potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť 9 2 Cdo 338/2014 i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi. Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu zamietli. Zhodli sa na tom, ţe dňa 22.6.2004 uzatvorilo M. ako predávajúci a ţalovaná 2/ ako kupujúca kúpnu zmluvu č. X., na základe ktorej ţalovaná 2/ nadobudla sporné nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania predškolského zariadenia O., ktorého štatutárnym zástupcom je ţalovaná 2/. Predmetné nehnuteľnosti uvedenému účelu slúţili aj v dobe, keď neboli vo vlastníctve ţalovanej 2/, čo preukazuje zmluva o nájme nebytových priestorov č. X. zo dňa 30.8.2002 (č. l. 243 spisu) uzatvorená medzi M. ako prenajímateľom a O. v zastúpení predsedníčky zdruţenia ţalovanej 2/ ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenájom sporných nehnuteľností za účelom prevádzky materskej škôlky a na prácu s deťmi vo voľnom čase. Účel kúpy spornej nehnuteľnosti ţalovanou 2/ preukazuje aj ţiadosť o uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 4.10.2002 (č. l. 245 spisu) adresovanú M., z ktorej vyplýva, ţe O. v zastúpení ţalovanej 2/ poţiadalo M. o odkúpenie predmetných nehnuteľností za účelom prevádzkovania predškolského zariadenia O.. Rovnako tak zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2002 (č. l. 253 spisu) vyplýva, ţe O. v zastúpení ţalovanej 2/ ako budúci kupujúci bude na predmetných nehnuteľnostiach prevádzkovať materskú školu. V danom prípade bez ohľadu na to, či ţalovaná 2/ predmetné nehnuteľnosti nadobudla z finančných prostriedkov patriacich do BSM a bez ohľadu aj na cenu nadobudnutej nehnuteľnosti, dospeli k záveru, ţe sporné nehnuteľnosti nadobudnuté ţalovanou 2/ kúpnou zmluvou č. X. zo dňa 22.6.2004 slúţili výkonu povolania ţalovanej 2/ a preto sa nestali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 2/. Vzhľadom k záveru, ţe nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 2/ nebolo potrebné sa zaoberať námietkami ţalobcu, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená vzhľadom ku kúpnej cene za nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ ţalobca v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalobcu). Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri 10 2 Cdo 338/2014 aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo X./2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm.c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo ţalovanej 1/ a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.). Ţalovaná 1/ podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej 11 2 Cdo 338/2014 vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.