2 Tr. zák., o sťaţnostiach obvinených Š. H. a K. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 22. mája 2015, sp. zn. BB-4T/24/2015, takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených Š. H. a K. H. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 22. mája 2015, sp. zn. BB–4T/24/2015, rozhodol
1 písm. b/ Tr. por. o odmietnutí návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktorú dohodu uzavrel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s obvinenými Š. H. a K. H.. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Z predloţeného návrhu na schválenie dohody o vine a treste bolo zistiteľné, ţe obaja obvinení sa s prokurátorom dohodli na peňaţných trestoch a to obvinený Š. H. vo výške 2000.-€ a obvinený K. H. vo výške 5000.-€. Zároveň sa dohodli na náhradných trestoch odňatia slobody pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu úmyselne zmarili. Navrhovanú dohodu samosudkyňa povaţovala za zrejme neprimeranú. Predmetný návrh na schválenie dohody o vine a treste nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. V prvom rade trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, ţe mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky 2 2 Tost 19/2015 na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny ţivot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti uvedené v ods. 4 prv citovaného právneho ustanovenia. Ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťaţujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a moţnosť jeho nápravy. Obaja obvinení majú kriminálnu minulosť, je evidentné, ţe predchádzajúce odsúdenia sa minuli svojmu prevýchovnému cieľu, nezabránili obvineným páchať ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, pre ktorú je proti nim v súčasnosti vedené trestné konanie. Navyše obvinený K. H. sa predmetného trestného činu dopustil počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola určená pri uloţení trestu odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Trestného zákona, čo je zrejmé z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Komárno. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné prihliadnuť o. i. aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok. Z výpovedi svedka Mgr. V. C. jednoznačne vyplýva, prečo a za akým účelom ho navštívili obaja obvinení vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého bydliska 21.11.2014 v spoločnosti ďalšej osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo, ktorým obvinení sa dostavili pred domovú nehnuteľnosť svedka, čo od neho poţadovali a na základe akých skutočností si tohto svedka "vytypovali" ako vhodnú osobu, ktorá mala vybaviť zastavenie preverovania prípadne trestného stíhania syna obvineného Š. H.. Aj napriek prejavenému odmietavému postoju svedka k ich návšteve, obvinení ho ignorovali a sami určili termín ďalšieho stretnutia so svedkom. Obvinení aj napriek tomu, ţe im svedok povedal, aby vypadli, pri svojom odchode starší obvinený ešte kričal cez bránu - tak v nedeľu o druhej, pričom sami určili aj miesto nasledujúceho stretnutia, kde svedkovi v záverečnej fáze stretnutia odovzdali finančnú hotovosť, fľašu alkoholu a aj doklad o zdravotnej spôsobilosti syna obvineného Š. H.. Vzhľadom na uvedené, najmä na spôsob spáchania stíhaného skutku a na predošlý ţivot obvinených je uloţenie len peňaţného trestu, ako samostatného trestu,
názoru samosudkyne neprimerané. V závere sa ţiada zdôrazniť, ţe peňaţné tresty uvedené v predloţenom návrhu na schválenie dohody o vine a treste, a teda aj v samotnej dohode, ktorú obaja obvinení s prokurátorom uzatvorili, boli dohodnuté v rozpore s ustanovením § 34 Trestného zákona. Z ohľadom na povahu spáchaného prečinu a na osoby obvinených, s prihliadnutím na ich doterajší spôsob ţivota a u obvineného K. H. aj na skutočnosť, ţe prečinu sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby (v zmysle § 92 ods. 2 Tr. por. by vykonaním peňaţného trestu došlo zároveň k jeho zahladeniu), peňaţný trest ani u jedného z obvinených nepovaţoval súd za dostatočný a primeraný.
názoru prvostupňového súdu peňaţným trestom ako samostatným trestom sa ani u jedného z 3 2 Tost 19/2015 obvinených nezabezpečí ochrana spoločnosti a ani ich prevýchova tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Preto špecializovaný trestný súd navrhovanú dohodu o vine a treste nepovaţoval za primeranú“. Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťaţnosť obidvaja obvinení. V sťaţnosti uviedli: „S názorom prvostupňového súdu nesúhlasíme, nakoľko dohodu povaţujeme za platne uzatvorenú a trest obom obvineným za primeraný vzhľadom na skutok, za ktorý sú stíhaní. Je potrebné poukázať , ţe od samého začiatku stíhania obaja obvinení spolupracovali s OČTK a hlavne dozorujúcim prokurátorom a od samého začiatku si uvedomili svoje konanie, ktoré oľutovali a prejavili záujem a snahu vec vysporiadať v rámci dohodovacieho konania. Preto i dozorujúci prokurátor pristúpil k uvedenej dohode a taktieţ i k trestom a to peňaţným u oboch obvinených. Preto vzhľadom na okolnosti prípadu a hlavne postoj oboch obvinených povaţujeme peňaţné tresty za tresty spravodlivo uloţené - dohodnuté a preto sme toho názoru, ţe oba tresty je moţné schváliť. Taktieţ sme toho názoru, ţe tresty sú uloţené v zmysle § 34 Tr. zák., nakoľko napĺňajú dikciu zásad ukladania trestov a hlavne i zásadu, ţe trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
nášho názoru práve tomuto účelu má slúţiť konanie o dohode o vine a treste aby boli ukladané tresty páchateľom, ktorí prejavia svojim konaním správanie a spoluprácu s OČTK ako určitú satisfakciu keď si uvedomujú a oľutujú svoje konanie potom pri ukladaní trestu. Na podklade týchto skutočností ţiadame Najvyšší súd aby vyhovel našej sťaţnosti a rozhodol - vyslovil názor, ţe návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorý bol predloţený ÚŠP GP SR zo dňa 15.5.2015 č. VII/2 Gv 233/14/1000-22 je návrhom primeraným a dohodu je moţné schváliť.“ Najvyšší súd na podklade podanej sťaţnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosti obvinených nie sú dôvodné. Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe Š. H. a K. H. sú stíhaní za spáchanie prečinu nepriamej korupcie
2 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ţe obvinení Š. H. a K. H. spoločným konaním, v období od 21.11.2014 do 23.11.2014 v obci M. a na iných miestach Slovenskej republiky, ponúkali a 4 2 Tost 19/2015 poskytli úplatok vo výške 1 000.- € a fľašu alkoholu značky Metaxa osobe Mgr. V. C., nar. X., bytom M., Ţ. za to, aby ako bývalý policajt činný do 31.08.2013 vo funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pôsobil na výkon právomoci terajšieho zástupcu okresného riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pplk. JUDr. J. J. alebo iných policajtov v postavení orgánov činných v trestnom konaní či iných policajtov v sluţobnom pomere zaradených na OR PZ Komárno tak, aby operatívne preverovanie na OKP OR PZ Komárno pod číslom ORPZ-KN-OKP5-810/2014, ako aj iné konania v súvislosti s podvodným získaním invalidného dôchodku a iných sociálnych dávok, ako i vodičského oprávnenia k vedeniu osobného motorového vozidla, ktoré sú vedené proti synovi obvineného Š. H., rod. L., Š. H. mladšiemu narodenému 09.01.1986 boli zastavené alebo inak vyhodnotené v jeho prospech. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uzavrel s obvinenými dohodu o vine a treste, v rámci ktorej obidvaja obvinení priznali spáchanie prečinu nepriamej korupcie
2 Tr. zák. a obvinený Š. H. súhlasil s uloţením peňaţného trestu vo výmere 2000 eur a náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a obvinený K. H. súhlasil s uloţením peňaţného trestu vo výmere 5000 eur a náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Najvyšší súd nepovaţuje sťaţnostné argumenty obvinených za dostatočne relevantné na to, aby o ich sťaţnostiach mohlo byť rozhodnuté v súlade s ich návrhom, a to z nasledovných dôvodov: - uzavretá dohoda s obvineným Š. H. v časti o treste nie je kompletná, pretoţe neobsahuje dohodu o uloţení aj trestu prepadnutia veci
1 písm. a/ Tr. zák. – fľaše METAXY a sumy 1000 eur poskytnutej obvinenými ako úplatok, - uzavreté dohody v časti o treste odporujú ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák., pretoţe nezohľadňujú, zo spisového materiálu vyplývajúcu nemajetnosť obidvoch obvinených a napokon, - uzavreté dohody v časti o treste odporujú i základných zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. 5 2 Tost 19/2015 Z výpovede obvineného Š. H. na č.l. 54 vyplýva, ţe 1000 eur patrilo jemu a mal ich za predaj svojho auta a fľašu Metaxy kúpil 23. novembra 2014 v obchode. Je teda zrejmé, ţe vlastnícky patrili obvinenému Š. H. a v súčasnosti sú pre účely trestného konania zabezpečené a uloţené v depozite a na účte (č.l. 140 a č.l 141).
1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona súd uloţí páchateľovi trest prepadnutia veci, ktorá bola pouţitá na spáchanie trestného činu. Trest prepadnutia veci moţno uloţiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Z uvedeného vyplýva, ţe boli a sú splnené všetky podmienky na uloţenie trestu prepadnutia veci obvinenému Š. H., a preto nie je najvyššiemu súdu zrejmé, prečo dohoda o vine a treste uzavretá s menovaným neobsahuje aj trest prepadnutia veci. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, ţe obvinený Š. H. je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 112,60 eur a vlastní len motorové vozidlo zn. Octavia (č.l. 153 a 158). Obvinený K. H. je taktieţ invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok vo výške 372,60 eur, z ktorého sú mu vykonávané zráţky vo výške 116,34 eur. Okrem tohto príjmu nevlastní ţiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok (č.l. 153 a 160).
1 Tr. zák. pri ukladaní peňaţného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa, peňažný trest neuloží ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe vymoţiteľnosť peňaţného trestu u obidvoch obvinených je takmer nulová a peňaţný trest by im mohol byť uloţený len za predpokladu, ak by preukázali dostatok finančných prostriedkov na jeho zaplatenie, čo ale prokurátor ţiadnym spôsobom nezisťoval. Preto uzavreté dohody odporujú ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák. Najvyšší súd si osvojil úvahy špecializovaného trestného súdu o zrejmej neprimeranosti uzavretých dohôd v častiach týkajúcich sa navrhnutých peňaţných trestov, vyslovuje k tomu súhlasné stanovisko a dopĺňa, ţe dohodnuté tresty nezodpovedajú základným zákonným pravidlám platným pre ukladanie trestov. Medzi tieto pravidlá v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce základné zásady ukladania trestov,
ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, ţe mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny ţivot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie spoločnosťou. 6 2 Tost 19/2015 Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môţe priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu ţivotu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v kaţdom treste, pričom treba mať na zreteli dôleţitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Trestný zákon vychádza z myšlienky, ţe základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny ţivot. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloţenie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, ţe konanie, za ktoré bol uloţený trest je protiprávne a neţiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zloţky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. 7 2 Tost 19/2015 Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa uloţenia trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a moţnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá štátu, určenie podmienok, obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení a pod.). Práve rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určených trestoch umoţňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloţeného trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemoţno obísť ani moţnosť jeho nápravy. Úsudok o moţnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti uţ na základe hodnotenia povahy a závaţnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závaţný zločin). Pri náleţitom zhodnotení osoby páchateľa a posúdení moţnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia moţnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho ţivota a správania sa pred spáchaním trestného činu a zároveň i jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu o moţnosti nápravy páchateľa musí byť vţdy v súlade s ochranou, ktorú súd uloţeným trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváţenosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Trest musí 8 2 Tost 19/2015 byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a moţnosti jeho nápravy. Mimoriadne bohatá kriminálna minulosť obvineného Š. H. (13 súdnych postihnutí od roku 1973 do roku 2005) a z nej vyplývajúci evidentný sklon menovaného k páchaniu trestnej činnosti charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého doposiaľ ukladané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy obvineného nezniţuje ani fakt, ţe pri niektorých odsúdeniach nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďţe táto fikcia neneguje skutočnosť, ţe obvinený tieto trestné činy spáchal, čo je dôleţitou okolnosťou pri hodnotení jeho osoby. Pokiaľ doposiaľ uloţené tresty nemali na obvineného Š. H. vplyv z hľadiska jeho prevýchovy tak, aby dokázal viesť riadny ţivot usporiadaného občana a hlavne nepáchať uţ trestnú činnosť, potom logickým dôsledkom je a musí byť snaha o naplnenie účelu trestu aspoň z hľadiska potrieb jeho generálnej prevencie. Dohodnutý trest môţe byť výhodný pre obvineného Š. H., nezodpovedá však účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie (z dôvodu jeho miernosti nebude pôsobiť odstrašujúco voči potencionálnym páchateľom trestnej činnosti a nebude ani výchovne pôsobiť na ďalších členov spoločnosti). Moţno zároveň vysloviť váţne pochybnosti o tom, ţe by takýto (len peňaţný) trest splnil svoj účel z hľadiska prevýchovy obvineného Š. H. (individuálna prevencia). Pokiaľ ide o obvineného K. H., menovaný bol od roku 2008 do roku 2013 uţ trikrát súdne postihnutý, pričom vţdy mu bola daná šanca na prevýchovu vo forme uloţenia „len“ podmienečných trestov odňatia slobody. Menovaný túto moţnosť nevyuţil a teraz stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť dokonca v čase plynutia skúšobnej doby určenej mu v predchádzajúcom odsúdení. Menovaný tak prejavil pohŕdavý postoj k moţnosti, ktorá mu bola daná zo strany súdu na vedenie riadneho ţivota a pod hrozbou výkonu trestu sa mal dopustiť skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Dal tak zrozumiteľne najavo, ţe nemá záujem o svoju prevýchovu, a preto aj v jeho prípade uloţenie peňaţného trestu odporuje pravidlám dôleţitým pre ukladanie testov. Preto najvyšší súd súhlasí s právnymi závermi vyslovenými špecializovaným trestným súdom v napadnutom uznesení a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. 9 2 Tost 19/2015 V Bratislave 23. júna 2015 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.