Najvyšší súd 2 Cdo 232/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. K., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. B. M., advokátom v B., proti ţalovanej G., so sídlom v B., zastúpenej spoločnosťou S., so sídlom v B., o zaplatenie 3 740,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 34/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- októbra 2012 sp. zn. 8 Co 108/2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- októbra 2012 sp. zn. 8 Co 108/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- novembra 2011 č. k. 6 C 34/2007-344 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 948,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od
- augusta 2006 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 1 651,94 € zastavil, v časti o zaplatenie 140,13 € návrh zamietol. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 13,28 € a súdny poplatok za návrh v sume 224,43 €, do 3 dní. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania ktorými mal za preukázané, ţe ţalobca ako nájomca uzatvoril
- októbra 2004 so spoločnosťou V. leasingovú zmluvu, na základe ktorej sa ţalobca stal nájomcom osobného motorového vozidla značky Š. V ten istý deň ţalobca uzatvoril ako poistník so ţalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie uvedeného motorového vozidla, poisteným z tejto zmluvy však nebol ţalobca ale prenajímateľ vozidla – spoločnosť V. Konštatoval, ţe oprávneným na vyplatenie poistného plnenia v prípade vzniku škody na poistenom motorovom vozidle tak nebol ţalobca, ale poistený, ktorým bola leasingová spoločnosť. Dňa
- júla 2006 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla. Ţalovaná pristúpila k likvidácii poistnej udalosti tak, ţe určila časovú hodnotu vozidla sumou 260 000 Sk, ktorá tak presiahla časovú cenu vozidla a z uvedeného dôvodu likvidovala 2 2 Cdo 232/2014 poistnú udalosť ako totálnu škodu a výšku poistného plnenia určila ako rozdiel medzi časovou hodnotou vozidla ku dňu poistnej udalosti a hodnotou pouţiteľných zvyškov vozidla a takto určené poistné plnenie, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti, vyčíslila na sumu 110 290 Sk. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalovaná stanovila výšku poistného plnenia nesprávne, keďţe značne nadhodnotila hodnotu pouţiteľných zvyškov vozidla, v dôsledku čoho došlo k značnému zníţeniu výšky poistného plnenia. Z uvedených dôvodov preto okresný súd vzal za základ svojho rozhodnutia závery znaleckého posudku a s poukazom na ustanovenie § 50, § 788 ods. 1, § 794 ods. 1, ods. 2, § 795 ods. 1, § 797, § 806 Občianskeho zákonníka a článku 5 bod 4 a článku 5 bod 5 všeobecných poistných podmienok poistenia (K.) motorových vozidiel PPH 93 ustálil doplatok poistného plnenia v sume 2 088,65 € a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V súvislosti s námietkou ţalovanej týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu konštatoval, ţe právo na doplatenie poistného plnenia svedčí ţalobcovi a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a poistený z poistnej zmluvy, keďţe ţalobca bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a má tak aj právo reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k následnému predaju predmetu leasingu ţalobcovi, keď spoločnosť V. dňa
- septembra 2006 previedla na ţalobcu vlastnícke právo k vozidlu. Napokon súd prvého stupňa uzavrel, ţe prijatím ďalšieho plnenia od ţalovanej po
- septembri 2006 by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie ţalobcovi. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách štátu. Vzhľadom na oslobodenie ţalobcu od platenia súdnych poplatkov zaviazal ţalovanú aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
- októbra 2012 sp. zn. 8 Co 108/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, ţe návrh zamietol. V časti náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe štátu náhradu trov konania nepriznal. V časti uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, ţe v zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na poistné plnenie vzniklo leasingovej spoločnosti ako poistenému z poistnej zmluvy uzatvorenej ţalobcom ako poistníkom so ţalovanou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, ţe leasingová spoločnosť previedla vlastnícke právo k poistenému motorovému vozidlu 3 2 Cdo 232/2014 na ţalobcu a ani to, ţe dňa
- septembra 2006 došlo k zániku leasingovej zmluvy a ku vzájomnému vyúčtovaniu pohľadávok a záväzkov v dôsledku jej predčasného ukončenia, vrátane zúčtovania časti ţalovanou vyplateného poistného plnenia v sume 110 290 Sk. Ţalovaná tak dôvodne argumentovala tým, ţe prevodom vlastníckeho práva k poistenému vozidlu na ţalobcu ako nového vlastníka nedošlo automaticky aj k prevodu práva leasingovej spoločnosti na poistné plnenie z poistnej udalosti, nakoľko k takémuto prevodu práva na ţalobcu by mohlo dôjsť len v prípade súčasného postúpenia pohľadávky na poistné plnenie z poistnej zmluvy z leasingovej spoločnosti na ţalobcu ako leasingového nájomcu (zmluvou o postúpení pohľadávky). Rovnako dôvodná je aj argumentácia ţalovanej v tom, ţe z hľadiska vzniku nároku leasingovej spoločnosti na vyplatenie poistného plnenia je právne irelevantná skutočnosť, ţe prijatím poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti leasingovou spoločnosťou, v čase po zániku leasingovej zmluvy a po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na ţalobcu, by táto musela prijaté poistné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaslať ţalobcovi, nakoľko, ako správne uviedla ţalovaná, ide o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov ţalobcu ako leasingového nájomcu a leasingovej spoločnosti z leasingovej zmluvy. Pokiaľ aj súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca ako leasingový nájomca bol oprávnený zastupovať leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti a vybavovaní poistného plnenia, odvolací súd sa v tomto smere stotoţnil s obranou ţalovanej v tom, ţe ţalobca bol tak oprávnený konať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Obč. zák. ako jej splnomocnený zástupca (§ 31 a nasl. Obč. zák.), nie však vo svojom mene a na svoj vlastný účet tak, ako si nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatňoval v tomto konaní, ale ako správne uvádza ţalovaná, mohol by si ho voči ţalovanej uplatňovať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti, ako jej splnomocnený zástupca. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, ţe ţalobca ako poistník nie je aktívne legitimovaným na vymáhanie poistného plnenia od ţalovanej vo vlastnom mene a na vlastný účet, a preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol zaloţený na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak, ţe návrh ţalobcu na doplatenie poistného plnenia vo výške 1 948,52 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od
- augusta 2006 do zaplatenia zamietol (§ 220 O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe návrhu ţalobcu, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo vyhovené, ţalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, nevznikla povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok za návrh, a preto v časti výroku, ktorým jej bola uloţená poplatková povinnosť, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 4 2 Cdo 232/2014 písm. i/ O.s.p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách štátu odvolací súd zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, ţe štátu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 13,28 € nepriznal vzhľadom na to, ţe ţalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Dovolanie podal z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko má za to, ţe ţalobný návrh bol odvolacím súdom zamietnutý v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu. Dovolateľ má za to, ţe je plne aktívne legitimovaný na vymáhanie a prijatie poistného plnenia, nakoľko sa stotoţňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe prijatím ďalšieho plnenia leasingovou spoločnosťou od ţalovanej by došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe z poistnej zmluvy je jednoznačné, ţe ţalobca nebol poisteným. Ak by teda aj ţalovaná porušila povinnosť týkajúcu sa vyčíslenia a poskytnutia poistného plnenia, išlo by o porušenia povinnosti z právneho vzťahu, ktorého ţalobca nie je účastníkom a teda z uvedeného dôvodu by ţalobcovi v ţiadnom prípade nemohla vzniknúť škoda. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravný prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Preto dovolanie ţalobcu proti tomuto rozsudku je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. 5 2 Cdo 232/2014 Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ v dovolaní nenamietal, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., zo spisu ale vyplýva, ţe k tejto vade došlo. O vadu konania v zmysle ods. 1 § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, keď sa účastníkovi odníme moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. S účinnosťou od
- októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v § 213 ods. 2 ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii 6 2 Cdo 232/2014 doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrhu ţalobcu vyhovel, pričom konštatoval, ţe právo na doplatenie poistného plnenia svedčí ţalobcovi, a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a poisteným z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti konštatoval, ţe ţalobca bol v súlade s čl. 7 bod 7.7 všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla splnomocnený zastupovať ţalobcu (správne prenajímateľa) pri vybavovaní poistného plnenia a mal tak aj právo za prenajímateľa reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia. V dôsledku poškodenia vozidla pri poistnej udalosti došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a následnému predaju predmetu leasingu ţalobcovi. Spoločnosť V.
- septembra 2006 previedla na ţalobcu vlastnícke právo k vozidlu Š. a prijatím ďalšieho plnenia od ţalovanej po
- septembri 2006 by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie ţalobcovi. Odvolací súd prejednal odvolanie ţalovanej bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Právne vzťahy medzi účastníkmi konania následne posúdil aj podľa ustanovení § 22 ods. 1, § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, ţe ţalobca bol v rámci zastupovania leasingovej spoločnosti (prenajímateľa) oprávnený konať len v mene a na účet prenajímateľa, ako jeho splnomocnený zástupca. Plná moc na zastupovanie tak nezakladá voči ţalovanej nárok ţalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy, a teda ani na aktívnu legitimáciu ţalobcu v tomto spore. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, ţe v zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na poistné plnenie vzniklo leasingovej spoločnosti ako poistenému z poistnej zmluvy uzatvorenej ţalobcom ako poistníkom so ţalovanou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, ţe leasingová spoločnosť previedla vlastnícke právo k poistenému motorovému vozidlu na ţalobcu a ani to, ţe
- septembra 2006 došlo k zániku leasingovej zmluvy a k vzájomnému vyúčtovaniu pohľadávok a záväzkov v dôsledku jej predčasného ukončenia, vrátane zúčtovania časti ţalovanou vyplateného poistného plnenia v sume 110 290 Sk. Ak odvolací súd povaţoval ustanovenia § 22 ods. 1, § 31 a nasl. 7 2 Cdo 232/2014 Občianskeho zákonníka za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, mal v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať ţalobcu, aby sa k ich moţnému pouţitiu vyjadril. Zo spisu ale nevyplýva, ţe odvolací súd takto postupoval a ţalobcovi nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2015 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová