← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd 2 Cdo 440/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ I. Š., bývajúci v B., 2/ P. Š., bývajúci vo V., obaja zastúpení JUDr. D. S., advokátom v B., proti ţalovanému : D. V., bývajúci L., zastúpený Mgr. Z. G., advokátkou v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 205/2003, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. júna 2013 sp. zn. 6 Co 10/2013 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z
  2. júna 2013 sp. zn. 6 Co 10/2013 v jeho zmeňujúcej časti a vo výrokoch o trovách konania a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí tretím) z
  3. novembra 2012 č. k. 12 C 205/2003-334 ţalobu ţalobcov zamietol, ktorou sa domáhali určenia, ţe spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8 na nehnuteľnostiach – pozemkoch pôvodne vedených a zapísaných v pozemnokniţnej vloţke č. X. katastrálne územie V. pod parc. č. X.-záhrada v intraviláne o výmere X. štvorcových siah (X. m2), parc. č. X.-dvor v intraviláne spoločne s parc. č. X.-domu o výmere X. štvorcových siah (X. m2) a parc. č. X.-dom č. X. v intraviláne vo výmere X. štvorcových siah (X. m2) teraz zapísaných a vedených na LV č. X. k. ú. V. , obec L. – pozemok parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a pozemok parc. č. X. o výmere X. m2 – záhrady, ktorý je ku dňu vydania rozsudku vo vlastníctve ţalovaného, patrí do dedičstva po O. Š., zomrelom X. a I. Š., rod. Š., zomrelej X. (po rodičoch ţalobcov v
  4. a
  5. rade) a určenia, ţe ţalovaný nie je vlastníkom titulom vydrţania 3/8 nehnuteľností – pozemkov, spolu vo výmere X. m2, pôvodne vedených a zapísaných v pozemnokniţnej vloţke č. X. katastrálne územie V. pod parc. č. X.-záhrada v intraviláne o výmere X. štvorcových siah (X. m2), parc. č. X.-dvor v intraviláne, spoločne s parc. č. X.-dom (viď poloţka X.) o výmere X. štvorcových siah (X. m2) a parc. č. X.-dom 2 2 Cdo 440/2013 č. X. v intraviláne o výmere X. štvorcových siah (X. m2), teraz zapísaných a vedených na LV č. X. katastrálne územie V. , obec L., ako pozemok parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 pozemok parc. č. X. o výmere X. m2 – záhrady v celosti na mene ţalovaného. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe návrh ţalobcov zamietol čo sa týka prvej časti petitu ţaloby o určenie, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po O. Š., zomrelom X. a I. Š., rod. Š., zomrelej X., pretoţe z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, ţe by sporné nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po zomrelom O. Š. a I. Š. tak, ako sa podaným návrhom domáhali ţalobcovia. Ţalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali hodnoverne a bez pochybností, ţe O. Š. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností a logicky potom ani nemohli preukázať, ţe I. Š. bola v čase svojej smrti ich vlastníčkou, keďţe ich mala nadobudnúť dedením po svojom manţelovi O. Š.. V konaní všetci vypočutí svedkovia potvrdili, ţe nehnuteľnosť, na ktorej stál dom Š., ktorý zbúral O. Š., predali Š. R. P., bolo to v 60-70 rokoch. Od tej doby tam Š. nechodili, pozemok neuţívali. Uţívala ho R. P. a potom jej dcéra Z. Č., ktorá pozemok predala neperfektnou kúpnou zmluvou ţalovanému v roku
  6. Ţalovaný časť nehnuteľností nadobudol dedením po svojom otcovi K. V. v roku
  7. Časť nehnuteľností predal ţalovanému R. V. v roku
  8. Ţalovaný nerušene a dobromyseľne nehnuteľnosti uţíval od roku 1983, k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo vydrţaním v zmysle § 134 OZ. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalovaný spornú parcelu nadobudol v časti kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov Z. Č., rod. P. a R. V. a v časti dedením po svojom právnom predchodcovi K. V. a začal ho uţívať v roku 1983 a tak nadobudol vlastnícke právo vydrţaním v roku 1993 na základe dlhodobej a dobromyseľnej drţby od roku 1983, kedy ich zakúpil od pôvodných vlastníkov. Ţalobcovia nepreukázali, ţe by tieto nehnuteľnosti uţívali, svoje tvrdenia nepodloţili ţiadnymi dôkazmi a neuniesli dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané výpoveďami svedkov, ţe predmetné nehnuteľnosti uţívali ešte pred ţalovaným iné osoby ako ţalobcovia, a to R. P., jej dcéra Z. Č. ako aj R. V. a ţalovaný mal právo započítať do vydrţacej doby aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe aj predchádzajúci drţiteľ. Ohľadom druhého petitu o určenie, ţe ţalovaný nie je vlastníkom titulom vydrţania 3/8 k nehnuteľnostiam uvedeným v petite uviedol, ţe v tejto časti návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretoţe aj keby návrhu v tejto časti vyhovel, na postavení ţalobcov by sa aj tak nič nezmenilo, nedošlo by k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ţalobcov, nestali by sa vlastníkmi predmetných nehnuteľností, 3 2 Cdo 440/2013 ich postavenie by bolo stále rovnaké a stalo by sa len to, ţe nehnuteľnosti by v liste vlastníctva uţ neboli vedené ako vlastníctvo ţalovaného. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ rozsudkom z
  9. júna 2013 č. k. 6 Co 10/2013-363 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech ţalobcov 1/, 2/ potvrdil. V ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnokniţnej vloţke X. katastrálne územie V., ako parc. č. X.-záhrada v intraviláne o výmere X. m2, parc. č. X.-dvor v intraviláne spoločne s parc. č. X.-dvom o výmere X. m2 a parc. č. X.-dom č. X. v intraviláne o výmere X. m2 teraz zapísaných a vedených na LV č. X. katastrálne územie V., obec L., ako parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a parc. č. X.-záhrady o výmere X. m2 v podiele 3/
  10. Uloţil ţalobcom 1/, 2/ zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 691,43 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Z. G.. Uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v sume 780,70 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 153,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. T. T.. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa v časti negatórneho určenia svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto negatórnom určení. S takýmto právnym posúdením sa nestotoţňuje. Vidí naliehavý právny záujem ţalobcov na negatórnom určení v tom, ţe tým, ţe bude určené, ţe ţalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, obnoví sa pôvodný pozemnokniţný stav, na základe ktorého bude môcť dôjsť k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi O. Š., ktorý si svoje vlastnícke právo odvodzuje práve od svojich právnych predchodcov na základe pozemnokniţnej vloţky č. X. pre katastrálne územie V.. Ďalej uviedol, ţe určil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností a teda skúmal následne, či ţalobcovia 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem i na pozitívnom určení vlastníckeho práva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na pozitívnom určení. Keďţe odvolací súd vzhliadol na naliehavý právny záujem na negatórnom určení, samotná táto skutočnosť vylučuje preukázanie naliehavého právneho záujmu na pozitívnom určení, preto z uvedených dôvodov, i keď z iných právnych dôvodov, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh ţalobcov na určenie, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi O. Š.. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť i na zlý ţalobný petit ţalobcov, keď sa 4 2 Cdo 440/2013 domáhali určenia, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva tak po O. Š. ako aj I. Š.. Takto formulovaný ţalobný petit nebol správny. Pôvodným návrhom sa domáhali takéhoto určenia okrem ţalobcov v
  11. a
  12. rade aj ţalobkyňa v
  13. rade I. Š., ktorá v priebehu konania zomrela. Ak teda dedič je z titulu svojho dedičského nároku vecne legitimovaný k podaniu ţaloby o určenie, ţe poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci, nemôţe byť tomuto určeniu na prekáţku okolnosť, ţe i tento dedič zomrel, a určovaciu ţalobu podávajú namiesto neho jeho dedičia. Preto správne i po úmrtí dedičky I. Š., mali ţalobcovia zotrvať na svojom ţalobcom petite v tom smere, ţe nehnuteľnosti, ktoré ţiadali určiť, patria do dedičstva len po poručiteľovi O. Š.. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podal dovolanie ţalovaný, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, ţe ţalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na negatívnej určovacej ţalobe. Poukázal na to, ţe v zmysle ustálenej súdnej judikatúry ak ide o ţalobu toho, kto nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti a poţadované negatívne určenie nie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu, pretoţe aj v prípade vyhovenia takejto ţalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, takáto ţaloba je v rozpore so zákonnou poţiadavkou kladenou na určovaciu ţalobu. V prejednávanom prípade absentuje naliehavý právny záujem na ţalobcami poţadovanom určení, ţe ţalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, pretoţe ani na základe takéhoto negatívneho určenia nepríde k zmene právneho postavenia ţalobcov. Je toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie nie je schopné odstrániť právnu neistotu a je rozporné, nakoľko jedným výrokom bol zamietnutý návrh ţalobcov týkajúci sa určenia, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom O. Š. v druhom výroku bolo určené, ţe ţalovaný nie je vlastníkom týchto nehnuteľností a toto bolo odôvodnené tým, aby mohlo dôjsť k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi O. Š.. Nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vidí aj vo výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, ţe návrh ţalobcov v
  14. a
  15. rade zamieta a ţalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému trovy konania. Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. 5 2 Cdo 440/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal, a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. Z dovolania ţalovaného je zrejmé, ţe namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny 6 2 Cdo 440/2013 predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti (t. j. v časti, v ktorej ţalobe o zapretie vlastníctva vyhovel) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V prejednávanej veci ide nepochybne o ţalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak má byť ţaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve podmienky :
  16. ţe účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a
  17. ţe ţalobca má na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Treba zdôrazniť, ţe vecná legitimácia ako aj naliehavý právny záujem na strane ţalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8 na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľovi O. Š., zomrelom X. a I. Š., rod. Š., zomrelej X. (pozitívny petit) a súčasne aj určenia, ţe sporné nehnuteľnosti v podiele 3/8 nie sú vo vlastníctve ţalovaného (negatívny petit). Zaloţili pritom obidva tieto nároky na tvrdení, ţe sporné nehnuteľnosti v čase smrti vlastnícky patrili ich otcovi a matke; keďţe ţalobcovia sú ich právnymi nástupcami, prichádza do úvahy prechod nehnuteľností do ich vlastníctva dedením. K otázke naliehavého právneho záujmu treba uviesť, ţe ak ţalobcovia ţalovali určenie, ţe ţalovaný nie je vlastníkom určitej veci a zároveň aj určenie, ţe tá istá vec patrí do dedičstva po nebohom právnom predchodcovi ţalobcov, ţalobcovia nemajú naliehavý záujem na ţalobe, ktorou sa domáhajú negatívneho určenia. Pozitívny určovací petit totiţ v tomto prípade zahrňuje v sebe i cieľ sledovaný navrhovaným negatívnym petitom. Okrem toho, podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôţe byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretoţe platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu). Práva k nehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do katastra nehnuteľností (nie výmazom) 7 2 Cdo 440/2013 formou vkladu, záznamom alebo poznámkou (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nie je moţné dosiahnuť ţalobou o zapretie vlastníctva podľa § 80 písm.c/ O.s.p. tak, ako to odvolací súd nesprávne uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia. Táto skutočnosť preto nemá z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu ţalobcov na ţalobe o zapretie vlastníctva právny význam (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2003). Vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobe o zapretie vlastníctva vyhovel, jeho rozhodnutie nie je vecne správne; vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v tejto časti rozhodnutie odvolacieho súdu a nadväzujúce výroky o trovách konania podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  18. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  19. decembra 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.