok od
6. júla 2005 na sumu 8965 Sk. Toto rozhodnutie odporkyne nebolo nikdy napadnuté odvolaním, a preto súd o tomto rozhodnutí nemohol vôbec rozhodovať. Odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol zmeniť a zrušiť rozhodnutie odporkyne zo dňa
7. októbra2005 č. X. a v časti, ktorou krajský súd potvrdil rozhodnutie (vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu označené ako č. 3) navrhol rozsudok zrušiť a konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastaviť. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, o odvolaní rozhodol bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. 9So/97/2009 4 Z pripojených spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol od
8. septembra 2002 priznaný

§ 48azák.č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vdovecký dôchodok v sume 2222 Sk mesačne. Dňa

1. augusta 2002 ako účastník autonehody utrpel úraz ľavej dolnej končatiny, zlomeninu krčka stehennej kosti, ktorú bolo treba riešiť operačne osteosyntézou. Bol dlhodobo liečený. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z
2. novembra 2003 číslo: 204-457-4006/2003 bolo

§ 15ods.

5 zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov a § 35 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok nemocenského poistenia v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. sa navrhovateľovi poskytovalo nemocenské po uplynutí podpornej doby od

1. decembra 2003 do
2. mája
3. Ako to vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z
4. júna 2004, nárok na nemocenské mu zanikol dňom
5. mája
6. Dňa
7. apríla 2004 navrhovateľ podal žiadosť o invalidný dôchodok. Z „Lekárskej správy“ – lekársky posudok vyhotovenej Sociálnou poisťovňou, pobočka v Prievidzi zo dňa
8. mája 2004 vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané na účely žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok zo
9. apríla
10. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený stav po zlomenine krčka stehennej kosti s opakovaným operačným zákrokom s predĺženým hojením a porušenou funkciou končatiny

kapitoly XV. Oddiel G položka 45 písm. b/ Prílohy číslo 4 k zsp do 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto bola pre ischemickú chorobu srdca zvýšená o 10%. Navrhovateľovi tak bol rozhodnutím zo 14. decembra 2004 číslo X. priznaný od 13. mája 2004 invalidný dôchodok v sume 7965 Sk mesačne. Suma takto priznaného invalidného dôchodku bola

§ 293aods.

4 zsp v znení zák.č. 43/2004 Z.z. od

1. decembra 2004 zvýšená na sumu 8236 Sk mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok navrhovateľ nepodal. Následne dňa
2. decembra 2004 odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým

§ 73, § 112 ods.

4 a 6 a § 293a zsp znížila sumu invalidného dôchodku od

1. januára 2005 na 4607 Sk na podklade novej lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z
2. augusta 2004, ktorý na základe kontrolnej lekárskej prehliadky v neprítomnosti navrhovateľa určil pre rozhodujúce zdravotné postihnutie len 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pre iné 9So/97/2009 5 zdravotné postihnutie 10%. Na základe navrhovateľom podaného opravného prostriedku odporkyňa rozhodnutím číslo X. z
3. októbra 2005 svoje rozhodnutie o zmene sumy invalidného dôchodku zrušila s tým, že opravnému prostriedku navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovela. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 18Sd 185/2005-39 z
4. apríla 2006 konanie zastavil. Uznesenie súdu o zastavení konania dňa
5. marca 2007 nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ sa s vyššie uvedeným rozhodnutím odporkyne číslo X. z
6. októbra 2005 nestotožnil a dňa
7. novembra 2005 podal proti nemu opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Vo výroku svojho rozhodnutia krajský súd toto rozhodnutie označil „ako rozhodnutie č. 3“. Krajský súd pri rozhodovaní o tejto časti opravného prostriedku navrhovateľa pochybil, keď opomenul rozhodnúť

oznámenia navrhovateľa z 19. októbra 2006 na č.l. 34 spisu, ktorým súdu oznámil, že opravný prostriedok sčasti berie späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

§ 246cods.

1 OSP veta prvá a tretia pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 96ods.

1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že odporca nesúhlas so späťvzatím časti návrhu nevyslovil. Podanie navrhovateľa z 19. októbra 2006 bolo preto potrebné posúdiť

§ 96ods.

1 OSP a konanie v tejto časti opravného prostriedku zastaviť. Na uvedenú vadu konania krajského súdu poukázal aj samotný navrhovateľ v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, keď uviedol, že rozhodnutie krajského súdu malo i inú vadu. 9So/97/2009 6 Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu v časti, ktorou potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa

1. októbra 2005 je potrebné zmeniť a konanie v tejto časti návrhu navrhovateľa zastaviť, lebo rozhodnutie nezakladá, nemení a ani nezrušuje jeho právo na už priznaný invalidný dôchodok. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia odporkyne navrhovateľ nebol ani oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu v tejto časti. Dňa
2. októbra 2005 odporkyňa

§ 71ods.

1 a § 112 ods. 4 zsp uvoľnila navrhovateľovi výplatu invalidného dôchodku od 12. januára 2005 v sume 8236 Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia je navrhovateľ naďalej invalidný

§ 71ods.

1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55% zhodne ako tomu bolo v „prvom“ rozhodnutí zo

1. decembra 2004, ktorým mu bol priznaný od
2. mája 2004 invalidný dôchodok v sume 7965 Sk mesačne s tým, že od
3. decembra 2004 bola suma invalidného dôchodku zvýšená na sumu 8236 Sk mesačne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

§ 244ods.

3 OSP sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia nimi vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. V preskúmavanej veci je zrejmé, že krajský súd rozhodnutie odporkyne považoval za vecne správne a zákonné. S ohľadom na zrušené rozhodnutie z 21. decembra 2004, ktorým

§ 73, § 112 ods.

4 a 6 a § 293a zsp znížila sumu invalidného dôchodku od

1. januára 2005 na 4607 Sk, musel správny orgán formalizovať svoju činnosť z dôvodu, že musel uvoľniť výplatu invalidného dôchodku na základe 55% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutie nebolo nadbytočné. 9So/97/2009 7 V odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi a ani odporkyni odvolací súd náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania z vyššie uvedených dôvodov nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
2. júna 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová