1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a/ Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9T 56/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. M. B., advokátky v D., proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 9. septembra 2014, sp. zn. 1To 54/2014, takto r o z h o d o l :
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z
2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a za zločin útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona uloţil
2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 7 Trestného zákona, za pouţitia § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.
2 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. 3 Tdo 23/2015 2 Na podklade odvolaní podaných obvineným a jeho otcom, Krajský súd v Ţiline uznesením z 9. septembra 2014, sp. zn. 1To 54/2014, rozhodol tak, ţe
Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol ako nedôvodné a
1 Trestného poriadku odvolanie otca obvineného zamietol, pretoţe bolo podané oneskorene. Obvinený podal proti uzneseniu krajského súdu prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodoval súd v nezákonnom zloţení. Obvinený v dovolaní uviedol, ţe Okresný súd Dolný Kubín pochybil, keď v jeho trestnej veci nekonal senát, ale iba samosudca. S touto námietkou sa nevysporiadal v rámci odvolacieho konania ani krajský súd. Obvinený poukazoval na to, ţe 10. júna 2010 bola na neho podaná obţaloba pre prečin krádeţe
2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a za zločin útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona. Ako vyplýva z obţaloby, v prípade uznania viny prichádzalo do úvahy uloţenie úhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V danom prípade najprísnejšie trestným činom bol zločin útoku na verejného činiteľa, kde základná sadzba trestu odňatia slobody bola v rozmedzí 3 - 8 rokov. Po úprave pri pouţití asperačnej zásady v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona sa horná hranica trestnej sadzby zvýšila na 10 rokov a 8 mesiacov. S ohľadom na ustanovenie § 237 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku,
ktorého o obţalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje samosudca o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, mal obvinený za to, ţe príslušným na rozhodovanie v jeho trestnej veci bol senát.
názoru obvineného je totiţ pre určenie funkčnej príslušnosti samosudcu rozhodujúca výsledná sadzba trestu odňatia slobody určená Trestným zákonom v jeho všeobecnej aj osobitnej časti. Obvinený v dovolaní ďalej poukazoval na okolnosti, ktoré by v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia a prikázania veci na nové prerokovanie a rozhodnutie odôvodňovali záver, aby bola vec prejednávaná iným súdom toho istého druhu a stupňa. Touto okolnosťou je
názoru obvineného skutočnosť, ţe na sudcu JUDr. Rastislava Stieranku podal trestné 3 Tdo 23/2015 3 oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, resp. zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-51/OVK-DK-2011 odmietnuté. Obvinený uviedol, ţe došlo k strate časti fotodokumentácie zo súdneho spisu a aţ do času, kým nebude zodpovedaná otázka, kto do spisového materiálu neoprávnene zasahoval, pretrváva pochybnosť o nezaujatosti sudcu JUDr. Rastislava Stieranku. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby dovolací súd vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu z 9. septembra 2014, sp. zn. 1To 54/2014, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 16, § 237 ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v neprospech obvineného. Zrušil uvedené uznesenie ako aj rozsudok Okresného súdu z 10. júna 2014, sp. zn. 9T 56/2010, vo výroku o treste a
1 Trestného poriadku prikázal inému okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V závere dovolania obvinený uviedol, ţe trest odňatia slobody si vykonáva od 1. februára 2010, čo do dátumu písomného podania dovolania predstavuje viac ako 5 rokov. Má trvalé bydlisko, na ktorom sa bude zdrţiavať. Trestnému konaniu sa nebude vyhýbať, a preto ţiadal, aby najvyšší súd
4 Trestného poriadku prerušil výkon trestu odňatia slobody uloţený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z
2 Trestného poriadku prepustil ihneď z väzby na slobodu. K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, ktorá uviedla, ţe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ani ţiadny iný dovolací dôvod, naplnený nebol. Námietky obvineného vo vzťahu k zloţeniu súdu povaţovala za tendenčné. Poukazovala na to, ţe v konaní boli vykonané všetky dôkazy v súlade so zákonom v zmysle príslušných ustanovení a v rámci zákonných kompetencií súdu. V plnom rozsahu sa stotoţnila s napadnutými rozhodnutiami a tieto povaţovala za zákonné a správne. Preto navrhla dovolanie obvineného
Trestného poriadku odmietnuť, resp.
3 Tdo 23/2015 4 Najvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, ţe nie je splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
1 písm. b/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodoval nezákonne zloţený súd. Nezákonne zloţeným súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zloţení (t.j. či bol súd správne obsadený), je povinný súd sledovať z úradnej povinnosti. Nedostatok v zloţení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti dovolania. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu v uvedenom smere ţiadne pochybenie konajúcich súdov nezistil. V posudzovanej veci podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín 10. júna 2010 na obvineného R. K. obţalobu pre prečin krádeţe
2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva
Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody aţ na 2 roky a pre zločin útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody v rozmedzí 3 aţ 8 rokov.
3 Trestného poriadku o obţalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje a) sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie
; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca, 3 Tdo 23/2015 5
1 Trestného poriadku samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.
2 Trestného poriadku ustanovenie odseku 1 sa nepouţije, ak má byť uloţený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uloţený v konaní pred senátom. Pokiaľ Trestný poriadok v § 349 ods. 1, resp. § 237 ods. 3 písm. b/ ustanovuje, ţe samosudca je príslušný na konanie o prečinoch a zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov, tak má na mysli príslušnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona, bez ohľadu na jej prípadnú neskoršiu úpravu (či uţ jej zniţovanie alebo zvyšovanie)
ďalších, v tomto smere do úvahy pripadajúcich, ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona. Trestný poriadok pritom zároveň upravuje len jednu výnimku, kedy sa vyššie uvedené pravidlo nepouţije, a to v prípade, ak má byť uloţený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uloţený v konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného poriadku) - vtedy je na konanie príslušný vţdy senát. Moţno preto uzavrieť, ţe v predmetnej veci rozhodoval súd v zákonnom zloţení. Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa prípadnej zaujatosti sudcu JUDr. Rastislava Stieranku, najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe
1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. 3 Tdo 23/2015 6 V zmysle citovaného ustanovenia sudcu moţno vylúčiť z vykonávania úkonov v konkrétnej veci len celkom výnimočne a zo závaţných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo v súlade so zákonom, pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. Skutočnosť, ţe obvinený podal na sudcu JUDr. Rastislava Stieranku trestné oznámenie sama o sebe nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z trestného konania, pretoţe nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu je to, aby bol schopný, napriek takémuto oznámeniu, rozhodnúť nestranne, zákonne a spravodlivo v trestnej veci, ktorá mu bola pridelená na rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ţe uvedené trestné oznámenie obvineného bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 20. februára 2011, ČVS: ORP- 51/OVK-DK-2011,
1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnuté, pretoţe nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
2 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. septembra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.