1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 1T 166/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený M. B. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. G., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013, sp. zn. 6To 123/2013, takto r o z h o d o l :
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 16. októbra 2013, sp. zn. 1T 166/2011, bol obvinený M. B. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona (v bode 3/ rozsudku), na tom skutkovom základe, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvineného M. D. s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou M. Z., dňa 18. apríla 2011 v H. poţiadal obvineného M. B., aby mu zabezpečil na predaj pre inú osobu psychotropnú látku metamfetamín, čo aj obvinený M. B. následne urobil, metamfetamín zadováţil v H. od nezistenej osoby a odovzdal ho v desiatich zatavených injekčných striekačkách objemu 12 ml obvinenému M. D., ktorý v ten istý deň pribliţne o 15.30 hod. v H. na parkovisku pri K. v agentkinom aute tejto následne 3 Tdo 29/2015 2 predal uvedené striekačky s metamfetamínom za sumu 5 000 Eur, pričom obaja obvinení boli zadrţaní políciou, kriminalistickým skúmaním sa zistilo, ţe zatavené injekčné striekačky obsahovali spolu 70,979 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0 % hmotnostných, pričom toto mnoţstvo obsahujúce 53,234 g absolútneho metamfetamínu zodpovedá 1391 aţ 5323 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky a v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu predstavuje sumu 9 317 aţ 53 230 Eur; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Okresný súd obvinenému M. B.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uloţil trest odňatia slobody v trvaní 120 mesiacov.
2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1 Trestného zákona, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uloţil ochranný dohľad na dobu 1 rok. Proti rozsudku okresného súdu podali obvinení M. D. a M. B. odvolania, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením z 19. decembra 2013, sp. zn. 6To 123/2013,
por. zamietol. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. B. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. 3 Tdo 29/2015 3 Obvinený v dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku z pohľadu ustanovenia § 125 a § 126 Trestného zákona, pretoţe vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by sa dovolateľ dopustil spáchania skutku vo väčšom rozsahu. Z vyčíslenia hodnoty zaistenej drogy Národnou protidrogovou jednotkou vyplýva, ţe hodnota drogy v ňom uvedená platí iba za predpokladu, ţe mnoţstvo drogy predávané na čiernom trhu ako dávka zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy uvedenej v ţiadosti vyšetrovateľa, ktorý vychádzal zo záverov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Hodnota gramu metamfetaminu v roku 2011 v Trnavskom kraji bola 20 – 55 Eur, čo znamená, ţe v prípade zaistenej drogy v mnoţstve 53,234 gramov hodnota drogy predstavuje 1 064,68 Eura, čo nezodpovedá väčšiemu rozsahu. Obvinený mal za to, ţe postupom oboch súdov došlo k porušeniu ustanovení § 125 a § 126 Trestného zákona, pričom poukazoval aj na právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Tdo 32/2012, ohľadom určovania rozsahu trestného činu v prípade trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
V tomto dovolateľ videl naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený uviedol, ţe hodnota drogy v predmetnej veci bola určená na základe dôkazu – správy Národnej kriminálnej agentúry, resp. Národnej protidrogovej jednotky, ktorej pravdivosť a vierohodnosť údajov nie je moţné ţiadnym spôsobom overiť. Obvinený zároveň namietal, ţe zaloţiť vinu na hodnote drogy určovanej „čiernym trhom“ je samo o sebe porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretoţe „čierny trh“ nie je pojem predpokladaný niektorým z ustanovení Trestného zákona. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. g/ Trestného poriadku obvinený namietal nezákonnosť zabezpečených dôkazov. Pouţitie agenta z Rakúskej republiky upravuje medzinárodná zmluva medzi Slovenskou a Rakúskou republikou publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z. z. Článok 10 ods. 1 tejto zmluvy obmedzuje pouţitie rakúskeho agenta len na situáciu, keď by o to poţiadala rakúska strana, takéto pouţitie agenta by bolo prípustné aj
vnútroštátneho právneho poriadku ţiadajúcej zmluvnej strany a v prípade, ak by objasnenie skutkového stavu bez pouţitia agenta bolo podstatne sťaţené alebo vylúčené. V posudzovanej veci nie je splnená uţ prvá 3 Tdo 29/2015 4 podmienka, a tou je ţiadosť rakúskej strany. Obvinený poukazoval na to, ţe ods. 7 článku 10 uvedenej zmluvy nie je moţné chápať izolovane, ako to urobil okresný súd. Jedine ustanovenie § 117 ods. 14 Trestného poriadku upravuje predpoklady vyslania agenta do zahraničia a predchádzajúci súhlas príslušných orgánov štátu, ktoré by mali
tohto ustanovenia rozhodovať aţ na základe príkazu
5 Trestného poriadku. V predmetnej veci policajné orgány takto nepostupovali a nebol dodrţaný ani postup
vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy. Obvinený v dovolaní ďalej namietal, ţe konaním agentky došlo k neprípustnej aktivite zo strany polície, ktorou bol obvinený M. D. navedený na spáchanie trestného činu. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, ţe iniciatíva v otázke objednávania konkrétneho mnoţstva drogy vyšla vţdy od agentky polície. Agentka svojim konaním aktívne podporovala vyvolanie rozhodnutia obvineného M. D. zabezpečiť čo najväčšie mnoţstvo drogy. Tieto okolnosti následne ovplyvnili aj právnu kvalifikáciu skutku, pretoţe táto je závislá na mnoţstve drogy. Nezákonný postup polície umoţnila
názoru obvineného aj Okresná prokuratúra Piešťany, keď v príkaze na predstieraný prevod z
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. V skutku uvedenom v bode 3/ uznesenia sa popis konania a zavinenia viaţe iba k osobe M. D.. Z uznesenia o vznesení obvinenia musia vyplývať všetky potrebné znaky určitého trestného činu, teda objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka a protiprávnosť. Vo vzťahu k dovolateľovi toto všetko v uznesení chýba. Obvinený nemôţe „hádať“, čo sa mu vlastne kladie za vinu a v uznesení o vznesení obvinenia musí byť uvedený popis jeho konania, nie inej osoby. Obvinený tieţ namietal, ţe do obţaloby a následne do rozsudku sa premietol iný skutok, nie ten, ktorý bol v uznesení o vznesení obvinenia, čím došlo k narušeniu totoţnosti skutku. 3 Tdo 29/2015 5 S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil
1 Trestného poriadku rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvody dovolania opierajú a aby
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013, sp. zn. 6To 123/2013, a prikázal Krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý dovolanie obvineného povaţoval za nedôvodné. V súvislosti s obvineným uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol, ţe porušenie práva na obhajobu je závaţnou chybou konania, pričom pod uvedený dovolací dôvod je moţné uplatniť len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Právo na obhajobu nemôţe byť porušené tým, ţe súd vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy inak, neţ je predstava obvineného. Toto platí aj pre hodnotenie dôkazu - správy Národnej protidrogovej jednotky, ktorej pravdivosť a vierohodnosť mal obvinený moţnosť overiť výsluchom zhotoviteľa tejto správy priamo na hlavnom pojednávaní. Ani obvineným uvádzaný dôvod dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku prokurátor nepovaţoval za splnený, keďţe dovolateľ sa jeho uplatnením snaţí o revíziu správnosti a úplnosti zisteného skutku dovolacím súdom, čo však v zmysle uvedeného ustanovenia nie je moţné. Skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou dôkazov získaných rakúskym agentom prokurátor uviedol, ţe s uvedenou námietkou sa argumentačne jednoznačne a presvedčujúcim spôsobom vysporiadali súdy oboch stupňov, pričom s ich stanoviskom sa v plnom rozsahu stotoţnil. Pokiaľ ide o namietanú nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor poukázal na to, ţe návrh na zrušenie tohto uznesenia v prípravnom konaní generálnym prokurátorom nebol akceptovaný. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol. 3 Tdo 29/2015 6 Najvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, ţe nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd pripomína, ţe dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. V konkrétnom prípade však musí vţdy prevaţovať záujem zákonnosti rozhodnutí a postupu konania, ktoré právoplatnému rozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Tak tomu bude iba pri zásadných a podstatných vadách, pre ktoré nemôţe napadnuté rozhodnutie obstáť, pretoţe by to bolo ohrozením zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Obvinený porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku videl v tom, ţe hodnota drogy bola určená na základe dôkazu, ktorého pravdivosť a vierohodnosť nebolo moţné overiť. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. 3 Tdo 29/2015 7 Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. V súvislosti s namietaným dôvodom dovolania
1 písm. g/ Trestného poriadku (nezákonné pouţitie rakúskeho agenta) najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe uvedenými námietkami, obsiahnutými v dovolaní, sa v priebehu konania podrobne zaoberal tak prvostupňový ako aj odvolací súd, ktorí legitímnosť pouţitia rakúskych príslušníkov Policajného zboru podrobne odôvodnili. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje predovšetkým na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. októbra 2013, sp. zn. 1T 166/2011, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţňuje a v ďalšom naň odkazuje. Pouţitie agenta na odhaľovanie trestnej činnosti je upravené v ustanovení § 117 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého agenta moţno pouţiť na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom jeho pouţitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin, alebo má byť spáchaný taký trestný čin. 3 Tdo 29/2015 8 V zmysle § 117 ods. 5 Trestného poriadku príkaz na pouţitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Z predloţeného spisového materiálu je zrejmé, ţe pouţitie agenta sa realizovalo na základe ţiadosti vyšetrovateľa policajného zboru, a to z dôvodu, ţe polícia disponovala poznatkami zo strany rakúskej polície o dodávke omamných a psychotropných látok zo Slovenskej do Rakúskej republiky, pričom tieto dodávky mala zabezpečovať osoba vystupujúca pod menom M.. Z dôvodu preukázania vyššej dôveryhodnosti agenta odbor špecializovaných trestných sluţieb Prezídia Policajného zboru vyuţil moţnosť pouţiť na tento účel príslušníka polície iného štátu v súlade s ustanovením § 10 ods. 20 Trestného poriadku. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany poţiadala o vydanie príkazu na pouţitie agenta rakúskej polície, pričom tento príkaz bol sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava daný. Moţnosť pouţitia príslušníka policajného zboru iného štátu ako agenta upravuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná vo Viedni 13. februára 2004, uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 252/2005. Uvedená zmluva v článku 10 umoţňuje pouţitie agenta na objasnenie trestných činov, pričom v odsekoch 1 aţ 6 je upravené pouţitie agenta jednou zmluvnou stranou (napríklad Rakúskou republikou) na výsostnom území druhej zmluvnej strany (na území Slovenskej republiky), pričom základným predpokladom na takéto pouţitie agenta je ţiadosť zo strany rakúskych justičných orgánov. Tieto ustanovenia sa teda pouţijú v prípade, ak ţiadajúca strana (Rakúska republika) vedie vlastné vyšetrovanie na vlastnom území a je nutné, aby v záujme objasnenia veci pôsobil agent aj na území poţiadanej strany (na území Slovenskej republiky), pretoţe je to nevyhnutné na dôsledné objasnenie veci. Podobne by sa uvedené ustanovenia aplikovali aj v prípadoch, ak by vyšetrovanie viedla Slovenská republika na svojom území, pričom pre nevyhnutné objasnenie trestnej činnosti by bolo potrebné aj krátkodobé pôsobenie agenta na území Rakúskej republiky. Na tieto prípady potom nadväzuje aj ustanovenie § 117 ods. 14 Trestného poriadku,
ktorého agent môţe plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu
5 Trestného poriadku rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. 3 Tdo 29/2015 9 Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu. V predmetnom prípade však nebolo moţné pouţiť tieto ustanovenia, nakoľko v uvedenej trestnej veci išlo o činnosť slovenskej polície, ktorá vyšetrovala trestnú činnosť páchanú slovenskými občanmi, na území Slovenskej republiky a za účelom objasňovania tejto trestnej činnosti len pouţila príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov. V posudzovanej veci aj
názoru najvyššieho súdu bolo moţné aplikovať ustanovenie článku 10 ods. 7 vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy,
ktorého zmluvné strany sú oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením príslušných orgánov druhej zmluvnej strany. Tento postup je zároveň v súlade aj s ustanovením § 10 ods. 20 Trestného poriadku,
ktorého agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené moţno
názoru dovolacieho súdu konštatovať, ţe pouţitie príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov bolo vykonané v súlade s ustanoveniami medzinárodnej zmluvy a Trestného poriadku. Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa neprípustnej aktivity agentky najvyšší súd uvádza:
2 Trestného poriadku konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, ţe páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný. Je potrebné rozlišovať, či konanie agenta pri objasňovaní trestnej činnosti spadá pod tzv. skrytú aktivitu polície, alebo ide uţ o neprípustnú policajnú provokáciu. 3 Tdo 29/2015 10 V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2012, skrytou aktivitou polície je operatívne zisťovanie skutočností dôleţitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazu o jeho trestnoprávne postihnuteľnom konaním, zabránenie mu v jeho pokračovaní a minimalizácia spôsobených škôd. Policajnou provokáciou je zámerné, aktívne a cielené podnecovanie, alebo navádzanie, či iné vedomé iniciovanie, alebo navádzanie na spáchanie trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. Pokiaľ by činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontaktovaná osoba spáchala trestný čin bez zistenia skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, ţe páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný (§ 117 ods. 2 Trestného poriadku), išlo by o neprípustnú policajnú provokáciu trestného činu. Za kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa povaţuje skutočnosť, ţe polícia neiniciuje, t.j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však nesmú byť mimoriadne, ale objektívne moţné v danej situácii obvyklé a musia nastať aţ s časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu. Je potrebné uviesť, ţe činnosť agentky vystupujúcej pod menom M. Z. bola od počiatku usmerňovaná prostredníctvom policajných orgánov Slovenskej republiky, pričom k jej pouţitiu došlo aţ po tom, čo polícia disponovala informáciami súvisiacimi s osobou vystupujúcou pod menom M., ktorá mala distribuovať drogy. Dovolací súd má za to, ţe v posudzovanom prípade orgány činné v trestnom konaní za účelom odhalenia páchateľa trestnej činnosti a zabezpečenia dôkazov o ich trestnoprávne postihnuteľnom správaní len vytvorili podmienky, ktoré boli v danom prípade obvyklé, pričom tieto nastali aţ po tom, čo si obvinený preukázateľne osvojil úmysel trestný čin spáchať. Agent nemôţe byť osoba, ktorá len pasívne čaká v prostredí, v ktorom sa má pohybovať. Podstatné pre pouţitie agenta je, ţe konanie agenta musí byť v súlade s účelom 3 Tdo 29/2015 11 Trestného poriadku a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní, alebo usvedčovaní, ktorého sa zúčastňuje. Skutočnosť, ţe agent prejavuje záujem o kúpu drogy, ţe sa s obvineným viackrát stretne, pýta určité mnoţstvo drogy, zisťuje predajnú cenu drogy, nie je navádzaním na spáchanie trestnej činnosti ani nezákonnou a aktívnou provokáciou. Najvyšší súd konštatuje, ţe to bol práve spoluobvinený M. D., ktorý bol v konaní iniciatívny. Pri vzájomnom rozhovore s agentkou sa vyjadril, ţe čím bude väčšie mnoţstvo odberu, bude aj lepšia cena, najmä keď sa lepšie spoznajú. Pri poslednom odbere mu agentka uviedla sumu, ktorú má k dispozícii na zakúpenie drogy, pričom práve obvinený určoval, aké mnoţstvo drogy jej môţe za takúto sumu zabezpečiť. S ohľadom na vyššie uvedené nemoţno označiť konanie agentky za policajnú provokáciu, ale išlo o tzv. skrytú aktivitu polície, zameranú na odhalenie páchateľov trestných činov a zabezpečenie dôkazov o tejto trestnej činnosti. Pokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia a porušenia totoţnosti skutku, najvyšší súd uvádza:
1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.
3 Trestného poriadku uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku 3 Tdo 29/2015 12 ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia. Uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, Trnava z 19. apríla 2011, ČVS: PPZ-49/BOK-Z-2011, ktorým bolo vznesené obvinenie M. B. pre obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona obsahuje všetky náleţitosti vyţadované ustanovením § 206 ods. 3 Trestného poriadku. Z opisu skutku vyplýva, ţe obvinený M. D. si zadováţil od obvineného M. B. psychotropnú látku, ktorú následne prechovával do uskutočnenia predaja v H., pričom zo znenia je zrejmé, ţe obvinený M. B. mu túto psychotropnú látku zabezpečil. Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obţalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Totoţnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totoţnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Totoţnosť skutku neznamená, ţe musí ísť od začiatku trestného stíhania aţ do jeho skončenia o úplnú zhodu udalostí, o ktorých sa rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané poznatky o skutočnostiach môţu meniť, niektoré údaje môţu odpadnúť a naopak niektoré pristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Podstata skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totoţnosť konania alebo následku, prípadne aj ich čiastková zhoda. Pre zachovanie totoţnosti skutku nemajú vplyv zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú (čas, miesto, spôsob vykonania, spolupáchatelia...), ak inak totoţnosť konania zostala zachovaná. V posudzovanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania prokurátor v rámci obţaloby len spresnil konanie vo vzťahu k obvinenému M. B., avšak za súčasného zachovania totoţnosti skutku. Pokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom nezákonnosti príkazu na predstieraný prevod, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého drţanie sa vyţaduje osobitné povolenie, ktorého drţanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu, alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. 3 Tdo 29/2015 13 Predstieraný prevod moţno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak moţno dôvodne predpokladať, ţe ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor, pričom predpokladom na vydanie príkazu na predstieraný prevod je písomná ţiadosť policajta alebo orgánu uvedeného v § 112 ods. 2 Trestného poriadku. Ţiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tieţ údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe. V posudzovanej veci na základe ţiadosti vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ, Trnava, vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany 5. apríla 2011, č. k. I PO-V-26-1/2011-3,
1, ods. 2 príkaz na predstieraný prevod Trestného poriadku ľubovoľného mnoţstva bliţšie nezistenej omamnej alebo psychotropnej látky, presne nezistenej koncentrácie. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe boli splnené všetky podmienky na vydanie príkazu na predstieraný prevod, pričom skutočnosť, ţe bol príkaz daný na ľubovoľné mnoţstvo bliţšie nezistenej omamnej alebo psychotropnej látky, presne nezistenej koncentrácie nespôsobuje jeho nezákonnosť, nakoľko v čase vydania príkazu agenti nemohli vedieť mnoţstvo psychotropnej látky, ktorá bude predmetom ich obchodu so spoluobvineným M. D.. K ďalším námietkam obvineného, ţe odvolací súd nesprávne kvalifikoval skutok aj
2 písm. e/ Trestného zákona, napriek tomu, ţe cena drogy bola určená nesprávnym spôsobom, čo malo vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, najvyšší súd konštatuje, ţe tieto námietky sa týkajú skutkových zistení. Dovolací dôvod
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je naplnený vtedy, keď rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. 3 Tdo 29/2015 14 Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ak súd dospel k záveru, ţe hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná pouţitím určitého dôkazného prostriedku a nepovaţoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie dokazovanie, takáto úvaha súdu nemôţe byť skúmaná v jej dôkazno-hodnotiacej podstate. Odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou skutkového zistenia v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 74/2014, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2014 pri trestnoprávnom postihu výroby, prechovávania a obchodovania s omamnými látkami, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi, okrem neoprávneného prechovávania pre vlastnú potrebu, je zohľadnený účel tejto nelegálnej činnosti, resp. súboru na seba nadväzujúcich činností. Tým je majetkový prospech, v konečnom dôsledku nedosiahnuteľný bez fyzickej aplikácie dotknutej látky jej koncovými uţívateľmi. Rozsah činu pri trestnom čine
Trestného zákona nie je závislý na postavení páchateľa ako výrobcu, predajcu, alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora (ďalej len droga). Kvantifikácia rozsahu činu zodpovedá hodnote drogy pri predaji koncovým uţívateľom (konzumentom). Okresný súd, ako aj krajský súd teda správne vyhodnotili konanie obvineného M. B. ako obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Záver o spáchaní trestného činu vo väčšom rozsahu moţno vyvodiť z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok malej škody (pričom malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 Eur). Nakoľko v predmetnej veci hodnota zaistenej drogy bola minimálne 9 317 Eur, táto škoda presahuje dolnú hranicu škody väčšieho rozsahu, čím obvinený naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. 3 Tdo 29/2015 15 Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. septembra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.