doterajších predpisov, t. j.
vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorá mala výslovné ustanovenie o tom, ţe vo veciach, okrem iného určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená
1 z hodnoty tejto veci práva alebo výšky tohto plnenia. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa však nesprávne určil výšku náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) priznanej ţalovanej, pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a nepriznal odmenu advokáta iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony : prevzatie a príprava zastúpenia z 23. septembra 2003 advokátom JUDr. Š. K. a Vyjadrenie k odvolaniu z 10. októbra 2003, keďţe je zrejmé, ţe tieto úkony sa netýkali rozhodnutia vo veci smej, ale týkali sa procesného rozhodnutia o zastavení konania.
názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd tieţ nesprávne určil výšku tarifnej odmeny advokáta
1 v spojení s § 14 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon podanie odvolania z 11. októbra 2007, ktoré smerovalo len proti výroku uznesenia, proti ktorému bolo podané odvolanie, a za tento úkon právnej sluţby mal priznať odmenu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny určenej
hodnoty veci (§ 16 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet ţalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
1 písm.a/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Ďalej dovolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe je nevyhnutné pouţiť ustanovenia § 13 ods. 1, 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej sluţby vychádzať
odseku 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, ţe predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. apríla 2013 č. k. 11 Co 100/2012-447 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 46 774,67 €, ktoré je ţalobkyňa povinná zaplatiť JUDr. Š. K., advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe predmetom konania vo veci samej bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnokniţnej vloţke č. 420 v katastrálnom území Vyšné Slovinky, okres Spišská Nová Ves, preto súd prvého stupňa pri určení tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby vykonanej právnym zástupcom ţalovanej (advokátom) správne vychádzal z hodnoty veci, ktorá sa rovná hodnote (priemernej cene) sporných nehnuteľností určenej odborným posudkom Č.X. vypracovaným I. W.
vyhlášky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a úhrada za zriadenie práva osobného uţívania pozemkov a náhrada za dočasné uţívanie pozemkov v znení neskorších predpisov, ktorá bola účinná do 31.12.2003, teda v čase začatia tohto (uţ zastaveného) konania (4.7.2002). Postupoval tieţ v súlade s § 20 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 pokiaľ za úkony právnych sluţieb vykonaného pred dňom účinnosti tejto vyhlášky priznal odmenu
doterajších predpisov, t. j.
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. účinnej od 1.4.2002 do 31.12.2004 (ďalej len „cit. vyhláška“), ktorá mala výslovné ustanovenie (§ 13 ods. 7) o tom, ţe vo veciach okrem iného určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená
odseku 1 z hodnoty tejto veci, a práva alebo výšky tohto plnenia. Súd prvého stupňa však nesprávne určil výšku náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) priznanej ţalovanej pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 písm.a/ v spojení s § 16 ods. 2 písm.c/ cit. vyhlášky a v súlade s týmito ustanoveniami nepriznal tarifnú odmenu 4 2 Cdo 466/2013 advokáta iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby : prevzatie a príprava zastúpenia z 23.9.2003 advokátom JUDr. Š. K. a Vyjadrenie k odvolaniu z 10.10.2003, keďţe je zrejmé, ţe tieto úkony sa netýkali rozhodnutia vo veci samej, ale sa týkali procesného rozhodnutia o zastavení konania. Súd prvého stupňa nesprávne určil tieţ výšku tarifnej odmeny advokáta
1 v spojení s § 14 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (účinný od 1.1.2005) za úkon podanie Odvolania z 11.10.2007 (č. l. 212- 215), ktoré smerovalo len proti výroku o trovách konania (uzneseniu 9 C 147/2002-204 z 18.9.2007), preto pre účely odmeny advokáta za tento úkon mal za hodnotu veci správne povaţovať sumu trov uvedenú vo výroku uznesenia (86 030 Sk), proti ktorému bolo podané odvolanie, a za tento úkon právnej sluţby mal priznať odmenu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny určenej
hodnoty veci (§ 16 ods. 2 písm.c/ cit. vyhlášky). Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie a priznal ţalovanej náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej sluţby, celkom vo výške 46 774,67 €, ktoré je ţalobkyňa povinná zaplatiť JUDr. Š. K., advokátovi do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzajúc z hodnoty prejednávanej veci (ceny nehnuteľností) vo výške 214 071 551 Sk bola priznaná tarifná odmena advokáta : - za 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Ľ. O. z 19.7.2002 a podanie vo veci samej z 10.9.2002) v základnej sadzbe 440 793 Sk (14 631,65 €) za kaţdý úkon, - za odvolanie zo 6.8.2003 podané proti uzneseniu 9 C 147/2002-33 z 21.7.2003 vo výroku o trovách konania v základnej sadzbe 500 Sk : 2 (8,29 €)
1, § 16 ods. 2 písm.c/ cit. vyhlášky (stanovenej zo sumy trov konania 2 540 Sk), - za prevzatie a prípravu zastúpenia JUDr. Š. K. (plnomocenstvo z 23.9.2003 na č. l. 100) v základnej sadzbe 220 369 Sk (7 315,81 €)
1 písm.a/ cit. vyhlášky, - za Vyjadrenie k odvolaniu z 10.10.2003 (podané proti procesnému rozhodnutiu o zastavení konania, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej) v základnej sadzbe 220 369 Sk (7 315,81 €)
2 písm.c/ cit. vyhlášky. 5 2 Cdo 466/2013 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe zástupca ţalovanej JUDr. Ľ. O. dňa 25.8.2003 vypovedal ţalovanej plnú moc na zastupovanie v konaní z dôvodu, ţe k tomuto dňu bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov (č. l. 99), preto ţalovaná dňa 23.9.2003 udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní ďalšiemu advokátovi JUDr. Š. K., P. (č. l. 100). Vzhľadom na uvedené, keďţe k zmene advokáta nedošlo zo subjektívnych dôvodov na strane ţalovanej, povaţoval za účelne vynaloţené i trovy spojené s úkonom prevzatie a príprava zastúpenia ďalším advokátom JUDr. Š. K. a priznal ţalovanej odmenu a náhradu hotových výdavkov aj za tento úkon právnej sluţby. Vychádzajúc z hodnoty veci 86 030 Sk (suma trov konania uvedená vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia 9 C 147/2002-204 z 18.9.2007),
1 v spojení s § 14 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (účinnej od 1.1.2005) za odvolanie z 11.10.2007 bola priznaná odmena vo výške 1/2 základnej sadzby, t. j. 1 675 Sk (55,60 €). Odmena tak celkom činí 43 958,81 € (2x 14 631,65 + 8,29 + 2x 7 315,81 + 55,60 €). K týmto úkonom bola priznaná paušálna náhrada hotových výdavkov 762 Sk (2x 100 Sk, 3x 128 Sk a 1x 178 Sk), po prepočte v mene euro 25,29 € a z odmeny za úkony vykonané advokátom JUDr. Š. K. (14 687,22 €) bola priznaná 19 % DPH vo výške 2 790,57 €
3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 27 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďţe advokát je platiteľom DPH. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ţalovanej (odmena 43 958,81 €, DPH z odmeny 2 790,57 € a náhrada hotových výdavkov 25,29 €) sú tak celkovo vo výške 46 774,67 €. Priznanú náhradu trov konania je ţalobkyňa povinná zaplatiť zástupcovi ţalovanej JUDr. Š. K., advokátovi v súlade § 211 ods. 3 a § 149 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, ţe účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm.c/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vo veci mu prikázal konať a rozhodnúť. Namietala, ţe účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, keď v čase rozhodovania súdu ţalovaná nebola zastúpená právnym zástupcom JUDr. Š. K., pretoţe účastníčka konania, a to ţalovaná ešte pred rozhodovaním vo veci samej mu vypovedala plnú 6 2 Cdo 466/2013 moc. Ďalej namietala, ţe jej bola ako účastníčke konania postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a zistil, ţe tomu tak nie je.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (okrem iného) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia v prípade, v ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/, b/, d/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 7 2 Cdo 466/2013 Dovolateľka namietala, ţe v konaní pred odvolacím súdom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), pretoţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jej argumentmi. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 167 ods. 2, § 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne zábery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. 8 2 Cdo 466/2013 Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zároveň uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne určenia tarifnej odmeny za úkon právnej sluţby vykonanej právnym zástupcom ţalovanej (advokátom), keď správne vychádzal z hodnoty veci, ktorá sa rovná hodnote sporných nehnuteľností určenej odborným posudkom, ako aj s pouţitím ustanovenia § 20 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 pokiaľ za úkony právnych sluţieb vykonané pred dňom účinnosti tejto vyhlášky priznal odmenu
doterajších predpisov, t. j.
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. účinnej od 1.4.2002 do 31.12.2004, ktorá mala výslovné ustanovenie (§ 13 ods. 7). Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nesprávne určil výšku náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) priznanej ţalovanej, pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 písm.a/ v spojení s § 16 ods. 2 písm.c/ cit. vyhlášky a v súlade s týmito ustanoveniami nepriznal tarifnú odmenu advokáta iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby : prevzatie a príprava zastúpenia z 23.9.2003 advokátom JUDr. Š. K. a Vyjadrenie k odvolaniu z 10.10.2003, keďţe je zrejmé, ţe tieto úkony sa netýkali rozhodnutia vo veci samej ale týkali sa procesného rozhodnutia o zastavení konania. Taktieţ vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nesprávne určil výšku tarifnej odmeny advokáta
1 v spojení s § 14 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 za úkon podanie odvolania z 11.10.2007 (č. l. 212-215), ktoré smerovalo len proti výroku o trovách konania (uzneseniu 9 C 147/2002-204 z 18.9.2007), preto pre účely odmeny advokáta za tento úkon mal za hodnotu veci správne povaţovať sumu trov uvedenú vo výroku uznesenia (86 030 Sk), proti ktorému bolo podané odvolanie, a za tento úkon právnej sluţby mal priznať odmenu vo výške 1/2 9 2 Cdo 466/2013 základnej sadzby tarifnej odmeny určenej
hodnoty veci (§ 16 ods. 2 písm.c/ cit. vyhlášky). To boli aj dôvody, prečo zmenil uznesenie prvostupňového súdu a priznal ţalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej sluţby, celkom vo výške 46 774,67 €. Odvolací súd následne jednotlivé úkony právnej sluţby rozpísal a číselne konkretizoval, pričom sa aj vyjadril k zmene advokáta u ţalovanej, ku ktorej nedošlo zo subjektívnych dôvodov na strane ţalovanej a preto aj povaţoval za účelne vynaloţené aj trovy spojené s úkonom prevzatie a príprava zastúpenia ďalším advokátom JUDr. Š. K.. Následne vychádzajúc z hodnoty veci 86 030 Sk (suma trov konania uvedená vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia 9 C 147/2002-204 z 18.9.2007) priznal odmenu za odvolanie z 11.10.2007, písomne vyčíslil paušálnu náhradu hotových výdavkov, odmenu, z ktorej bola priznaná 19 % DPH, ktorú priznanú náhradu trov konania uloţil ţalobkyni zaplatiť zástupcovi ţalovanej JUDr. Š. K.. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.). Musí však ísť o znemoţnenie konkrétnych procesných práv, ktoré uţ v ďalšom štádiu konania nemôţe uplatniť a tak nemôţe dosiahnuť sledované právne účinky, resp. ich efektívne uplatnenie neprichádza v úvahu. O takýto prípad v danej veci však nejde. Dovolateľka namietala nedostatok procesnej spôsobilosti na strane ţalovanej, pretoţe v čase rozhodovania súdu ţalovaná nebola zastúpená právnym zástupcom JUDr. Š. K., pretoţe účastník konania, a to ţalovaná ešte pred rozhodovaním vo veci samej mu vypovedala plnú moc. Procesná spôsobilosť znamená samostatne pred súdom konať ako účastník konania. Kaţdému patrí v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby ju majú bez obmedzenia, preto vo vzťahu k týmto subjektom nemôţe vzniknúť jej nedostatok. Právnické osoby konajú prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo poverených zamestnancov. Spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť u právnických osôb vzniká a zaniká zároveň. Prirodzene pred súdom môţu konať len prostredníctvom fyzických osôb. Nedostatok procesnej spôsobilosti u právnickej osoby môţe nastať, iba ak tu nie je ţiadna osoba, ktorá by mohla za ňu konať pred súdom (napr. ak nemá v rozpore so zákonom 10 2 Cdo 466/2013 ustanovený štatutárny orgán), alebo ak je vo vnútri právnickej osoby sporné, kto je takýmto štatutárnym orgánom. Dôvody tvrdené ţalobkyňou ohľadne nedostatku procesnej spôsobilosti ţalovanej (v čase rozhodovania súdu ţalovaná nebola zastúpená právnym zástupcom JUDr. Š. K.) sú právne irelevantné a keby aj existovali, nemôţu spôsobiť nedostatok procesnej spôsobilosti ţalovanej. Prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 písm.c/ O.s.p. Dovolanie je ďalej odôvodnené (
obsahu) nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo osebe (i keby k nemu skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Pretoţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. decembra 2014 11 2 Cdo 466/2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.