← Slovensko

zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže

Najvyšší súd 5Sžnz/1/2015-425 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. S., bytom D., právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku z a k a z u j e odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromaţďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., ktoré sú prílohou zápisnice z inšpekcie číslo IZ-29/2014, v ktorej boli označené nasledovne: - 2x DVD kópia dokumentov z NTB: lenovo Thinkpad T420 Serial R8-WK2F511/10; - a pracovnou stanicou odporcu, obsahujúcou informácie získané počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u navrhovateľa, a označenou v zápisnici z inšpekcie číslo IZ-29/2014 ako dhm 3430 v rozsahu, v ktorom sa na nej nachádzajú dáta získané zo súkromného zariadenia ţalobcu; 5Sţnz/1/2015 2 - a ktoré boli v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015 odpečatené a následne zapečatené postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015 a označené na zapečatených obálkach nasledovne: - DVD p. S. – e - mailová komunikácia, NTB: LENOVO THINKPAD T420 SERIAL: R8-WK2F511/10; - DVD – p. S. – súbory, NTB: LENOVO THINKPAD T420 SERIÁL: R8- WK2F511/10; - NTB dhm 3430, Inšpekcia Datalan; ako aj všetkými vytlačenými kópiami akýkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku; Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku z a k a z u j e odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromaţďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas úkonov v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, počas ktorých došlo k vyhotoveniu kópií údajov získaných počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015, označenými na zapečatených obálkach nasledovne: - HDD PMU KÓPIA DATALAN, SERIAL: WCAV5T383899, MODEL: WD7500AARS-OOY5B1, DKdM:3535; - HDD PMU PRACOVNÁ STANICA DKdM 3275, SEAGATE, MODEL: ST380013AS, SERIAL: 3JV7DYKG; ako aj všetkými vytlačenými kópiami akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku u k l a d á odporcovi, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky informácie získané počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a následne počas vyššie uvedeného postupu v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, z vyššie uvedenej pracovnej stanice, vyššie uvedených dátových nosičov, iných dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov odporcu, ako aj všetky vytlačené kópie akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca 5Sţnz/1/2015 3 vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku, protokolárne za prítomnosti zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 881,90 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e Návrhom na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podaným dňa 4. februára 2015 a doplnením zo dňa 24. apríla 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok, ktorým uloţí odporcovi, aby zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromaţďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., ktoré sú prílohou zápisnice z inšpekcie číslo IZ-29/2014 a pracovnou stanicou odporcu, obsahujúcou informácie získané počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a označenou v zápisnici z inšpekcie číslo IZ-29/2014 ako dhm 3430 v rozsahu, v ktorom sa na nej nachádzajú dáta získané zo súkromného zariadenia ţalobcu. a ktoré boli v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015 odpečatené a následne zapečatené postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015, ako aj všetkými vytlačenými kópiami akýkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromaţďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas úkonov v dňoch 31. marca 2015, 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, počas ktorých došlo k vyhotoveniu kópií údajov získaných počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015 ako aj všetkými vytlačenými kópiami akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd podľa § 250v ods. 4 5Sţnz/1/2015 4 Občianskeho súdneho poriadku uloţil odporcovi, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky informácie získané počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a následne počas vyššie uvedeného postupu v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, z vyššie uvedenej pracovnej stanice, vyššie uvedených dátových nosičov, iných dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov odporcu, ako aj všetky vytlačené kópie akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku, protokolárne za prítomnosti zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň ţiadal zaviazať ţalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, ţe dňa 4. februára 2014 vykonal odporca v priestoroch spoločnosti DATALAN, a.s., u ktorej je ţalobca zamestnaný v pracovnom pomere, inšpekciu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30.06.2014 (ďalej len „ZOHS“) v súvislosti s prešetrovaním vo veci moţných dohôd obmedzujúcich súťaţ prostredníctvom údajného koluzívneho správania sa určitých podnikateľov (vrátane zamestnávateľa) vo verejných obstarávaniach, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s realizáciou projektu „Elektronizácia služieb VÚC“ financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho Fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti („OPIS“), so zameraním na určité špecifické projekty. Ďalej uviedol, ţe inšpekcia bola zahájená 4. februára 2014 o 9:15 hod. a ukončená v ten istý deň o 17:30 hod. spísaním a podpísaním zápisnice z priebehu inšpekcie č. IZ-29/2014, avšak zápisnica nebola navrhovateľovi daná ani na podpis, ani k nahliadnutiu, pričom ţalobca má za to, ţe vo vzťahu k nemu nezaznamenáva zápisnica priebeh inšpekcie riadne a úplne. Počas inšpekcie si poverení zamestnanci vyţiadali predloţenie mobilného telefónu a notebooku navrhovateľa, pričom navrhovateľ namietal, ţe ide o jeho súkromné zariadenia. Napriek nesúhlasu navrhovateľa si poverení zamestnanci vynútili prístup do notebooku navrhovateľa, tento prehľadali a vyhotovili kópie značného mnoţstva dát, najmä dokumentov a elektronickej korešpondencie, ktoré následne na svojich nosičoch odniesli z pracoviska navrhovateľa. Dňa 17. decembra 2014 navrhovateľ podal proti priebehu inšpekcie sťaţnosť v zmysle zákona o sťaţnostiach, ktorou sa domáhal nápravy nezákonného zásahu vyplývajúceho 5Sţnz/1/2015 5 z nezákonného spôsobu výkonu inšpekcie. Navrhovateľ uviedol, ţe ku dňu podania návrhu mu nebolo doručené oznámenie o vybavení sťaţnosti. Ďalej uviedol, ţe objektívna lehota začala plynúť 4. februára 2014, kedy bola inšpekcia zahájená a uplynie 4. februára 2015, preto navrhovateľ podal návrh predtým, ako odporca rozhodne o jeho sťaţnosti. Podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 14. apríla 2015, navrhovateľ uviedol, ţe dňa 20. marca 2015 odporca doručil navrhovateľovi upovedomenie o odloţení sťaţnosti, keďţe odporca usúdil, ţe zo sťaţnosti je zrejmé, ţe vo veci, ktorá je predmetom sťaţnosti, koná súd. Navrhovateľ má za to, ţe inšpekcia predstavuje nezákonný zásah v zmysle § 250v OSP, pretoţe (

  1. i)odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal súkromné zariadenia so súkromným obsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, čím nezákonne zasiahol do práva navrhovateľa na súkromie, (
  2. ii)odporca konal mimo rozsah poverení a vo vzťahu k navrhovateľovi nemal na výkon inšpekcie platný právny titul, (iii) odporca neposkytol navrhovateľovi relevantné informácie a poučenia, čím porušil zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov formulované v Odporúčaní Rady Európy 77, (
  3. iv)neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými počas inšpekcií a ich likvidácie, a teda chýba dôleţitá procesná záruka zákonnosti a odporca nemôţe dáta získané počas inšpekcie legitímne drţať a nakladať s nimi, (
  4. v)inšpekcia sa skončila a následná selekcia dokumentov nemá oporu v zákone, (
  5. vi)odporca nedodrţal postupy zabezpečujúce autenticitu a hodnovernosť kopírovaných dokumentov, (vii) dáta sú ďalej pre odporcu nepouţiteľné, a ich uchovávanie nedôvodné. Navrhovateľ je toho názoru, ţe inšpekcia bola vykonaná nezákonne a jej výsledky, vrátane zhromaţdených informácií a podkladov, sú rovnako zaťaţené nezákonnosťou, preto informácie a podklady, ktoré odporca navrhovateľovi odňal a drţí, nemôţu slúţiť ako dôkaz a odporca nemá právo tieto dokumenty prezerať, drţať, ani s nimi inak nakladať. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.03.2015, doručeným najvyššiemu súdu dňa 18.03.2015, na návrh navrhovateľa uviedol, ţe podľa jeho názoru navrhovateľ podal svoj návrh predčasne, nakoľko nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, a teda tento návrh je neprípustný. Navrhol preto, aby najvyšší súd tento návrh v súlade s § 250v ods. 4 posledná veta OSP zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania argumentov navrhovateľa. Zároveň uviedol, ţe dňa 04.02.2015 navrhovateľovi 5Sţnz/1/2015 6 uplynula objektívna jednoročná lehota na podanie návrhu a preto má byť tento návrh zamietnutý ako neprípustný. Hoci má za to, ţe návrh nie je prípustný, podal najvyššieho súdu aj vyjadrenie k ďalším argumentom navrhovateľa a zároveň opísal priebeh vykonávanej inšpekcie. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, ţe odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal súkromné zariadenia so súkromným obsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, čím nezákonne zasiahol do práva navrhovateľa na súkromie, uviedol, ţe postupom odporcu nemohlo dôjsť k porušeniu navrhovateľovho práva na súkromie. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, ţe odporca konal mimo rozsah poverení a vo vzťahu k navrhovateľovi nemal na výkon inšpekcie platný právny titul, odporca zdôraznil, ţe podľa § 22 ods. 2 ZOHS, je odporca oprávnený vyţadovať od podnikateľov všetky informácie a podklady nevyhnutné pre činnosť odporcu a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú tieto informácie zaznamenané. Pokiaľ ide o mobilný telefón navrhovateľa, pracovníci navrhovateľa si iba overili, či tento telefón obsahuje identickú e-mailovú komunikáciu z e-mailového konta navrhovateľa a následne tento telefón prehliadaný nebol a bol vrátený ţalobcovi. Uviedol, ţe počítač odporcu bol podnikateľom označený ako počítač obsahujúci relevantné podklady týkajúce sa verejných obstarávaní v rámci OPIS a tento bol prehľadávaný na základe kľúčových slov, ktoré spadajú do predmetu vykonávanej inšpekcie. Skonštatoval, ţe pre daný účel je rozhodujúci fakt, ţe navrhovateľ pouţíval počítač a mobilný telefón na pracovné účely, čo uviedol aj podnikateľ a čo nebolo sporné a bolo preto dôvodné predpokladať, ţe sa na nich nachádzajú dokumenty týkajúce sa činnosti podnikateľa. Ďalej uviedol, ţe na mieste vykonávanej inšpekcie bol takmer od začiatku inšpekcie prítomný právny zástupca podnikateľa, ktorý nevzniesol ţiadnu námietku vo vzťahu k prehliadaniu navrhovateľovho počítača, ku kľúčovým slovám alebo k odňatým dokumentom. Pracovníci odporcu upovedomili počas vykonávaní inšpekcie podnikateľa o tom, ţe odpečatenie a následné ďalšie prezeranie dokumentov sa uskutoční v priestoroch odporcu v termíne, ktorý určí úrad, pričom podnikateľ bol tieţ upovedomený aj o tom, ţe sa prehliadania môţe navrhovateľ, jeho pracovníci, resp. jeho právny zástupca zúčastniť. Dodal, ţe pri prezeraní dokumentov sa nedá vylúčiť prípadné nazretie do súkromných údajov, avšak toto nazretie bude limitované len na účel zistenia povahy daného dokumentu. Je to však v súlade s praxou Súdneho dvora EÚ. Uviedol, ţe po skončení celého procesu budú výhradne relevantné dokumenty vytlačené a len tieto budú ďalej súčasťou administratívneho spisu. Ostatné 5Sţnz/1/2015 7 dokumenty (vrátane súkromných dokumentov) budú v zmysle interných predpisov odporcu zničené. Z tohto dôvodu je vylúčené porušenie navrhovateľovho práva na súkromie a je tieţ vylúčené akékoľvek „voľné nakladanie“ s údajmi navrhovateľa. K tvrdeniam navrhovateľa, ţe odporca neposkytol navrhovateľovi relevantné informácie a poučenia, čím porušil zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov formulované v Odporúčaní Rady Európy 77, odporca uviedol, ţe zamestnanci odporcu pri vykonávaní inšpekcie poučili zástupcov podnikateľa v rozsahu uvedenom v zápisnici a oboznámili aj ďalších zamestnancov podnikateľa so všetkými úkonmi, ktoré sa ich osobne týkali (ide napr. o úkony, ktoré sa týkali prehliadania počítačov jednotlivých zamestnancov), tak, aby títo zamestnanci porozumeli jednotlivým krokom odporcu. K tvrdeniam navrhovateľa o tom, ţe na vyhotovenie kópií dát neexistoval právny rámec nakladania s dátami a ich likvidáciou, odporca opakovane uviedol, ţe postup, ktorý pri prehliadaní dokumentov získaných v priestoroch podnikateľa vyuţil, je v súlade s legislatívou a ničím sa nevymyká praxi európskych súťaţných orgánov, vrátane Európskej komisie. Na námietku navrhovateľa, ţe inšpekcia sa skončila a následná selekcia dokumentov nemá oporu v zákone, odporca uviedol, ţe nepokračuje v inšpekcii, keďţe prezeranie dokumentov, ktorých kópie boli v priebehu inšpekcie vyhotovené, uţ nie je vstupom a kontrolou v priestoroch podnikateľa, ale odporca preveruje dokumenty, ktoré boli počas tejto inšpekcie získané. Z uvedeného teda vyplýva, ţe doba, na ktorú sa vydáva poverenie, je dobou, počas ktorej môţu zamestnanci odporcu vstupovať a byť prítomní v priestoroch podnikateľa, nie dobou, v ktorej môţe odporca preverovať dokumenty získané počas inšpekcie. Uviedol, ţe nie je pravdou, ţe by si odporca za ţiadnych okolností nemohol vyhotoviť kópie dokumentov, ktorých relevancia sa v neskoršom konaní nepotvrdí. Takýmto spôsobom by boli vyšetrovacie právomoci odporcu značným spôsobom obmedzené, keďţe v niektorých prípadoch nie je technicky moţné prezretie zhromaţdených podkladov priamo na mieste, respektíve nie je moţné ani vyhodnotenie ich relevancie pre dané prešetrovanie. K tvrdeniam odporcu, ţe odporca nedodrţal postupy zabezpečujúce autenticitu a hodnovernosť kopírovaných dokumentov a ţe dáta sú ďalej pre odporcu nepouţiteľné, a ich uchovávanie nedôvodné, odporca uviedol, ţe tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, keďţe informácie skopírované z počítačov navrhovateľa boli napálené na predtým nepouţité 5Sţnz/1/2015 8 DVD, ktoré uţ nie je moţné ďalej prepisovať a preto tvrdenie, ţe úrad nepouţíva neprepisovateľné nosiče, je nepravdivé. Za druhé, zápisnica obsahuje zoznam DVD, v ktorom je presne identifikované, z akého počítača boli dokumenty nachádzajúce sa na príslušnom DVD napálené a preto nemôţe dôjsť k zámene týchto dokumentov. Za tretie, pre potreby navrhovateľa, dáta vyhľadané na základe kľúčových slov napálené na DVD, ktoré bolo ţalobcovi ponechané. Za štvrté, zástupcovi podnikateľa svojím podpisom v zápisnici osvedčili postup, ktorý odporca pri vykonanej inšpekcii pri napaľovaní a kopírovaní dát vykonal. Za piate, na účely pouţitia odporcom odporca pouţil spôsoby kopírovania, ktoré zabezpečujú zachovanie obsahu jednotlivých dokumentov a správ a ich autenticita nie je porušená. K pečateniu diskov odporca uviedol, ţe pečatenie diskov je vţdy vykonávané v prítomnosti podnikateľa. Dodal, ţe autenticita stiahnutých údajov je zabezpečená, nakoľko prostredníctvom podpisu právneho zástupcu navrhovateľa na nálepke prelepujúcej obálku, do ktorej bola vloţená pracovná stanica odporcu, je zrejmé, ţe s údajmi nebolo manipulované. Ďalej uviedol, ţe autenticita získaných informácií je zabezpečená okrem iného tým, ţe zástupcovia podnikateľa, vrátane právneho zástupcu, ktorí sa nachádzali na inšpekcii, sami potvrdili, ţe získané dokumenty pochádzajú z ich počítačov. Na záver odporca uviedol, ţe petit návrhu je koncipovaný neprimerane široko a neidentifikuje konkrétne dokumenty, ktoré by mali byť podľa navrhovateľa zničené. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Na pojednávaní dňa 9. júna 2015, najvyšší súd pripustil rozšírenie návrhu v znení podanom navrhovateľom zo dňa 24. apríla 2015. Zástupca navrhovateľa uviedol, ţe nesúhlasí s tvrdením odporcu, ţe zo zápisnice vyplynula skutočnosť, ţe počítač navrhovateľa bol uvedený ako počítač zamestnanca, na ktorom vykonáva svoje pracovné úlohy. Zástupcovia podnikateľa neoznačili jeho počítač a tvrdenia odporcu sú v tomto prípade zavádzajúce. Zároveň chcel poukázať na to, ţe pojem objekt si odporca účelovo rozširuje a zuţuje v rôznych prejednávaných veciach podľa svojich potrieb a vo všeobecnosti vo svojej praxi pod pojem objekt zahrňuje v niektorých prípadoch aj elektronické nosiče, alebo externé zdroje, ktoré nie sú v priestoroch zamestnávateľa ako „cloud server“. Pokiaľ odporca poukazuje na prax Európskej komisie, povaţoval za potrebné uviesť, ţe má iné kompetencie ako odporca, ktorý je viazaný aj Ústavou SR. Zástupkyňa odporcu uviedla, ţe podľa jej názoru chronológia zápisnice, ak sa niekedy časové údaje a postupy v nich uvedené prelínajú alebo nie sú na seba nadväzujúce, nemá vplyv 5Sţnz/1/2015 9 na zákonnosť postupu odporcu. Pokiaľ ide o námietky ţalobcu, ţe prax Európskej komisie nemusí spĺňať štandard stanovený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, poukázala na to, ţe súčasťou Zmluvy o fungovaní Európskej únie je aj Charta základných práv a slobôd, ktorá vyslovene odkazuje na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a uviedla, ţe pokiaľ majú práva obsiahnuté rovnaké znenie ako tie v Dohovore, majú aj rovnaký rozsah a obsah ako práva uvedené v dohovore. Ďalej uviedla, ţe charakter prehliadaných dát z počítača navrhovateľa potvrdzuje, ţe išlo takmer výlučne o pracovné údaje. Právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, ţe na počítači navrhovateľa bola prehliadaná aj jeho súkromná korešpondencia na adrese M. a nestotoţňuje sa s tvrdením odporcu, ţe bola prehliadaná korešpondencia výhradne z e-mailovej schránky M., ktorá je pracovná. Čo sa týka rozsahu petitu, ktorý namietal odporca, povaţuje za potrebné uviesť, ţe tento je postavený na tom základe, ţe celý výkon kontroly bol nezákonný od začiatku. Zástupkyňa odporcu uviedla, ţe zákonnosť získaných dôkazov môţe byť vyhodnotená v správnom konaní, preto sa jej javí nad rámec prejednávanej veci zaoberať sa obsahom e-mailovej pošty navrhovateľa. Zástupca ţalobcu uviedol, ţe vo vzťahu ku koncentračnej zásade, na ktorú poukazuje odporca, odkazuje na argumentáciu prednesenú na predchádzajúcom pojednávaní vo veci 5Sţnz/2/2015 a túto doplnil o skutočnosť, ţe navrhovateľ počas inšpekcie nebol prítomný pri spisovaní zápisnice, túto nepodpisoval, nebola mu daná k nahliadnutiu a nemohol ovplyvniť jej obsah a teda poukazovanie na údajnú koncentračnú zásadu vo vzťahu k navrhovateľovi je podľa jeho názoru bezpredmetné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o ţalobe na ochranu pred nezákonným zásahom podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP, tvrdený nezákonný zásah prejednal na pojednávaní dňa 9. júna 2015, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného a predloţenými písomnými vyjadreniami účastníkov. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa či. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. 5Sţnz/1/2015 10 Podľa či. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach v účinnom znení (ďalej tieţ zákon o sťaţnostiach) orgán verejnej správy sťaţnosť odloţí, ak... b/ je znej zrejmé, ţe vo veci, ktorá je predmetom sťaţnosti, koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní, ... d/ od udalosti, ktorej sa predmet sťaţnosti týka, uplynulo v deň jej doručenia viac neţ päť rokov. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v účinnom znení (ďalej tieţ dohovor) kaţdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môţe byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy kaţdý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota. Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy kaţdý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním alebo iným zneuţívaním údajov o svojej osobe. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe v aktuálnom znení (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaţe): Úrad
  6. a)vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave súťaţe v danom odvetví,
  7. b)vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona, 5Sţnz/1/2015 11
  8. c)vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na ţiadosť orgánu hospodárskej súťaţe iného štátu na základe osobitného predpisu 1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
  9. d)vydáva rozhodnutie o tom, ţe konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu; 22a) rozhoduje o uloţení povinnosti zdrţať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,
  10. e)vydáva rozhodnutie o tom, ţe orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec, alebo vyšší územný celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uloţení povinnosti zdrţať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,
  11. f)postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaţe vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z osobitných predpisov, 18a)
  12. g)kontroluje dodrţiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,
  13. h)vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu, 22b)
  14. i)zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaţe na úrovni orgánov s právomocou v tejto oblasti,
  15. j)podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, 18a)
  16. k)podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8,
  17. l)navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaţe,
  18. m)vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu 1aa) má úrad právo vyţadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyţadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyţadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s moţnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. 5Sţnz/1/2015 12 Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodrţania podmienok ustanovených osobitným predpisom. Podľa § 22a zákona o ochrane hospodárskej súťaţe

(1)Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia (ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu.
(2)Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady. Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu.
(3)Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis predloţí pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.
(4)O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa povaţuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môţe výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.
(5)Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodrţania podmienok ustanovených osobitným predpisom, 22c)
  1. a)zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich vybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie, 5Sţnz/1/2015 13
  2. b)odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôţe počas výkonu inšpekcie, najmä z technických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,
  3. c)zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory a ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú informácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania prekáţky,
  4. d)zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uloţené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe podnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií, ktoré sú uloţené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ k nim má prístup a vyuţíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká oprávnenie na prístup k informáciám.
(6)Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uloţených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d/.
(7)Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný
  1. a)umoţniť vstup podľa odseku 5 písm. c/,
  2. b)spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umoţniť riadne vykonanie inšpekcie,
  3. c)umoţniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predloţil informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané,
  4. d)zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe,
  5. e)zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a/. Najvyšší súd sa vo veci primárne zaoberal procesnou prípustnosťou ţaloby, nakoľko odporca ţiadal ţalobu zamietnuť ako neprípustnú. namietal, ţe vyčerpanie prostriedkov, ktoré umoţňuje osobitný predpis predpokladá, ţe o týchto opravných prostriedkov bolo 5Sţnz/1/2015 14 rozhodnuté, keďţe ţaloba bola podaná pred vybavením sťaţnosti podanej ţalobcom podľa zákona o sťaţnostiach, bola podaná predčasne. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu 1Sţz/6/2014 týkajúci sa v prejednávanej veci ktorý zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania podaný návrh po tom, ako zistila ţe návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, najvyšší súd rešpektuje ţe účastníci konania v tejto veci vychádzali z nevyhnutnosti podať pred podaním ţaloby sťaţnosť, podľa zákona o sťaţnostiach. Je potrebné poukázať na závery, ktoré Najvyšší súd vyslovil v rozsudku 3Sţz/1/2009, ţe § 250v ods. 3 veta druhá OSP. Je nevyhnutné vykladať tak, ţe o existencii zásahu sa ţalobcovia dozvedeli aţ doručením oznámenia o vybavení sťaţnosti. K námietke odporcu zmeškaním subjektívnej lehoty preto nebolo moţné vyhovieť. Ďalej najvyšší súd vo veci konštatoval, ţe splnenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné v zmysle článku 152 ods. 4 ústavy v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa vzájomne nevylučovali. Najvyšší súd vo veci 3Sţz/1/2009 ďalej konštatoval, ţe splnenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. § 250v ods. 3 OSP je nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa vzájomne nevylučovali. Odporca v stanovisku z 16.03.2015 namietal, ţe návrh je podaný súčasne aj predčasne, aj oneskorene. V citovanom stanovisku ďalej výslovne vytýkal navrhovateľovi, ţe návrh podal pred tým, ako bola jeho sťaţnosť vybavená, kým v podaní z 23.04.2015 naopak namietal, ţe návrh nebol podaný uţ do 30 dní od inšpekcie. I z toho je zrejmé, ţe výklad odporcu nemôţe byť ústavne konformný a je potrebné prikloniť sa k takému výkladu, ktorý výkon práva na súdnu ochranu umoţní. Za uţ popísaných okolností súd s cieľom odstránenia panujúcej právnej neistoty akceptoval argumentáciu navrhovateľa, ţe plynutie subjektívnej lehoty je v tomto prípade potrebné vykladať tak, ţe táto neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o vybavení sťaţnosti. 5Sţnz/1/2015 15 Iný výklad by spôsobil, ţe dotknutá osoba by mohla podať ţalobu len do 30 kalendárnych dní od zásahu, avšak musela by ešte predtým vyčerpať prostriedky podľa osobitného predpisu (sťaţnosť). Na vybavenie sťaţnosti má príslušný orgán zákonnú lehotu 60 pracovných dní s moţnosťou predĺţenia o ďalších 30 pracovných dní (§ 13 zákona o sťaţnostiach). Podmienky prípustnosti ţaloby by tak nebolo moţné splniť. Zmyslom zákona a úmyslom zákonodarcu nemohlo byť ani to, aby dotknuté osoby podali do tridsiatich dní sťaţnosť aj ţalobu. Takému výkladu bráni § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o sťaţnostiach, na základe ktorého orgán verejnej správy sťaţnosť odloţí, ak je zrejmé, ţe v predmetnej veci koná súd. Zákon by tak vyţadoval splnenie nezmyselnej podmienky a vyuţitie zjavne neúčinného prostriedku. Odporca na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, ţe navrhovateľ proti postupu odporcu počas inšpekcie dňa 04.02.2014 nenamietal. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 1Sţz/10/2014, a argumentoval, ţe moment verifikácie obsahu zápisnice subjektom inšpekcie je nutné chápať vo vzťahu k právu na neskoršiu súdnu ochranu ako koncentračnú zásadu, tzn. ţe iba v tomto okamihu prejavená nespokojnosť s postupom inšpekcie, vyvoláva relevantné právne účinky vo forme sprístupnenia súdnej ochrany. Navrhovateľ sa na pojednávaní k tomu vyjadril tak, ţe poukazované ustanovenia neboli v čase inšpekcie 04.02.2014 platné, koncentračná zásada z právneho poriadku nevyplýva, pritom podľa § 21 správneho poriadku musí byť koncentračná zásada vţdy výslovne upravená a konajúci orgán na ňu výslovne musí upozorniť. Moţnosť uplatnenia námietok podľa odseku 3 sa má týkať obsahu zápisnice, a nie úkonu samotného, ani spôsobu jeho realizácie. Inšpekcia trvala osem hodín, prešetrovaný subjekt nemusí mať na inšpekcii dostupného advokáta, a preto by takáto koncentračná zásada podľa navrhovateľa porušovala právo na právnu pomoc podľa článku 47 ústavy a právo na spravodlivý proces. Pokiaľ by lehota na uplatnenie ochrany jeho práv mala byť počítaná v hodinách, nebolo by objektívne moţné pripraviť kvalifikované námietky. Poukázal pritom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Tricard proti Francúzsku (č. sťaţnosti 40472/98), Delta pekárny a.s. proti ČR (č. sťaţnosti 97/11) a na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL. ÚS 17/09. Osobitne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 68/2010 publikovaný pod č. 38/2010, podľa ktorého výslovne platí, ţe „skutočnosť, ţe sťaţovateľ neuviedol priamo do zápisnice námietku proti vykonaniu úkonu (zaistenie počítačového vybavenia), nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za jeho vedomý súhlas s vykonaním nelegálneho úkonu znamenajúceho zásah do jeho práva na súkromie“, 5Sţnz/1/2015 16 pričom „táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťaţovateľa.“ Najvyšší súd v posudzovanej veci nezistil dôvod pre ktorý by sa mal odkloniť od publikovanej judikatúry Ústavného súdu SR a účastníkovi neposkytnúť súdnu ochranu (takýto záver nevyplýva ani z predchádzajúcich rozhodnutí tunajšieho súdu vo veciach napr. sp.zn. 3Sţz/1/2011 a 4Sţz/1/2013). Najvyšší súd navyše ani nezistil, ţe by na namietanú koncentračnú zásadu bol navrhovateľ pri inšpekcii ţalovaným upozornený a nestotoţnil sa ani s tvrdením, ţe by ţalobca podpísal zápisnicu bez námietok. Je potrebné dodať, ţe inšpekcia je stresovým momentom pre podnikateľa zaloţeným na momente prekvapenia bez moţnosti prípravy. Pod hrozbou značne vysokej sankcie je potom pochopiteľné, ţe podnikatelia sa budú snaţiť inšpektorom vyhovieť. Pre podnikateľov je dôleţité, aby v rámci námietok do zápisnice uviedli skutočnosti, ktoré nastali. Pokiaľ však ide o námietky voči povereniam, dôvodom inšpekcie, postupu pri výkone inšpekcie, či iné právne námietky, nemoţno povaţovať ich uplatnenie počas krátkeho času vykonávaného zásahu za nevyhnutné. Najvyšší súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, ţe podmienky prípustnosti v zloţitej skutkovej a právnej situácii je potrebné posudzovať tak, aby bol uprednostnený výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, realizáciu ústavou garantovaných práv. Mal pritom na zreteli, ţe všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 209/07, II. ÚS 148/06, II. ÚS 31/04) a vzhľadom na uvedené dospel k rozhodnutiu, ţe návrh je potrebné povaţovať za procesne prípustný . Navrhovateľ vo svojej ţalobe namieta, ţe odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal súkromné zariadenia so súkromným obsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, pričom nevykonal ani selekciu dát, čím nezákonne zasiahol do práva ţalobcu na súkromie. Zároveň uviedol, ţe po začatí inšpekcie mu bolo jeho zamestnávateľom oznámené, ţe sa má dostaviť do zasadacej miestnosti, kde čakali poverení zamestnanci odporcu, ktorí sa nepredstavili a ničím nepreukázali. Poverení zamestnanci ho následne vyzvali, aby im predloţil svoj notebook a telefón. Aj keď navrhovateľ nebol informovaný 5Sţnz/1/2015 17 o podrobnostiach a svojich právach, mal za to, ţe povinnosť predloţiť takéto nosiče sa vzťahuje len na jeho zamestnávateľa. Preto poverených zamestnancov výslovne a opakovane upozornil, ţe od neho vyţadujú predloţenie súkromného notebooku a súkromného telefónu, obsahujúcich súkromné dáta. Namietal pritom opakovane, ţe nesúhlasí s ich vydaním a prezeraním. Poverení zamestnanci, opakujúc ţe sú orgánom verejnej moci a ţe navrhovateľ je povinný plniť ich poţiadavky, naliehali, aby im navrhovateľ uvedené zariadenia vydal. Keďţe nemal ţiadneho právneho zástupcu a poverení zamestnanci dôrazne trvali na vydaní zariadení pod hrozbou sankcií, s nesúhlasom im vyhovel. Skutočnosť, ţe navrhovateľ namietal súkromnú povahu zariadení vyplýva aj z textu zápisnice. Navrhovateľovi v dodatku nebolo umoţnené pri Inšpekcii oboznámiť sa s textom zápisnice, ani skontrolovať správnosť a úplnosť zápisnice, či inak ovplyvniť alebo verifikovať jej obsah. So zápisnicou (a povereniami) mu umoţnil oboznámiť sa aţ zamestnávateľ s podstatným časovým odstupom od ukončenia inšpekcie. Navyše, následne odporca počas Inšpekcie nevykonal riadnu selekciu kopírovaných dát z hľadiska toho, či spadajú do vymedzeného rámca predmetu inšpekcie, či nie sú súkromnej povahy a či nie sú chránené osobitnými predpismi a skopíroval z notebooku navrhovateľa a odniesol veľké mnoţstvo dát, pričom je podľa neho nepochybné, ţe prevaţná väčšina z nich nemôţe ani súvisieť s predmetom inšpekcie. Tým malo dôjsť k zjavnému prekročeniu oprávnení vyplývajúcich § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014. V dôsledku vyššie uvedeného zásahu ţalovaného je navrhovateľ v stave, kedy sa veľký objem jeho súkromných správ a dokumentov nachádza mimo jeho dispozície. Tento stav by nenastal, keby odporca nepreskúmaval jeho súkromné zariadenia, alebo by mu aspoň počas inšpekcie umoţnil rozporovať súkromnú povahu konkrétnych dokumentov. Odporca pritom pri „hrubej“ selekcii dokumentov a korešpondencie pouţil metódu vyhľadávania výlučne podľa kľúčových slov, ktorých výber bol neadresný a široký, čím nezabezpečil adresnosť výsledkov a súlad s vymedzeným predmetom Inšpekcie. Nijakým spôsobom nemá navrhovateľ zaručené, ţe sa bude môcť zúčastniť prípadnej ďalšej selekcie dát a účinne brániť svoje práva, pričom zvolený postup ţalovaného porušuje 5Sţnz/1/2015 18 princípy nevyhnutnosti a proporcionality. Odporca uviedol, ţe inšpekcia bola vykonávaná v podnikateľských priestoroch zamestnávateľa ţalobcu, počítač navrhovateľa sa nachádzal na pracovisku a zástupcovia zamestnávateľa označili tento počítač ako počítač, ktorý obsahuje údaje skúmané úradom a sami úradu tento počítač odovzdali. Ak podnikateľ, ktorého správanie je prešetrované počas inšpekcie tvrdí, ţe určitý nosič informácií obsahuje informácie, ktoré sú pre úrad relevantné (t.j. relevantné vtom zmysle, ţe obsahuje informácie týkajúce sa prešetrovaného správania
  6. sa)a súčasne tento nosič predloţí zamestnancom úradu, potom nie je podstatné, ţe zamestnanec podnikateľa pouţíva takýto počítač okrem pracovných aj na súkromné účely. Podľa odporcu nie je moţné stotoţňovať povahu nosiča informácií a informácie samotné. Ako podľa navrhovateľa vyplýva z judikatúry súdov, ak okolnosti nasvedčujú tomu, ţe určitý nosič informácií obsahuje informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti, úrad nemá dôvod pochybovať o tom, ţe sa tam takéto údaje skutočne nachádzajú a v prípade, ţe sa tam nachádzajú aj iné údaje, nie je to prekáţkou prehľadania takéhoto počítača. Podľa odporcu v prípade konania vo veci vedenej Krajským súdom v Bratislave (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2007, sp.zn. 2S/414/05) sa Krajský súd v Bratislave vyjadroval k otázke, či bol úrad počas inšpekcie oprávnený nahliadať do osobného diára podnikateľa odporca cituje z rozsudku, cit.: „... ţalovaný mohol o stretnutí zástupcov týchto dvoch podnikateľov získavať informácie v podstate z akýchkoľvek zdrojov, pokiaľ neboli chránené iným spôsobom“. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, ţe prostredníctvom počítača bolo prehliadané pracovné emailové konto navrhovateľa. Poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bernh Larsen holding a i. proti Nórsku (č. 24117/08), kedy boli skopírované nosiče, ktoré obsahovali informácie súkromného charakteru. V uvedenom prípade je potrebné poukázať na znenie § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení do 30.06.2014. Po novele zákona č. 136/2001 Z.z. súčinnosťou od 01.07.2014 zákon č. 136/2001 Z.z. podrobnejšie vymedzuje právomoci úradu pri vykonávaní inšpekcií, osobitne v § 22a ods. 5. 5Sţnz/1/2015 19 Zo zápisnice z vykonanej inšpekcie dňa 04.02.2014 č. IZ-29/2014 vyplýva, ţe medzi cca 9:45 hod. do 10:01 hod. sa postupne dostavili ţalovaným poţadovaní zamestnanci podnikateľa a predloţili notebooky a mobilné telefóny; ţalobca konkrétne o 9:55 hod. V zápisnici sa uvádza ţe navrhovateľ bol poţiadaný, aby predloţil svoj notebook a telefón. Uviedol, ţe v telefóne aj notebooku sú jeho súkromné zariadenia a má v nich aj súkromné informácie“. Právny zástupca zamestnávateľa sa dostavil podľa záznamu v zápisnici o 10:15 hod. Zo zápisnice ďalej vyplýva, ţe zariadenia navrhovateľa mu boli vrátené o 15:04. hod. a v tom istom čase mu bol odblokovaný jeho prístup k pracovnému emailovému kontu. Odporca správne uvádza, ţe poverenie na vykonanie inšpekcie sa vzťahuje na obchodné priestory, sídlo v poverení uvedeného podnikateľa, a teda má právo prehľadávať priestory a zariadenia, ktoré sa tam nachádzajú. Zároveň sa moţno stotoţniť aj s tvrdením odporcu v tom, ţe je vecou zamestnanca, alebo zamestnávateľa, ak na zariadeniach zmiešava aj dokumentáciu inej ako obchodnej povahy, musí byť pripravený následne strpieť jej preskúmanie zo strany štátnych orgánov, ktoré sú na to oprávnené, pokiaľ nie je osobitne chránená (viď napr. prípad Bernh Larsen holding a i. proti Nórsku). Rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje ţalovaný sa týkali prehľadávania/inšpekcií podnikateľských priestorov a nosičov, ktoré patrili podnikateľovi. V posudzovanom prípade však išlo o súkromné zariadenie. Šlo o vec vo vlastníctve zamestnanca, ktorú si priniesol na pracovisko. Najvyšší súd v rozhodnutí Bernh Larsen holding a i. neidentifikoval záver, podľa ktorého by prinesenie súkromnej veci na pracovisko alebo prípadné zmiešanie časti pracovného obsahu so súkromným obsahom na súkromnom nosiči vyvolalo rovnaké následky. Je potrebné dôsledne skúmať prípustnosť zásahu do základných práv zamestnancov, vrátane ich práva na súkromie. Pokiaľ ide o súkromnú sféru zamestnancov – fyzických osôb, tá nekončí úplne príchodom na pracovisko, a je daná v istom ohľade aj v priestoroch zamestnávateľa. Európsky súd pre ľudské práva sa v niekoľkých prípadoch vyjadril k ochrane súkromia zamestnancov na pracovisku (viď napr. prípad Amann proti Švajčiarsku, č. 27798/95, Copland proti Spojenému kráľovstvu, č. 62617/00). 5Sţnz/1/2015 20 Orgány verejnej moci môţu do tohto práva zaručeného o.i. článkom 8 dohovoru, zasahovať len keď je to v súlade so zákonom (zásada legality), nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných (zásada legitimity). Zásadu legality a legitimity dopĺňa zásada proporcionality, podľa ktorej moţno zásah vykonať v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnosti, primerane sledovaným cieľom a čo najmenej obmedzujúcim spôsobom. Zo zásady legality vyplýva poţiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej normy, ktorá musí spĺňať materiálne poţiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca základ pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné pravidlá na tento prípad (viď napr. prípad Petri Sallinen a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92). V pochybnostiach ďalej platí povinnosť vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 209/07, II. ÚS 148/06, II. ÚS 31/04). Pri tom treba zohľadniť aj imperatívy vyjadrené v či. 13 ods. 4 a či. 152 ods. 4 ústavy. Najvyšší súd posúdil uplatnenú právnu úpravu zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2014, ktorú účastníci konania vykladali rozlične. V tejto súvislosti posúdil aj poverenia na vykonanie inšpekcie, ktoré na jej základe vydal predseda ţalovaného orgánu a ktoré v praxi aplikovali inšpektori ţalovaného orgánu a dospel k záveru ţe odporca musí pre moţnosť vydania poverenia na zásah do základných práv subjektov uţ disponovať určitými skutočnosťami, ktoré dostatočne a primerane odôvodňujú záver o potrebe nevyhnutnosti realizácie zásahu do práv príslušných subjektov. Takéto skutočnosti však z odôvodnenia poverení podľa navrhovateľa dostatočne a riadne nevyplývajú. Odporca poukázal na judikatúru Súdneho dvora vo veci Dow Chemical Ibérica, SA a i. proti Európskej komisii (97/87 aţ 99/87, Zb. s. 3165) & rozsudok vo veci France Télécom proti Európskej komisii (T-339/04, rozsudok z 8. marca 2007, Zb. s. II 52). Uvádza, ţe podľa tejto judikatúry ani Európska komisia nie je povinná oznámiť adresátom rozhodnutia 5Sţnz/1/2015 21 nariaďujúceho inšpekciu všetky informácie, ktoré má k dispozícii týkajúceho sa porušenia, ani uviesť detailnú právnu analýzu predpokladaného porušenia. Ďalej uvádza, ţe Európska komisia musí v rozhodnutí uviesť, ţe disponuje informáciami a dôleţitými faktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, ţe sa dotknutý podnik dopustil porušenia. Odporca ďalej uviedol, ţe v poverení na vykonanie inšpekcie v priestoroch ţalobcu bolo jasne uvedené, čo viedlo ţalovaného k vykonaniu inšpekcie. Podľa ţalovaného, ţalovaný úrad v povereniach uviedol, ţe výsledky verejných obstarávaní vyhlásených za účelom realizácie projektov financovaných v rámci OPIS, najmä v rámci projektu elektronizácia sluţieb VÚC, a to najmä nízky počet prijatých ponúk, úroveň celkových hodnôt zákaziek s predpokladanými hodnotami zákaziek, striedanie víťazov jednotlivých verejných obstarávaní, nasvedčovali koordinácii medzi podnikateľmi uvedenými v povereniach. V danom prípade podmienky stanovené európskou judikatúrou boli podľa ţalovaného splnené. Je potrebné konštatovať, ţe poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie. Jeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe. Zákon č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 nestanovoval náleţitosti poverenia na vykonanie inšpekcie. To neznamená, ţe rozsah výkonu inšpekcií protimonopolného úradu môţe byť tak rozsiahly, ţe sa jeho hranice vymykajú reálnej moţnosti kontroly. Aj podnikatelia majú právo ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do ich sféry. Neohlásená inšpekcia nepochybne znamená zásah do činnosti podnikateľa. Je preto nevyhnutné, aby súd mal moţnosť preskúmať, či nešlo o svojvoľný výkon verejnej moci, či existovali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie takého zásahu, ako aj poverenie, na základe ktorého bola vykonaná. Aby inšpekcia nebola len tzv. „fishing expedition“ (z angl. „rybárska expedícia“), teda návšteva podnikateľa s náhodným zberom informácií a dokumentov, je potrebné, aby poverenie bolo zaloţené predovšetkým na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaţe. Zároveň musí byť vymedzený predmet a účel inšpekcie, teda určenie moţného porušenia, ktorého sa inšpekcia týka a trh, na ktorom malo dôjsť k porušeniu, ku ktorému má protimonopolný úrad dôvodné podozrenie. 5Sţnz/1/2015 22 Protimonopolný úrad nemusí predkladať podnikateľovi podrobnú právnu analýzu, avšak poverenie musí byť dostatočne odôvodnené a dostatočne určité, nakoľko na druhej strane vymedzuje podnikateľovi rozsah jeho spolupráce, ktorú je protimonopolnému úradu povinný poskytnúť podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 (predkladať informácie a podklady, podávať vysvetlenie). Túto povinnosť má podnikateľ však len v rozsahu vymedzenom poverením. Následne len dôkazy získané počas inšpekcie v rámci zákonnými povereniami jasne vymedzeného predmetu inšpekcie moţno pouţiť na ďalšie zákonné účely. Vymedzenie predmetu inšpekcie je preto dôleţitým prvkom poverenia. Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy a povahu právneho aktu je moţné poukázať aj na rozhodnutia na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tomto smere. Súdny dvor Európskej únie vo veci Dow Chemical Ibérica a i. proti Európskej komisii, bod 45, uviedol, ţe hoci je nesporné, ţe Európska komisia nie je povinná oznámiť adresátovi rozhodnutia o inšpekcii všetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má k dispozícii, ani tieto porušenia presne právne kvalifikovať, musí jasne uviesť domnienky, ktoré má v úmysle overiť. V rozsudku zo 14. novembra 2012 vo veci T 135/09, Nexans proti Európskej komisii Súdny dvor pripomenul, ţe cieľom inšpekcií vykonávaných Európskou komisiou je zhromaţdiť dokumentáciu potrebnú na overenie určitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uţ Európska komisia má informácie. V rámci tohto preskúmania sa súd musí uistiť, ţe existovali dostatočne závaţné nepriame dôkazy, ktoré umoţňovali nadobudnúť podozrenie, ţe dotknutý podnik porušil pravidlá hospodárskej súťaţe. Ďalej súd uviedol, ţe hoci Európska komisia v štádiu inšpekcie nie je povinná presne definovať trh, ktorého sa jej vyšetrovanie týka, musí dostatočne určiť odvetvia dotknuté údajným protiprávnym konaním, ktoré je predmetom vyšetrovania, aby jednak umoţnila tomuto podniku obmedziť svoju spoluprácu na činnosti v odvetviach, o ktorých má Európska komisia dostatočne váţne nepriame dôkazy umoţňujúce nadobudnúť podozrenie o porušení pravidiel hospodárskej súťaţe a odôvodňujúce zásah do sféry súkromnej činnosti tohto podniku, a jednak umoţnila súdu prípadne preskúmať, či boli uvedené dôkazy v tomto ohľade dostatočne závaţné. 5Sţnz/1/2015 23 V prvom rade je potrebné uviesť, ţe najvyšší súd povaţuje za nespochybniteľné zákonom priznané rozsiahle právomoci úradu pri ochrane hospodárskej súťaţe, z ktorých niektoré aţ korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak práve vzhľadom na tieto široké kompetencie je úrad maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť vyuţívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na, ktoré ho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímny sledované ciele tohto zásahu, avšak na strane druhej v zmysle zásady proporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaţe zakladajúci oprávnenosť zásahov do základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závaţnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Aj napriek veľkému významu úloh, ktoré zabezpečuje odporca, nestačí iba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaţ na úkor ústavou a ďalšími predpismi priznaných práv osôb podliehajúcich jeho právomoci, keďţe kaţdý zásah do týchto práv vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou, nakoľko právomoc orgánu štátu je iba predpokladom moţnej realizácie takejto právomoci a nie merítkom v prípade jeho nedostatočne konkrétne zdôvodnenej intenzity, alebo hĺbky a rozsahu. Poţiadavka ochrany pred svojvoľným, alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej činnosti osôb predstavuje všeobecnú zásadu právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj Spoločenstva. Pre posúdenie, či bol zásah zákonný, musí mať súd právomoc a moţnosť skúmať, či tento zásah bol v medziach zákona, či sledoval legitímny cieľ a či bol k dosiahnutiu cieľa primeraný. Z týchto aspektov je potrebné vo všeobecnosti k obsahu poverenia uviesť, ţe musí obsahovať také odôvodnenie, aby súd mohol preskúmať relevantnosť dôvodov na posúdenie nevyhnutnej miery zásahu, čiţe či závaţnosť podozrení o moţnej spoluúčasti dotknutého subjektu na nezákonnom zásahu je aspoň v rovine dôvodného podozrenia, teda či zásah do sféry súkromnej činnosti právnickej osoby nenesie znaky neprimeranosti zvolených prostriedkov, teda neproporcionality. 5Sţnz/1/2015 24 Za týmto účelom, musí odôvodnenie poverenia na výkon inšpekcie obsahovať popis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, označenie dotknutého trhu, charakter podozrivých obmedzení a vysvetlenia, z ktorých vyplynú závaţné indície so všeobecným označením ich charakteru a druhu ako aj závaţné materiálne indície, na základe ktorých vyplynie podozrenie vo vzťahu k dotknutému subjektu zo spolupáchateľstva deliktu. Ďalej je potrebné uviesť vysvetlenie, akým spôsobom bol spáchaný uvedený delikt, a najmä čo najpresnejšie označenie toho, čo sa kontrolou hľadá a čoho sa týka. Odporca je oprávnený tieto údaje uviesť iba vo všeobecnej rovine, uvedením ich druhu a významu tak, aby boli chránené jeho zdroje informácií, pričom je potrebné preukázať, ţe zisťovanie skutočností svedčiacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech, alebo výrazne sťaţené, ak by nedošlo k oprávnenému zásahu do práv a slobôd preverovaných subjektov. Pokiaľ ide o predmet, účel inšpekcie a odôvodnenie, z poverenia na vykonanie inšpekcie je zrejmé, ţe boli vymedzené nasledovne: Účel inšpekcie protimonopolný úrad vymedzil ako získanie podkladov a informácií, ktoré sa týkajú moţných dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe a či. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ako „ZFEÚ“) a ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky v období od roku 2007 aţ do súčasnosti, medzi podnikateľmi: N. D., M., D., C, vrátane ich právnych predchodcov alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne spojenými, ako aj dohôd obmedzujúcich súťaţ medzi týmito podnikateľmi a ďalšími podnikateľmi pôsobiacimi v Slovenskej republike na trhu vývoja, implementácie, obchodu, servisu a konzultačných sluţieb v oblasti informačných technológií, pričom moţné dohody obmedzujúce súťaţ majú za cieľ alebo následok obmedzovanie súťaţe na trhu vývoja, implementácie, obchodu, servisu a konzultačných sluţieb v oblasti informačných technológií prostredníctvom koluzívneho správania, v dôsledku ktorého vyššie uvedení podnikatelia koordinujú svoje správanie v procese verejných obstarávaní, ktoré sú financované z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, najmä vo verejných obstarávaniach, ktoré boli financované v rámci projektu „Elektronizácia sluţieb 5Sţnz/1/2015 25 VUC“, t.j. verejného obstarávania verejného obstarávateľa Nitriansky samosprávny kraj, ... Košický samosprávny kraj, ... Ţilinský samosprávny kraj, ... „Prešovský samosprávny kraj“ ..., Centrálny obstarávateľ ..., Trenčiansky samosprávny kraj ..., a tieţ moţnej účasti podnikateľa S. .., vrátane jeho predchodcov a alebo podnikateľov s ním majetkovo alebo personálne spojenými, na takejto dohode obmedzujúcej súťaţ, ako aj podkladov a informácií, ktoré sa týkajú účasti jednotlivých subjektov na takejto dohode obmedzujúcej súťaţ alebo inak súvisia alebo môţu súvisieť s prešetrovaným konaním podnikateľov. Dôvody vykonania inšpekcie vymedzil nasledovne. Najprv vymedzil popis operačného programu Informatizácia spoločnosti. Ďalej sa v poverení sa uvádza, ţe „Úrad získal informácie, ktoré nasvedčujú tomu, ţe medzi podnikateľmi uvedenými v poverení došlo k dohode obmedzujúcej súťaţ, ktorej obsahom je koordinácia ich správania vo verejných obstarávaniach, ktoré boli, prípadne budú vyhlásené za účelom realizácie projektov financovaných v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti a ktoré sa týkajú obstarania tovarov a sluţieb na vývoj. Informácie úradu nasvedčujú tomu, ţe predmetná dohoda obmedzujúca súťaţ sa týka najmä koordinácie správania podnikateľov vo verejných obstarávaniach, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s realizáciou projektu Elektronizácia sluţieb VÚC financovaného v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, t.j. verejného obstarávania verejného obstarávateľa Nitriansky samosprávny kraj, ... Košický samosprávny kraj, ... Ţ

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.