← Slovensko

dopravný priestupok, § 250j ods. 2 a 3 OSP - zrušenie rozhodnutia aj prvostupňového správneho orgánu, § 250 ods. 4 OSP, zásada č. 6 Odporúčania Výboru

Najvyšší súd 5Sžo/166/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu J.P., L., zastúpeným Mgr. R.D., advokátom so sídlom Č., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa

  1. januára 2008 a o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/71/2008-50 zo dňa
  2. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/71/2008-50 zo dňa
  3. apríla 2010 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou 5Sţo/166/2010 2 napadnuté rozhodnutie ţalovaného č.p.: KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
  4. januára
  5. Ţalobou sa ţalobca domáhal zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
  6. januára 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, č. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa
  7. novembra 2007, ktorým bol ţalobca v dôsledku porušenia ust. § 4 ods. 3 písm. b/ a § 77 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 315/1996 Z. z.“) uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 372/1990 Zb.“) za čo mu bola uloţená podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 13.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Podľa krajského súdu z preskúmavaného konania je nepochybné a túto skutočnosť nenamietal ani ţalovaný, ţe spolucestujúcim so ţalobcom v predmetnom motorovom vozidle bol p. V. Ď., bytom D. (na rozdiel od p. D. P., označeného ţalobcom za vodiča). Zo správy o objasňovaní priestupku spísanej dňa
  8. septembra 2007 síce nevyplýva návrh ţalobcu na vypočutie tohto svedka, rovnako tak ani zo zápisnice z ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, konanom dňa
  9. novembra 2007, avšak v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca navrhol okrem iných dôkazov vypočuť vo veci p. V.Ď., ktorého prítomného pri predmetnom skutku nepopierajú ani správne organy. V tejto súvislosti podľa Krajského súdu neobstojí obrana ţalovaného, ţe ţalobca počas kontroly policajnou hliadkou a ani pred prvostupňovým správnym orgánom nenavrhol vykonať dôkaz, vypočutie svedka V.Ď. Správny orgán je totiţ povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol. Najmä ak ide o potrebu odstrániť rozpory, ktoré vyplynuli z tvrdení ţalobcu. Vykonávanie dôkazov nie je viazané iba na určité štádium konania; podľa potreby sa dokazovanie vykonáva na prvom stupni aj po odvolaní alebo v štádiu prejednávania veci pred odvolacím správnym organom. 5Sţo/166/2010 3 S poukázaním na zistenie, ţe v správnom konaní nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. K hmotnoprávnej stránke sa krajský súd zatiaľ nevyjadril, uviedol, ţe k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného došlo výlučne len z procesných dôvodov a nevylučuje, ţe závery zistení správnych orgánov budú rovnaké. Na záver krajský súd uviedol, ţe úlohou ţalovaného v novom konaní bude vykonať dôkaz navrhnutý ţalobcom, a to vypočutie svedka V. Ď., bytom H., podľa zásad priestupkového zákona a vyhodnotiť ho jednotlivo ako aj spolu s ostatnými uţ vykonanými dôkazmi a zároveň ho riadne a dôsledne odôvodniť v rozhodnutí. Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal v konaní úspech. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca, v zákonnej lehote odvolanie, nakoľko mal zato, ţe uvedený rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom, pretoţe výrok o zrušení rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
  10. januára 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, ktorý týmto odvolaním nenapadáva povaţuje za nedostatočný z týchto dôvodov:
  11. podľa ţalobcu, rozsudkom krajského súdu malo byť zrušené nielen napádané rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu o priestupku, č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa
  12. novembra 2007 v celom rozsahu. K uvedenému poukázal na ustanovenie § 250j ods. 2 OSP, podľa ktorého súd musí zrušiť nielen napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (čo sa v tomto prípade stalo), ale aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to v nadväznosti a podľa okolností, ak po preskúmaní dospeje k záveru, ţe je naplnený jeden z dôvodov uvedený v písm. a/ aţ e/ § 250j ods. 2 OSP,
  13. rozsudok vo svojom výroku mal obsahovať nielen poukaz na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, ale aj na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie zákonného odôvodnenia. Ţalobca 5Sţo/166/2010 4 poukázal, na ustanovenie § 250j ods. 4 OSP, podľa ktorého súd musí uviesť vo výroku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené. Ďalej ţalobca mal za to, ţe v konaní pred ţalovaným správnym orgánom, ani pred prvostupňovým správnym orgánom neboli zachované princípy rovnosti zbraní a návrhy na dokazovanie boli bez akýchkoľvek relevantných dôvodov odmietnuté tak, aby nimi nemohlo dôjsť k spochybneniu záverov policajných orgánov a k potvrdeniu tvrdení navrhovateľa. Podľa ţalobcu uvedené bolo konané cielene napriek tomu, ţe vo vzťahu medzi tvrdeniami navrhovateľa a tvrdeniami policajného orgánu od počiatku boli zjavné rozpory, ktoré ţiadny správny orgán neodstránil v záujme postihu navrhovateľa. Z týchto dôvodov, malo byť napadnuté rozhodnutie a v dôsledku vzťahovania sa týchto okolnosti aj na prvostupňové rozhodnutie, aj toto rozhodnutie, zrušené aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces v celom správnom konaní tak, aby bol v rámci rovností zbraní daný zákonný priestor pre dôkazy navrhovateľa. Na základe zhora uvedeného ţalobca ţiada nim napadnutý rozsudku Krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-6/DI-BCP-2008 zo dňa
  14. januára 2008 zruší aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a zároveň zruší aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III Okresného dopravného inšpektorátu o priestupku, č. p. ORP-P-741/III-DI-BCP-V-2007 zo dňa
  15. novembra 2007 v celom rozsahu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalovaný sa v zákonnej lehote proti odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení uviedol, ţe sa nestotoţňuje s návrhmi ţalobcu, ktorý ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu z dôvodu, ţe rozsudok nie je úplný a nebol vydaný v súlade so zákonom. Uviedol, ţe v plnej miere akceptuje rozhodnutie súdu, a to i napriek názoru, ţe v rámci objasňovania priestupku, v priebehu správneho konania na I. a II. stupni boli vykonané úkony a zadováţené dôkazy, ktorých vyhodnotením bolo bezpečne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom. Ďalej uviedol, ţe postup policajtov na mieste zistenia priestupku a postup správnych orgánov v priebehu konania o priestupku bol zákonný, avšak pre procesnú čistotu celého konania, bez výhrad akceptuje rozhodnutie krajského súdu, v ktorom vyţaduje zabezpečiť vypočutie 5Sţo/166/2010 5 svedka V.Ď., bytom H. Taktieţ poukázal na to, ţe v rozhodnutí zdôvodnil, aké skutočnosti ho viedli k tomu, ţe nevypočul svedkov navrhovaných v odvolaní. Zdôvodnil, prečo uţ na mieste kontroly nebolo potrebné poţiadať o vyjadrenie pána V. Ď., a aké dôvody k neakceptovaniu návrhu na jeho vypočutie mal. Podľa ţalovaného, ţalobca svojim správaním počas súdneho konania len potvrdil, ţe sa neštítil zavádzať, klamať a osočovať orgán štátu, ktorý si plnil svoju povinnosť, a to chrániť verejný záujem. Na základe uvedených skutočností, ţalovaný správny orgán ţiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/71/2008, ako vecne správny potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických, alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 OSP). V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP). 5Sţo/166/2010 6 V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho organu – Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, č. p. KRP-6/DI-BCP-2008 zo dňa
  16. januára 2008 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava III, č. p. ORP-P-741/DI-BCP-V-2007 zo dňa
  17. novembra
  18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe krajský súd rozsudkom z
  19. apríla 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil rozhodnutie ţalovaného z
  20. januára 2008, nakoľko ţalovaný správny orgán, v priebehu konania nevykonal dôkaz – vypočutie svedka p. V. Ď. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, ţe ţalobca mal v konaní úspech. Podľa § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe: a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s dosahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca v podanom opravnom prostriedku namietal skutočnosť, ţe rozsudkom krajského súdu, malo byť zrušené nielen rozhodnutie ţalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Najvyšší súd k tejto námietke ţalobcu, dáva do pozornosti, ţe predmetná otázka je riešená v ustanovení § 250j ods. 2 OSP, z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť – nie 5Sţo/166/2010 7 povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd podľa okolností prípadu dospeje k záveru, ţe takýto postup je vhodný, pričom v danom prípade nie je viazaný dôvodmi žaloby. Správny súd teda podľa okolností prípadu môţe ale nemusí zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Nie je pritom povinný ani osobitne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Na druhej strane i keď ustanovenie § 250j ods. 3 prvej vety OSP dáva súdu priestor na uváţenie, či podľa okolností zruší popri odvolacom rozhodnutí aj prvostupňové rozhodnutie, neznamená to, ţe všeobecný súd postupuje v tomto smere svojvoľne V daných súvislostiach treba uviesť, ţe z odôvodnenia rozsudku krajského súdu dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, ţe v danom prípade zrušenie prvostupňového rozhodnutia nebolo potrebné, avšak vzhľadom na námietky ţalobcu vznesené v odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) k nezrušeniu rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia dodáva nasledovné: V preskúmavanej veci prakticky jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia ţalovaného bolo doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ď., ktorý dôkaz môţe v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania vykonať ţalovaný v odvolacom konaní. Odvolacie konanie v priestupkových veciach nie je zákone o priestupkoch výslovne upravené vzťahujú sa naň všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51 zákona o priestupkoch). Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) koncipuje rozsah preskúmania odvolania dosť široko. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. 5Sţo/166/2010 8 Vzhľadom na skutočnosť, ţe v odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný (revízny) princíp, účastníci môţu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací správny orgán na ich základe môţe konanie buď doplniť, alebo zistené nedostatky odstrániť. Ak by však rozsah týchto nových dôkazov a skutočností bol v rozpore s uplatňovaním zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, prichádza do úvahy zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, ţe nebol daný zákonný dôvod na zrušenie aj prvostupňového správneho rozhodnutia. Podľa najvyššieho súdu ţalobca nedôvodne poţadoval vydanie doplňujúceho rozsudku v tom smere, ţe vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z
  21. novembra
  22. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe výrok rozsudku krajského súdu mal obsahovať aj písm. d/ a e/ ods. 2 § 250j OSP poukázujúc na ustanovenie § 250j ods. 4 OSP, najvyšší súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu uvedenom v napadnutom rozsudku a to, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia ţalovaného bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu. Najvyšší súd k tejto námietke navyše poznamenáva, ţe ustanovenie § 250j ods. 4 OSP síce ukladá súdu uviesť vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, ktorá poţiadavka bola odôvodňovaná za účelom posúdenia prípustnosti odvolania (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP) avšak po novele OSP zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od
  23. októbra 2008 vypustené ustanovenie § 250ja ods. 2 OSP, pripúšťajúce odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu len, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ OSP, stratilo v konaní o ţalobách svoj praktický význam, nakoľko nateraz odvolanie je prípustné proti rozsudku podľa § 250j ods. 1 a 2 OSP. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dáva do pozornosti ţalobcovi aj skutočnosť, ţe v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa
  24. decembra 2002 zverejnený 5Sţo/166/2010 9 pod č. R 122/2003, či uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8Sţh/1/2010 z
  25. mája 2010) stále platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Formálne zopakovanie administratívneho konania iba z tohto dôvodu (s doplnením časti výroku, týkajúceho sa zrušení napadnutého prvostupňového rozhodnutia), nepredstavuje pre ţalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu moţnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech. K námietke ţalobcu, ţe bolo porušené právo na spravodlivý proces v celom správnom konaní najvyšší súd poukazuje najmä na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 4/94, či sp. zn. II. ÚS 3/97), kde spravodlivý proces nemoţno stotoţňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ţe všeobecný súd (či správny orgán) nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu včítane pripojeného administratívneho spisu posudzujúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie, podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány práva ţalobcu pri ukladaní sankcie neporušili a správne aplikovali aj zásadu č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.

(91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, v zmysle ktorej je potrebné, aby kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii bola informovaná o obvinení proti nej, bol jej daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel najvyšší súd k záveru, ţe skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetný rozsudok krajského súdu, sú vo vzťahu v vecnej správnosti tohto rozsudku bez právneho významu. Pre irelevantnosť odvolacích dôvodov ako aj z dôvodu, ţe ţalovaný odvolanie nepodal a pre procesnú čistotu celého konania, bez výhrad akceptoval rozhodnutie krajského súdu, 5Sţo/166/2010 10 najvyššiemu súdu neostalo iné, ako rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému v tomto konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 07. decembra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.