Obsah (5)

§ 5§ 13§ 240§ 57§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 422/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B.,

názoru ţalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. O prípustnosti 2 2 Cdo 422/2013 tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťaţnosť ako podanú oneskorene rozhodnutím III. ÚS 142/07 odmietol. Následne sa domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. júna 2009 o sťaţnosti ţalobcu č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, ţe prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v obdobných, skutkovo totoţných veciach [napr. Nález sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“)] konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu;

§ 13zákona č.

71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup –

§ 13zákona č.

71/1992 Zb. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula

1. decembra
2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z
3. septembra 2013 sp. zn. 17 Co 273/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa prednostne zaoberal okamihom začatia konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti ţalobcu za podanie návrhu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 148/2008-81 z
4. júna 2008,

názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu vyplývajúceho z citovaného nálezu okresnému súdu, aby konal o podaní ţalobcu

3 2 Cdo 422/2013 príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je ţalobca povinný preukázať, ţe návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku 2013 sú totoţné s návrhmi doručenými v roku 2006, ktorú dôkaznú povinnosť si ţalobca nesplnil. Postup okresného súdu, ktorý vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a poučil ho o moţnosti zastavenia konania, ako následku nezaplatenia súdneho poplatku, bol správny. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol ţalobca. Dovolanie odôvodnil § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko účastníkovi konania (ţalobcovi) sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené

1. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku
2. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 4 2 Cdo 422/2013 O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané oneskorene, preto ho treba odmietnuť.

§ 240ods.

1 O.s.p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

§ 240ods.

2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 57ods.

2 O.s.p. lehoty určené

týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol doručený právnemu zástupcovi ţalobkyne

1. októbra 2013 (viď pripojená doručenka na č. l. 19). Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od
2. októbra 2013 a uplynula
3. novembra 2013, v najbliţší nasledujúci deň, keďţe koniec mesačnej lehoty na podanie dovolania pripadol na nedeľu. Ţalobkyňa podala dovolanie na poštu
4. novembra 2013 (viď pripojená poštová obálka na č. l. 25), teda oneskorene. Zo spisu nevyplývajú ţiadne také okolnosti, pre ktoré by mala byť otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. 5 2 Cdo 422/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová