← Slovensko

o vydanie nehnuteľnosti

Najvyšší súd 3 Cdo 186/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. A. M., bývajúceho v P., proti ţalovanej D., s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. G. advokátom so sídlom v P., o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C 306/2004, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. mája 2010 sp. zn. 10 Co 70/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z
  2. mája 2010 sp. zn. 10 Co 70/2009 a uznesenie Krajského súdu v Prešove z
  3. júna 2010 sp. zn. 10 Co 70/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
  4. mája 2009 č.k. 13 C 306/2004-162 uloţil ţalovanej povinnosť vydať ţalobcovi do 3 dní nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., ktorá je v katastri nehnuteľností vedená na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – ostatná plocha vo výmere X. m2 a bola vytvorená geometrickým plánom zo
  5. mája 2009 č. X. spoločnosti P., s.r.o. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi do 3 dní trovy konania 7 012,86 € na účet jeho právnej zástupkyne. Vychádzal z toho, ţe ţalobca zdedil nehnuteľnosť po svojom otcovi. Vydania nehnuteľnosti sa v tomto konaní domáhal pôvodne voči Mestu P., v jeho priebehu ale došlo k prevodu nehnuteľnosti postupne na
  6. Tenisový klub P., potom na Mgr. A. T. a napokon na ţalovanú. Ţalobca ale nikdy nepreviedol vlastníctvo nehnuteľnosti na Mesto P., preto nehnuteľnosť nemohla byť prevedená na ďalšie subjekty. Mesto P. nemohlo vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnúť ani vydrţaním, lebo „by to bolo v rozpore s účelom zákona č. 138/1991 Zb.“. Na adresu ţalovanej súd prvého stupňa uviedol, ţe „ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. ustanovuje, ţe právo domáhať 3 Cdo 186/2010 2 sa určenia neplatnosti draţby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Zákon však počíta s tým, ţe navrhovateľom draţby má byť vlastník predmetu draţby. V danom prípade však navrhovateľ draţby – Mgr. A. T. nebola vlastníčkou predmetu draţby. Pri dobrovoľnej draţbe, ktorá sa vykonávala na návrh Mgr. A. T., vlastníčka súhlasila s prevodom nehnuteľnosti za sumu 1 Sk, pričom nebola nijakým spôsobom nútená za takto nízku kúpnu cenu predmetnú nehnuteľnosť predávať. Z toho je zrejmé, ţe prevod tejto nehnuteľnosti bol špekulatívny. Takýto postup je podľa názoru súdu zneuţitím práva, ktorému súd nemôţe poskytovať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd na túto námietku neprihliadal a ţalobe vyhovel“. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. Tento rozsudok napadla ţalovaná odvolaním. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  7. mája 2010 sp. zn. 10 Co 70/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. V odôvodnení uviedol, ţe „dobrovoľná draţba o nehnuteľnosti, o ktorej sa vedie súdne konanie, kde je predmetom konania vydanie veci, sa nemohla platne uskutočniť. Ţalobca o priebehu a o nariadení dobrovoľnej draţby nemal vedomosť a aj keby mal vedomosť, nebol účastníkom dobrovoľnej draţby, a preto nemohol napadať jej neplatnosť. Účastníci dobrovoľnej draţby mali vedomosť o tom, ţe prebieha súdne konanie, aj napriek tomu bola vykonaná dobrovoľná draţba. Takéto počínanie je v rozpore s dobrými mravmi“. Odvolací súd ďalej poukázal na hodnovernosť údajov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností a vyslovil nesúhlas s názorom, ţe „príklep, ktorým dochádza k prechodu vlastníckeho práva na verejnej draţbe, aby bol povýšený nad súdne rozhodnutie. V čase konania dobrovoľnej draţby prebiehalo súdne konanie a toto súdne konanie bolo známe účastníkom dobrovoľnej draţby. Ţalovaná vedela o tom, kto je pôvodným vlastníkom a ţe prebieha súdne konanie ohľadom vydania veci. Táto dobrovoľná draţba nie je prekáţkou pre toto konanie. S týmto právnym názorom súdu prvého stupňa sa stotoţňuje odvolací súd. Pri nariadení dobrovoľnej draţby došlo k porušeniu zákona. Iba vlastník môţe podať návrh na vykonanie dobrovoľnej draţby. Mgr. A. T. sa nemohla stať zákonnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha ţalobca. Nebol preukázaný prevod vlastníctva z pôvodného vlastníka na Mesto P. a tým aj na ďalších zapísaných ako vlastníkov na LV v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe nevlastník nehnuteľnosti nemôţe previesť vlastníctvo na iného, ak sám nie je vlastník. S poukazom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie dobrovoľnej draţby a aj s poukazom na to odvolací súd má za to, ţe vykonaná dobrovoľná dražba nie je platná. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozsudok súdu 3 Cdo 186/2010 3 prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie k otázke, ţe ak prebieha konanie o vydanie veci začaté ešte pred realizovaním dobrovoľnej draţby, či v tomto konaní môţe súd riešiť predbeţnú otázku platnosti draţby aj v prípade, ţe ţaloba o neplatnosť draţby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. ust. § 21 ods. 2 nebola podaná“. Krajský súd v Prešove uznesením z
  8. júna 2010 sp. zn. 10 Co 70/2009 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi do 3 dní náhradu trov odvolacieho konania 1 474,74 € do rúk jeho právnej zástupkyne. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (pozn.: vzhľadom na deň uskutočnenia draţby sa v ďalšom uvádza zákon č. 527/2002 Z.z. v znení do
  9. decembra 2007 – ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Odvolací súd bez akejkoľvek opory v zákone poprel práva navrhovateľky dobrovoľnej draţby a vydraţiteľky. Súd vychádzal z útrţkovitého výňatku zo zákona č. 527/2002 Z.z. a podal rutinný výklad práva súdu posudzovať v súdnom konaní neplatnosť právneho úkonu. Vlastnícke právo k predmetu draţby prešlo na ţalovanú
  10. septembra 2007 udelením príklepu (§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.). Príklep licitátora na dobrovoľnej draţbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú ani nie je moţné preskúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona č. 527/2002 Z.z. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti draţby, v ktorom ţaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej od konania dobrovoľnej draţby, súd neurčí neplatnosť draţby, nemôţe nikto – ani súd spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej draţbe. V dôsledku toho súd v inom konaní (napríklad o vydanie veci) nemôţe konštatovať, ţe na „námietku dobrovoľnej draţby neprihliada“. Nejde pritom o ţiadnu „námietku“, ale o právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája prechod práva k predmetu draţby. Vyhovieť ţalobe nebolo moţné aj z toho dôvodu, ţe ţalobca predmet sporu neuţíva; okolnostiam danej veci by zodpovedalo, pokiaľ by sa svojich práv domáhal ţalobou na určenie, ţe je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Informácie o verejnej draţbe boli verejne dostupné a ţalobca mal v prejednávanej veci procesnú moţnosť podať návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zakazujúceho nakladanie s predmetom 3 Cdo 186/2010 4 sporu. Rozpor uskutočnenej dobrovoľnej draţby s dobrými mravmi vyvodil súd bez bliţšieho poznania rozhodujúcich skutkových okolností. V ďalšej časti dovolania ţalovaná vysvetlila dôvody, so zreteľom na ktoré je predmetná draţba platná. Ţiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a ţalobu zamietnuť. Zároveň ţiadala uloţiť ţalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania 6 306,40 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, ţe toto rozhodnutie treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţiadna z týchto procesných vád nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania vyplýva v danom prípade z § 238 ods. 3 O.s.p. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania, ak je toto rozhodnutie zásadného právneho významu. Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Touto otázkou v preskúmavanej veci bolo, či v konaní o vydanie veci, ktoré začalo pred dobrovoľnou draţbou, môţe súd ako predbeţnú riešiť otázku platnosti draţby, ak ţaloba o neplatnosť draţby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. nebola podaná. So zreteľom na takto vymedzenú dovolaciu otázku nebolo moţné zaoberať sa v dovolacom konaní tými časťami dovolania (resp. argumentácie) ţalovanej, v ktorých sa zaoberala morálnymi aspektmi daného prípadu, moţnosťami ţalobcu dozvedieť sa o dobrovoľnej draţbe a zúčastniť sa tejto draţby, ani podstatou a priebehom uskutočnenia konkrétnej dobrovoľnej draţby. 3 Cdo 186/2010 5 Draţbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu draţby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu draţby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, ţe nebolo urobené ani najniţšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach, poţiadať súd, aby určil neplatnosť draţby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania draţby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd určí neplatnosť draţby, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.). Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z
  11. mája 2008 sp. zn. 3 Cdo 272/2007 (viď tieţ Zo súdnej praxe č. 47/2008) vyvodil, ţe neplatnosť dobrovoľnej draţby môţe určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. K zhodnému právnemu záveru dospel neskôr Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch z
  12. júna 2009 sp. zn. 2 Cdo 66/2008 (viď R 23/2010) a z
  13. júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 51/
  14. Nadväzujúc na právny záver zaujatý v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcom odseku dovolací súd pre účely preskúmavanej veci uzatvára, ţe neplatnosť dobrovoľnej draţby môţe vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej draţby nemôţe súd posudzovať v inom konaní neţ v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbeţnú). Pokiaľ v danom prípade odvolací súd – v konaní o vydanie veci – pristúpil k prejudiciálnemu riešeniu otázky platnosti dobrovoľnej draţby, v rámci ktorej mala spornú nehnuteľnosť nadobudnúť ţalovaná, a pri tom dospel k záveru o neplatnosti tejto draţby, spočíva dovolaním napadnutý rozsudok na právnom posúdení, ktoré sa prieči zákonu č. 527/2002 Z.z. 3 Cdo 186/2010 6 Dovolací súd poznamenáva, ţe v rámci, ktorý bol odvolacím súdom vymedzený pripustením dovolania, nebolo moţné zaoberať sa v tomto dovolacom konaní otázkou, aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej draţbe skutočnosť, ţe oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti draţby na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu. Rovnako nebolo moţné posudzovať správnosť právnych názorov súdov niţších stupňov na to, kto je oprávnený navrhnúť dobrovoľnú draţbu a kto je jej účastníkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na právnom posúdení veci, ktoré dovolací súd nepovaţuje za správne. Ţalovaná preto opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  15. decembra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.