Najvyšší súd 5Sžo/79/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. G., bytom P., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Prešove, Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného z
- januára 2009, č. p. KRP-239/DI-2-2008 o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- novembra 2009, č. k. 1S/21/2009-21, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z
- novembra 2009, č. k. 1S/21/2009-21 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalš ie konanie . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu [§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove z
- novembra 2008, č. p. ORP-P-839/DI-3/
- Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z predloţeného priestupkového spisu vyplýva, ţe ţalobca
- septembra 2008 o 19:33 hod. na ulici Šafárikovej v smere jazdy od ulice Duklianskej k ulici Holého v Prešove viedol motorové vozidlo BMW evidenčné číslo X., kde pri predchádzaní motorového vozidla VW Passat evidenčné číslo X., ktoré viedol Ing. K. P., 5Sţo/79/2010 2 narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla motorového vozidla. Po uvedenom náraze ţalobca s vozidlom na mieste nezastavil. Pri dopravnej nehode na motorovom vozidle Ing. K. P. vznikla škoda vo výške pribliţne 8.000,- Sk. Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol obsah odôvodnenia obidvoch rozhodnutí správnych orgánov, obsah procesných úkonov účastníkov konania a odôvodnenie svojho rozhodnutia ukončil so stotoţnením sa so záverom správnych orgánov, ţe v predmetnom konaní bolo preukázané, ţe ţalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku upravenú v § 22 ods. 1 písm. d/ a l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) v spojení s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/ a § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na podzemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do
- januára 2009 (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z. z.“). Rovnako ako správne orgány, ani krajský súd neuveril ţalobcovi, ţe nevedel o tom, ţe spôsobil dopravnú nehodu. Tvrdenia ţalobcu povaţoval za nepresvedčivé, rozporuplné, čo jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov citovaných v odôvodnení rozhodnutia. Tieţ povaţoval za nepochybné, ţe vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda nie je vodič Ing. K. P. ako fyzická osoba, ale právnická osoba, obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným C., a ţe sám ţalobca priznal zodpovednosť za spôsobenú škodu nahlásením poistnej udalosti v poisťovacej spoločnosti K., a. s.. Krajský súd skonštatoval, ţe vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, závery správnych orgánov sú logické a dôkazné prostriedky boli získané zákonným spôsobom. Ţalobca nedbanlivostným konaním podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov naplnil skutkové podstaty priestupkov tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 8Sţo/139/2008 a spisovej značky 2SŢ-oKS/126/2006 pojednávajúce o rozsahu preskúmavacej povinnosti súdu, dokazovaní a hodnotení dôkazov. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 250k OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá na náhradu trov konania nárok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského sudu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby tento rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec 5Sţo/79/2010 3 mu vracia na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si tieţ náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania vytýkal krajskému súdu, ţe neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a ţe ţalobca o dopravnej nehode nevedel, nezaregistroval ju a neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol ţalobca uznaný vinným. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ţalobca videl v tom, ţe krajský súd vôbec nevysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázal na to, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu rozhodne nie je presvedčivé a ţalobca ako občan sa z neho vôbec nedozvedel, z akého dôvodu bola jeho ţaloba zamietnutá a prečo krajský súd nevzal do úvahy ním uvádzané argumenty. Opísaním ţaloby, vyjadrenia k ţalobe a spisového materiálu správneho orgánu, nie je naplnený zákon o presvedčivosti odôvodnenia a preskúmateľnosti rozhodnutia. Ţalobca opäť poukázal na skutočnosť, ţe nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec nezaregistroval, riadne svoje vozidlo zaparkoval na K. ulici v Prešove pred svojím domom, z ktorého dôvodu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, najmä subjektívna stránka priestupku. Pokiaľ totiţ ţalobca o dopravnej nehode vôbec nevedel, nezaregistroval ju, nemôţe byť u neho daný úmysel ani nedbanlivosť v tom, ţe bezodkladne po dopravnej nehode nezastavil, resp. nesplnil ďalšie povinnosti uloţené osobitným predpisom. Pokiaľ by ţalobca o dopravnej nehode vedel, bol by prirodzene svoje motorové vozidlo zastavil, dopravnú nehodu nahlásil príslušným orgánom a s poškodeným sa dohodol o náhrade škody. Vzhľadom na uvedené nie je moţné na tento prípad aplikovať ustanovenie o nevedomej nedbanlivosti, v dôsledku čoho nie je naplnená subjektívna stránka priestupku, pričom bez naplnenia čo i len jedného znaku skutkovej podstaty priestupku, nemôţe byť skutok priestupkom. Vytýkal krajskému súdu, ţe v odôvodnení rozhodnutia len uviedol, ţe „ţalobca svojím nedbanlivostným konaním podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov naplnil skutkové podstaty priestupkov, avšak ţiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo odmietol argumentáciu ţalobcu o tom, ţe na tento prípad nie je moţné aplikovať ustanovenie o nevedomej nedbanlivosti. Ţalobca nehodu 5Sţo/79/2010 4 nezaregistroval, nakoľko bočné zrkadlo nemal nijakým spôsobom pootočené, z čoho by si bol všimol, ţe zrejme došlo k stretu s iným motorovým vozidlom. Skutočnosť, ţe ţalobca počul nejaký zvuk pri predchádzaní, neznamená automaticky vedomosť o dopravnej nehode. Nesprávny je aj záver ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, ţe ţalobca tým, ţe nahlásil následne škodu príslušnej poisťovni uznal svoju vinu, a to predovšetkým aj vzhľadom na to, ako opísal dopravnú nehodu v hlásení poisťovni K., a. s.Ţalobca a Ing. K. P., konateľ obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. (poškodeného), sa vzájomne poznajú, rokovali spolu, dohodli sa o náhrade škody, a to tak, ţe pre jednoduché vyriešenie celej záleţitosti sa oprava realizovala cez poisťovňu ţalobcu, ktorý mal v poisťovni zmluvne dohodnutú niţšiu spoluúčasť. Pokiaľ by vedel, ţe mu to priťaţí v priestupkovom konaní, pripadne súdnom konaní, zrejme by nebol k poškodenému (C., spol. s r. o.) taký ústretový. Krajský súd sa ďalej podľa ţalobcu nevysporiadal ani s ďalšou jeho argumentáciou o tom, prečo nemohol porušiť jednotlivé ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. Ţalobca nemohol porušiť ust. § 50 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z., nakoľko dopravnú nehodu ani nezaregistroval, nevedel o tom, ţe došlo k stretu zrkadiel vodičov. Ako uţ uviedol, pokiaľ by to zaregistroval, určite by bol vozidlo bezodkladne zastavil. Nemohol tieţ porušiť ust. § 51 ods. 2 písm. f/ zákona č. 315/1996 Z. z,, nakoľko o dopravnej nehode vôbec nevedel. Keďţe osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČV: X. bolo vlastníctvom obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., so sídlom P., IČO X., upozornil na to, ţe sa dohodol na náhrade škody cez poisťovňu s Ing. K. P., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra konateľom tejto obchodnej spoločnosti, z čoho moţno mať za to, ţe splnil povinnosť podľa § 51 ods. 2 písm. f/ zákona č. 315/1996 Z. z. Podľa ţalobcu nemohol porušiť ani ustanovenie § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 315/1996 Z. z., nakoľko aj keby vedel priamo na mieste, ţe spôsobil dopravnú nehodu, toto zákonné ustanovenie ukladá povinnosti účastníkovi dopravnej nehody len vtedy, ak spôsobená škoda presahuje desaťnásobok minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, pričom priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe na vozidle obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. vznikla škoda vo výške cca 8.000,- Sk (265,56 Eur). Pritom poukázal na to, ţe aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na mieste v tom prípade, ak sa účastníci dopravnej nehody nedohodnú inak. Ţalovaný mal za to, ţe účastníci dopravnej nehody sa nedohodli inak, z ktorého dôvodu mal ţalobca nahlásiť dopravnú nehodu polícii. Ţalobca však o dopravnej nehode vôbec nevedel a keď sa o nej dozvedel, ihneď sa dohodol s konateľom poškodenej obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. (Ing. P.) o náhrade škody, ktoré konanie jednoznačne vylučuje aplikáciu § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ ako aj § 51 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. 5Sţo/79/2010 5 Ţalobca na pojednávaní navrhoval vypočuť Ing. K. P., ktorý riadil osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČV: X., a to práve ku skutočnosti, či keď sa ţalobca a Ing. K. P. stretli na vzájomnom rokovaní o náhrade škody, ţalobca vôbec vedel o dopravnej nehode a následne či sa ţalobca s Ing. K. P. dohodol o náhrade škody, čím by bola vylúčená aplikácia § 51 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. Krajský súd však v odôvodnení rozsudku opomenul, ţe ţalobca navrhoval takýto dôkaz, ani sa nijako nevysporiadal s tým, z akého dôvodu ţalobcov návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka nevykonal. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca vo svojom odvolaní opakuje námietky, ku ktorým sa uţ správne orgány vyjadrili a preto nemá dôvod nanovo sa k nim vyjadrovať. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Pre spresnenie poukázal na záznam o podaní vysvetlenia ţalobcom z
- septembra 2008 v ktorom potvrdil, ţe v ranných hodinách mu jeho syn prišiel oznámiť, ţe má poškodené pravé spätné zrkadlo, na ktorom chýba kryt. Je nepochybné, ţe kryt zo zrkadla ţalobcu sa našiel na mieste blízko dopravnej nehody. Ţalobca pritom priznal, ţe pri predchádzaní mohlo dôjsť ku kontaktu vozidiel. Z priebehu konania o priestupku vyplynulo, ţe ţalobca počul zvuk počas predchádzania vozidla zn. VW Passat, avšak vyhodnotil ho nesprávne. Ţalobcom tvrdená okolnosť hodenia kameňa bola vyvrátená konkrétnymi dôkazmi. Podľa ţalovaného stret vozidiel spätnými zrkadlami, pri ktorom dôjde k zlomeniu jedného a strate krytu druhého zrkadla je udalosť, ktorá sa dala zistiť a na ktorú mal vodič reagovať zastavením vozidla. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve teda nie je nahradzovať činnosť správnych 5Sţo/79/2010 6 orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 250i ods. 2 OSP, podľa ktorého ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Poţiadavka „plnej jurisdikcie“ upravená v § 250i ods. 2 OSP sa v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahuje na veci tzv. súkromno-právnej povahy zodpovedajúce ustanoveniu § 7 ods. 1 OSP a vecí správnych sankcií (priestupky, správne delikty fyzických osôb - podnikateľov a správne delikty právnických osôb). Ak správny orgán rozhodol vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 OSP (občianskoprávnych, pracovných, rodinných či obchodných alebo rozhodol o uloţení sankcie), pretoţe podľa zákona má právomoc v takých veciach rozhodovať, súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, teda skutkovým stavom, z ktorého vychádzal vo svojom rozhodnutí správny orgán. Skutkový stav uzatvorí súd sám pred svojím rozhodnutím vo veci, a to buď na základe zistení, z ktorých vychádzal správny orgán, alebo na základe opätovného vykonania dôkazov, ktoré uţ vykonal aj správny orgán. Súd však môţe vykonať nanovo dokazovanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Dôvod, pre ktorý súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, by mal vyplývať z dôvodovej časti jeho rozhodnutia. Tieto skutkové zistenia musia vyplývať z logického hodnotenia tých dôkazov, ktoré vykonal správny orgán, pričom súd ich hodnotí podľa § 132 OSP, ako by ich bol vykonal sám. Rovnako by mal súd zdôvodniť potrebu opätovného vykonania jednotlivého dôkazu uţ vykonaného správnym orgánom. Dokazovaním v správnom súdnictve nie je hodnotenie obsahu spisu administratívneho orgánu správnym súdom. 5Sţo/79/2010 7 Nedodrţaním uvedeného postupu je účastníkom konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudky ESĽP Ruiz Torija v. Španielsko z 09.12.1994, či García Ruiz v. Španielsko z
- januára 1999). Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval, ţe rovnako ako správne orgány neuveril ţalobcovi, ţe nevedel o tom, ţe spôsobil dopravnú nehodu a ţe tvrdenia ţalobcu povaţoval za nepresvedčivé, rozporuplné, čo jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov citovaných v odôvodnení rozhodnutia a ţe ţalobca priznal zodpovednosť za spôsobenú škodu nahlásením poistnej udalosti v poisťovacej spoločnosti K., a.s. Krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca v ţalobe a to najmä s tvrdením, ţe nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec 5Sţo/79/2010 8 nezaregistroval, z ktorého dôvodu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, najmä subjektívna stránka priestupku a neuviedol, prečo nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka za účelom, prečo následne nahlásil škodu príslušnej poisťovni, čím však neuznal svoju vinu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 212 ods. 3 a podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková