← Slovensko

colný zákon - zhabanie tovaru, výklad predpisov v súlade s právom a s judikatúrou EU

Obsah (10)§ 250j§ 435§ 444§ 434§ 247§ 91§ 96§ 73§ 219§ 246c

Najvyšší súd 5Sžf/16/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 45742/2008 zo dňa

  1. marca 2009 ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice 5Sţf/16/2010 2 č. 11/39704/2008-5631-SM zo dňa
  2. júla 2008, ktorým bolo rozhodnuté o zhabaní tovaru – 6000 kusov dievčenských denimových šortiek v hodnote 28.891,52 eura (870.386,- Sk), pretoţe ţalobca neodstránil dôvody zaistenia predmetného tovaru - nezaplatenie príslušnej sumy dovoznej platby vo výške 10.623,85 eura a kompenzačného úroku vo výške 2.558,92 eura, ktoré dôvody boli uvedené v rozhodnutí o zaistení tovaru vydanom Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa 28.01.
  3. Krajský súd tak rozhodol

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a § 91 ods. 1, § 434 ods. 1 písm. a/ a b/, § 434 ods. 3, § 435 ods. 1, § 437 ods. 1 a § 444 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon (ďalej len „colný zákon“). Krajský súd predovšetkým poukázal na to, ţe v danom prípade rozhodnutie ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretoţe ani po doplnení dokazovania po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia nemoţno v tomto štádiu konania urobiť jednoznačný záver ohľadom vlastníctva tovaru, ktorý má byť zhabaný, pričom od preukázania tejto skutočnosti závisí postup colných orgánov či má aplikovať inštitút prepadnutia alebo zhabania tovaru. Keďţe ţalovaný, ani colný úrad sa dostatočne nevysporiadali s tvrdeniami ţalobcu o vlastníctve predmetného tovaru, je rozhodnutie arbitrárne, vydané len na základe zistení ţalovaného. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutie colného úradu má určité znaky nezrozumiteľnosti vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia, pretoţe výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením. Z výroku rozhodnutia colného úradu vyplýva, ţe rozhodol o zhabaní tovaru

§ 435ods.

1 a § 434 ods. 1 písm. a/ a d/ colného zákona, avšak odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na ustanovenie § 444 ods. 1 a 3 colného zákona, ktorá aplikácia by bola prípustná za predpokladu, ţe vec alebo tovar nepatrí porušovateľovi alebo je porušovateľ neznámy. Ďalej krajský súd poukazoval na to, ţe ak bolo rozhodnuté o zhabaní tovaru

§ 435ods.

1 colného zákona, predmetné ustanovenie predpokladá postup colného úradu v prípade, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom delikte. Ak teda colné orgány pristúpili k rozhodnutiu o zhabaní tovaru

ustanovenia § 435 ods. 1 colného zákona, mali odôvodniť vylúčenie postupu

§ 444ods.

1 colného zákona. Odôvodnenie rozhodnutia colného úradu spochybňuje rozhodnutie o zhabaní tovaru z pohľadu, či sa rozhodovalo v rámci konania o colnom delikte, resp. v súvislosti 5Sţf/16/2010 3 s neodstránením pochybností alebo dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu tovaru, resp. nie je objasnená vzájomná súvislosť pri aplikácii ustanovenia § 435 ods. 1 s odkazom na ustanovenie § 444 colného zákona. Ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona upravuje, ţe o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Naproti tomu ustanovenie § 435 ods. 1 colného zákona lehotu v ktorej moţno vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru neupravuje. Predpokladá sa však, ţe colný úrad vydá takéto rozhodnutie následne potom, ako vlastník tovaru alebo veci, alebo osoba u ktorej sa zaistený tovar, alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote

§ 434ods.

3 colného zákona, t. j. do 15 dní, neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci. Krajský súd vyslovil názor, ţe pokiaľ lehota v predmetnom ustanovení uvedená nie je, nemoţno toto vykladať tak, ţe colný úrad môţe vydať takéto rozhodnutie kedykoľvek, bez časového obmedzenia. Takýto výklad by bol v rozpore s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Poukazoval na to, ţe rozhodnutie sa dotýka práv a povinností fyzickej osoby, časové hľadisko pre ich vydávanie by malo byť zákonom stanovené. Pokiaľ tomu tak nie je, súd povaţuje za správne, analogicky aplikovať ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona aj na zhabanie veci

§ 435ods.

1 colného zákona. Takýto výklad moţno povaţovať za konformný s Ústavou Slovenskej republiky. Za počiatok plynutia lehoty moţno povaţovať iné porušenie colného predpisu a to nesplnenie povinnosti zaplatiť colný dlh a kompenzačný úrok v lehote t. j. do 10.10.

  1. Najneskôr v čase rozhodnutia o zaistení tovaru dňa 28.01.2003 mal colný úrad vedomosť o dôvodoch zaistenia (inom porušení colných predpisov spočívajúcom v nezaplatení colného dlhu vrátane kompenzačného úroku). Krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť bola bezpochyby zrejmá po márnom uplynutí lehoty na odstránenie pochybností a dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu tovaru, čo moţno povaţovať za najneskorší dátum začiatku plynutia objektívnej šesťročnej lehoty. Uţ vtedy mal colný úrad vedomosť o tom, ţe môţe rozhodnúť o prepadnutí, resp. o zhabaní tovaru, pričom súd nepovaţoval za relevantné, ţe colný úrad rozhodol o začatí konania vo veci prepadnutia tovaru dňa 16.04.
  2. Preto, ak colný úrad rozhodol o zhabaní tovaru dňa 03.03.2009, rozhodol po uplynutí šesťročnej lehoty. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutiami colných orgánov došlo k porušeniu princípu postihu za protiprávne konanie v primeranej lehote v zmysle Memoranda k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy a tieţ článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého 5Sţf/16/2010 4 na konania začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy, colné orgány postupovali správne, ak v danom prípade pouţili ustanovenia z. č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.

názoru krajského súdu, aj v prípade, ak štátne orgány rozhodujú po 01.05.2004 (pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii), o právnych vzťahoch vzniknutých v období pred pristúpením je nutné, aj doterajšie predpisy vykladať eurokonformným spôsobom. Ešte pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii bola záväzná Asociačná dohoda (Európska dohoda o pridruţení, uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 04.10.1994, platná od 01.02.1995). V článku 69 a 70 Asociačnej dohody bol formulovaný záväzok pre zbliţovanie komunitárneho práva s právom Slovenskej republiky, ktorý mal okrem iného zahŕňať aj oblasť colného práva. V aproximačnom procese bol prijatý aj zákon č. 238/2001 Z. z.. S poukazom na citované články Asociačnej dohody, výklad aproximovaného práva musí byť v súlade s komunitárnym právom, a to s prihliadnutím na text transponovaných smerníc, ale aj na výklad Súdneho dvora Európskej únie. Z článku 2, 53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pristúpení, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, vyplýva okamţitý účinok komunitárneho práva na území nového členského štátu Európskej únie na všetky právne vzťahy vzniknuté aj pred pristúpením, ktoré ešte nezanikli a naďalej pretrvávajú, ak nie je v Zmluve o pristúpení uvedené inak. Ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, síce odkazuje na pouţitie doterajšieho právneho predpisu, avšak doterajší právny predpis (zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon /ďalej len „colný zákon“/) je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym právom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Súd, ako aj vnútroštátne orgány sú povinné po pristúpení k Európskej únii vychádzať z pravidiel uvedených v medzinárodných zmluvách, vrátane ich výkladu súdnym dvorom. Štátne orgány členského štátu sú povinné v plnej miere aplikovať právo Európskej únie a chrániť práva, ktoré sú ním priznané jednotlivcom. V danom prípade

názoru krajského súdu došlo k poručeniu práva ţalobcu na postih v primeranej lehote, keďţe colné orgány rozhodli o zhabaní tovaru napadnutým rozhodnutím právoplatným dňa 26.03.2009 po jeho predchádzajúcom zaistení rozhodnutím zo dňa 28.01.2003 z dôvodu nezaplatenia dovoznej platby, vrátane kompenzačného úroku, ktorý sa stal splatným dňa 10.10.1997. 5Sţf/16/2010 5 Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec ţalovanému na nové konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. 23S/65/2009-39 zo dňa 18.11.2009, nie je vecne správny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný je toho názoru, ţe skutkový stav v danej veci bol colnými orgánmi dostatočne preukázaný a ţalobou napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné. Dôvodom aplikácie colného inštitútu zhabania tovaru bolo neodstránenie dôvodov zaistenia predmetného tovaru uvedeného v rozhodnutí o zaistení tovaru, vydaného Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa 28.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2003, spočívajúcich v nezaplatení príslušnej dovoznej platby a kompenzačného úroku, ako aj v nepreukázaní skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie colného dohľadu, keďţe po prepustení predmetného tovaru dovozné platby neboli ţalobcom zaplatené. Ţalovaný k názoru krajského súdu o nedostatočnom preukazovaní vlastníctva k predmetnému tovaru uviedol, ţe colné orgány počas celého správneho konania zisťovali a dokazovali skutočnosti týkajúce sa vlastníctva predmetného tovaru a

vykonaných dôkazov zistili, ţe ţalobca ako drţiteľ povolenia na aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme nezabezpečil colný dlh vo výške 300.000,- Sk a z dôvodu, ţe ako deklarant v colnom konaní nedodrţal lehotu spätného vývozu zušľachteného výrobku, Colný úrad Košice rozhodnutím č. 430/1997 zo dňa 17.07.1997 rozhodol prvý krát o zaistení tovaru, ktoré rozhodnutie ţalobca odmietol prevziať. Dňa 17.07.1997 colný úrad vyzval ţalobcu na vydanie zaisteného tovaru, ktorá výzva bola ţalobcovi doručená dňa 23.07.1997. Dňa 23.07.1997 vydal colný úrad protokol o zistení porušenia predpisov, kedy ţalobca odmietol prevziať rozhodnutie o zaistení tovaru tvrdiac, ţe tovar má síce v drţbe, ale v skutočnosti je vo vlastníctve zahraničnej právnickej osoby J., a. s. Č. Colný úrad rozhodnutím č. 626/97 zo dňa 30.09.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.1997 vymeral ţalobcovi colný dlh v sume 57.072,- Sk a kompenzačný úrok v sume 15.293,- Sk, ktoré ţalobca nezaplatil. Následne colný úrad predmetný tovar rozhodnutím č. 67/2003 zo dňa 28.01.2003

§ 434ods.

1 písm. c/ a e/ colného zákona zaistil a dňa 15.03.2006 vydal rozhodnutie č. 17301/2006- 5Sţf/16/2010 6 5631 o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Proti tomuto rozhodnutiu sa ţalobca odvolal a odvolací orgán rozhodnutím č. 32441/2006-1410 zo dňa 25.10.2007 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne preukázaného vlastníctva ţalobcu k predmetnému tovaru. Colný úrad Košice v ďalšom konaní vyzval dňa 30.12.2007 právnickú osobu J., a. s. Č., aby sa vyjadrila k vlastníctvu predmetného tovaru. Uvedená spoločnosť na výzvu colného úradu nereagovala. Taktieţ ţalobca ţiaden doklad preukazujúci vlastníctvo k predmetnému tovaru nepredloţil ani na opakovanú výzvu. Vzhľadom na uvedené, colný úrad urobil dňa 22.04.2008 v účtovníctve ţalobcu kontrolu. V dokladoch predloţených colnému úradu sa ţiaden doklad preukazujúci vlastníctvo k predmetnému tovaru nenachádzal. Do zápisnice o podaní vysvetlenia č. 11/2008-5631-SM zo dňa 21.05.2008 ţalobca uviedol, ţe je výlučným vlastníkom predmetného tovaru a ţe písomný doklad o tejto skutočnosti predloţí dodatočne do 15.06.2008. Do uvedenej lehoty ţalobca takýto doklad nepredloţil a preto colný úrad vydal dňa 4.7. 2008 rozhodnutie o zhabaní tovaru

§ 435ods.

1 v spojení s § 434 ods. 1 písm. a/ a e/ colného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie o ktorom rozhodol ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil. Z dôvodu nepreukázania jednoznačného vlastníctva predmetného tovaru ţalobcom, hoci bol na to viackrát colným úradom vyzvaný a z dôvodu existencie dôkazov – uvedených vo vyjadrení ţalobcu, ţe vlastníkom predmetného tovaru je iná osoba, colné orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a vydali rozhodnutie o zhabaní tovaru v súlade s právnymi predpismi. Ţalovaný poukazoval na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.,

ktorého je účastník konania oprávnený navrhovať dôkazy. Ţalobca počas celého konania nenavrhol ţiadne dôkazy na preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru, v dôsledku čoho colné orgány rozhodli o zhabaní tovaru

§ 435ods.

1 colného zákona. K tvrdeniu krajského súdu, ţe odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zmätočné, ţalovaný uvádza, ţe právne záväznou časťou rozhodnutia je výrok,

ktorého k zhabaniu tovaru došlo

ust. 435 ods. 1 v spojení s § 434 ods. 1 písm. a/ a e/ colného zákona. Znenie § 444 odsek 1 colného zákona uvedené v odôvodnení rozhodnutia malo len zdôrazniť verejný záujem aplikácie inštitútu zhabania tovaru, keďţe dovozné platby za predmetný tovar a vymeraný kompenzačný úrok za nedodrţanie podmienky aktívneho zušľachťavacieho styku vyviesť zušľachtené výrobky z územia Slovenskej republiky, neboli zo strany ţalobcu dodrţané. 5Sţf/16/2010 7 K tvrdeniu krajského súdu, ţe v danej veci mala byť analogicky aplikovaná šesťročná prekluzívna lehota uvedená v ustanovení § 444 ods. 2 colného zákona

ktorého o zhabaní tovaru nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov, ţalovaný uviedol, ţe ochranné opatrenie zhabania tovaru upravené v ustanovení § 435 ods. 1 colného zákona sa viaţe na inštitút zaistenia tovaru v rámci colným orgánom vykonávaného colného dohľadu a nie na prejednávanie colného deliktu, kde je zhabanie tovaru upravené v § 444 colného zákona. Colný zákon v ustanoveniach týkajúcich sa zaistenia a zhabania tovaru v zmysle § 435 ods. 1 colného zákona neupravuje ţiadnu lehotu, čo moţno odôvodniť tým, ţe colný orgán má v rozsahu ustanovenom v § 434 ods. 1 písm. a/ aţ f/ colného zákona stanovenú právomoc predbeţným opatrením upraviť najmä postavenie tovaru, ktorý je potrebný v colnom konaní na riadne vykonanie colného dohľadu, ďalej tovaru, ktorý je potrebný na upravenie postavenia v súlade s colnými predpismi, ako aj tovaru predloţeného colnému orgánu, ktorý nemoţno zo zákonných dôvodov prepustiť do navrhovaného colného reţimu a pod.. Z týchto dôvodov nemoţno analogicky pouţiť ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona, pretoţe toto ustanovenie sa vyslovene viaţe len na zhabanie tovaru, ktorý bol pouţitý na spáchanie colného deliktu, alebo bol colným deliktom získaný alebo nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe colný zákon v záujme právnej istoty osôb upravuje prekluzívnu subjektívnu a objektívnu lehotu na prejednanie colného deliktu a vo vzťahu k tejto lehote samostatne upravuje aj lehotu na uloţenie ochranného opatrenia zhabania tovaru. Nakladanie s týmto zhabaným tovarom v rámci prejednávaného colného deliktu je z toho dôvodu samostatne konštrukčne upravené v ustanovení § 444 colného zákona v 7 časti „Zodpovednosť sa porušenie colných predpisov“ a nie v 7. diely „Zaistenie, prepadnutie, predaj tovaru alebo veci, správa majetku štátu“, spoločne so zaistením tovaru z iných dôvodov, ako z porušenia colných predpisov. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk 5Sţf/16/2010 8 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 247ods.

2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tento hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní, riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade so zákonom č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a posúdenie bol daný zákonný dôvod pre zhabanie predmetného tovaru.

§ 91ods.

1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy.

§ 96ods.

1 písm. a/ bod 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane zhabania a predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar nemoţno prepustiť preto, ţe platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré vzhľadom na dovozné platby alebo vývozné platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali alebo neposkytli v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom.

§ 434ods.

1 písm. a/ colného zákona, colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec, a/ ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne pouţili v súvislosti s tovarom alebo vecou, o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú, 5Sţf/16/2010 9 b/ na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak moţno dôvodne predpokladať, ţe na spáchanie

  1. colného priestupku pouţili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,
  2. colného deliktu pouţili alebo colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali, c/ ak dlţník alebo jemu povinná osoba tovar alebo vec na účely § 429 odmietli vydať, d/ ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia neboli vykonané v lehote

§ 73ods.

2, e/ ak sú splnené podmienky

§ 96ods.

1, f/ v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné opatrenia.

§ 435ods.

1 colného zákona, ak vlastník tovaru alebo inej veci alebo osoba u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote

§ 434ods.

3 neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci

§ 434ods.

1 písm. a/, d/ aţ f/, colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.

§ 444ods.

1 colného zákona ak nebola za colný delikt uloţená sankcia prepadnutia tovaru alebo veci, colný úrad môţe rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci, ak nepatrí porušovateľovi alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyţaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem.

§ 444ods.

2 colného zákona, o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Z obsahu spisu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného bolo nesporne preukázané, ţe Colný úrad Košice vydal dňa 04.07.2008 rozhodnutie č. 11/39704/2008-5631-SM, ktorým rozhodol o zhabaní tovaru t.j. 6.000 kusov dievčenských denimových šortiek v hodnote 870.386,- Sk ţalobcovi, ktoré rozhodnutie odôvodnil 5Sţf/16/2010 10 ustanovením § 434 ods. 1 písm. a/ a c/, ustanovením § 435 ods. 1 a ustanovením § 444 ods. 1 colného zákona s tým, ţe po právoplatnosti zhabaný tovar v zmysle § 444 ods. 3 colného zákona sa stane majetkom štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca, ktorý namietal, ţe pouţitie ustanovenia § 444 ods. 1 colného zákona je moţné v prípade, ak tovar alebo vec, ktorá má byť predmetom zhabania nepatrí porušovateľovi alebo ak je porušovateľ neznámy. Ţalobca tvrdil, ţe je vlastníkom predmetného tovaru a ţe doklady preukazujúce jeho vlastníctvo predloţil dňa 22.04.2008 poverenej pracovníčke colného úradu Ing. K., ktorá ich aj prevzala priamo v sídle jeho firmy. Ţalovaný o odvolaní ţalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne s názorom krajského súdu, sa ţalovaný nevysporiadal v celom rozsahu s námietkou ţalobcu týkajúcou sa rozporu medzi výrokom rozhodnutia colného úradu a jeho odôvodnením, keď z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe colný úrad rozhodol o zhabaní tovaru

ustanovenia § 435 ods. 1 colného zákona, pričom v odôvodnení rozhodnutia colný úrad poukazuje na ustanovenie § 444 ods. 1 colného zákona, ktoré ustanovenia upravujú zhabanie tovaru a veci za iných podmienok. Treba preto prisvedčiť krajskému súdu, ţe vzhľadom k tomuto rozporu, ktoré nenapravil ani ţalovaný vo svojom rozhodnutí, napriek tomu, ţe to ţalobca v odvolaní namietal, je rozhodnutie ţalovaného nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, ktorá samotná skutočnosť má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Poukazujúc na zhora citované ustanovenia i

názoru odvolacieho súdu pre pouţitie príslušného ustanovenia, týkajúceho sa zhabania tovaru je nevyhnutné preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru a to bez akýchkoľvek pochybností. Ţalovaný sa v odvolacom konaní nevysporiadal s námietkou ţalobcu, keď tento tvrdil, ţe predmetný tovar je jeho vlastníctvom a ţe doklady o vlastníctve prevzala pracovníčka colného úradu Ing. K. Pokiaľ ide o lehotu v ktorej moţno vydať rozhodnutie o zhabaní tovaru, najvyšší súd sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe aj keď v prípade ustanovenia § 435 ods. 1 colného zákona, ktoré lehotu na zhabanie tovaru neupravuje, neznamená to moţnosť colného úradu vydať takéto rozhodnutie prakticky kedykoľvek. S poukazom 5Sţf/16/2010 11 na ust. § 434 ods. 3 colného zákona sa predpokladá, ţe colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru bezprostredne potom, ako vlastník tovaru, alebo osoba u ktorej sa tovar nachádza v čase zaistenia v lehote do 15 dní neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru viedli. Pokiaľ ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona upravuje šesťročnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zhabaní tovaru, aj najvyšší súd povaţuje za správne analogicky aplikovať túto lehotu aj pri zhabaní tovaru

ustanovenia § 435 ods. 1 colného zákona. O colnom dlhu spolu s kompenzačným úrokom bolo rozhodnuté dňa 10.10.1997, pričom bolo povinnosťou ţalobcu tento colný dlh spolu s kompenzačným úrokom uhradiť do 10 dní. Colný úrad rozhodol o zaistení tovaru aţ 28.01.2003, a teda uţ v tom čase vedel o dôvodoch pre ktoré bol tovar zaistený, spočívajúcich v nezaplatení colného dlhu a kompenzačného úroku. Napriek tomu o zhabaní tovaru rozhodol aţ rozhodnutím zo dňa 04.07.2009. Aj

názoru najvyššieho súdu je potrebné právne predpisy účinné v čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, pokiaľ sa pouţijú v čase po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vykladať v súlade s komunitárnym právom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci ţalovaným i krajským súdom. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 219OSP v spojení s § 250ja ods.

3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 246cveta prvá OSP, § 224 ods.

1 OSP a 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobcovi ani ţalovanému v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.